Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/40/2013 z 10. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2013, sp. zn. 5CoP/40/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3613204586.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/40/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3613204586.1 | 2013-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7496aff-abe0-4e0d-8e36-1b4a02452e36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3613204586.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/40/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613204586
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3613204586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. T., nar. 07.01.2010,
zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske dieťa rodičov A. T., bytom R. Z., Z. XXX
a E. T., bytom T. nad T., U. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.septembra
2013, č.k. 1P/16/2013-120, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na mal. L. T..
Uivedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- eur na
sumu minimálneho výživného s účinnosťou od 01.06.2013. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine ako aj ust. §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy
o výživnom, ktorá bola vykonaná rozsudkom zo dňa 29.09.2011, č.k. 3C/76/2011-40, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.11.2011 do podania návrhu otcom, teda ku dňu 05.06.2013 uplynul iba krátky
čas. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti je preukázanie
zmeny pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane účastníka, alebo
objektívne, vývojom životných nákladov. Zákon o rodine síce nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu
pomerov, avšak súd mal za to, že len vtedy môže byť zmena pomerov dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia rozsudku. Súd preto konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca
došlo, avšak táto zmena neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Otec maloletej zrušil živnosť z
dôvodu zániku spoločnosti, v ktorej pracoval od 01.02.2012 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie a nie je poberateľom žiadnej dávky. Hoci je otec maloletej v súčasnosti nezamestnaný,
nemá žiaden príjem, býva so svojou priateľkou, s ktorou má syna E. a ktorej na bývanie a domácnosť
neprispieva, súd návrh zamietol, pretože neexistujú dôvody, ktoré by bránili otcovi maloletej nájsť si
opätovne zamestnanie. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by mal otec zmenenú pracovnú
schopnosť, nie je plný, ani čiastočný invalidný dôchodca, je zdravý, na žiadnu chorobu sa nelieči,
pred zrušením živnosti podnikal v oblasti montáže klimatizácii, vody, kúrenia a vzduchotechniky. Otec
predložil súdu potvrdenie o tom, že si hľadá prácu, ale tieto súd vyhodnotil ako účelové, pretože
všetky potvrdenia boli predložené iba z obdobia blízkeho predmetnému súdnemu sporu, pričom otec
je nezamestnaný od 01.02.2013. Súd dáva do pozornosti, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek
inými dávkami rodičov. Matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej predovšetkým osobnou
starostlivosťou o ňu. Súd považuje aktuálnu výšku vyživovacej povinnosti za primeranú na to, aby
aj s pomocou nej boli uhrádzané výdavky na zabezpečenie primerane životnej úrovni maloletej. Súd



prihliadol predovšetkým na opodstatnené potreby maloletej, ktorej je diagnostikované detské mozgové
ochorenie, psychomotorická retardácia, makrocefália, kvôli čomu musí často navštevovať lekárov a
rôzne liečebné pobyty v dôsledku jej nepriaznivého stavu s čím sú nepochybne spojené vysoké náklady
na lieky a zvýšená, resp. nepretržitá starostlivosť matky o maloletú. Súd poukazuje na to, že výživné
na dieťa zahŕňa čiastku potrebnú na výživnom vo vlastnom zmysle slova, čiastku na uspokojenie
hmotných potrieb ako šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa,
pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí na veku dieťaťa a jeho zdravotnom stave. Potreby
zdravého dieťaťa sú podstatne nižšie ako potreby dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje zvýšenú
lekársku starostlivosť, častú hospitalizáciu a odkázanosť na drahé lieky. V danom prípade mal súd za
preukázané, že zdravotný stav mal. L. je dlhodobo nepriaznivý, vyžadujúci si osobitnú starostlivosť a
dlhodobú rehabilitáciu z čoho sú zrejmé zvýšené výdavky. Nie je preto v záujme maloletej, aby bolo
výživné znížené tak, ako požadoval otec vo svojom návrhu, a preto súd jeho návrh zamietol. O trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 146 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý namietal, že súd riadne nezistil v
úplnosti stav najmä u navrhovateľky s tým, že zdravotný stav dieťaťa, ktorý matka uvádza je zveličený a
objektívne nie je taký, pričom potreby na výživu dieťaťa a jeho starostlivosť nie sú zo strany jeho matky
preukázané objektívne. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a jeho návrhu
vyhovel.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca, že súd neskúmal riadne skutočný
stav s tým, že zdravotný stav L. bol podložený lekárskymi vyšetreniami a stanovenými diagnózami.
Dieťa v súčasnosti robí prvé samostatné kroky, je plienkované, má nekoordinované pohyby, vyžaduje
kŕmenie, prebaľovanie, zvýšenú hygienu, lieky, každodenné cvičenie a celodennú starostlivosť. Za
pomoci cudzích ľudí a to darcov 2% zo zaplatenej dane môže L. absolvovať potrebné rehabilitácie v
Piešťanoch. Uviedla, že jej rodičia jej naďalej finančne i materiálne pomáhajú, pretože otec za mesiace
september 2013 nerešpektoval rozhodnutie súdu a výživné jej neposlal v sume 150,- eur, ale len v
sume 30,- eur. Dcére 30,- eur na výživu, ošatenie, lieky, hygienu a celodennú starostlivosť skutočne
nepostačujú. Mesačne zabezpečiť pre ZŤP dieťa stravu, lieky, liečbu, ošatenie a bývanie z rodičovského
príspevku a s prídavkami v sume 220,- eur, kompenzácii 50,- eur a dočasnej dobrovoľnej pomoci cudzích
ľudí sa nedá. Matka jeho druhého dieťaťa pracuje v Providente, pričom ona takúto možnosť nemá.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Neobstoja námietky zo strany otca maloletej, že súd prvého stupňa riadne nezistil skutkový stav dieťaťa
ako aj zdravotný stav dieťaťa a výdavky, ktoré matka s ním má. Otec maloletej bol na pojednávaní
riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. svoju možnosť navrhovať dôkazy do rozhodnutia súdu
prvého stupňa nevyužil, uviedol na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, že návrhy na doplnenie
dokazovania nemá, z čoho potom vyplýva, že súhlasil so skutkovým stavom tak, ako ho ustálil súd
prvého stupňa ku dňu rozhodovania čo do veci samej.

Súd prvého stupňa správne porovnal zmenu pomerov na strane maloletej oproti poslednej úprave o
výživnom, kedy bola vyživovacia povinnosť otca stanovená na čiastku 150,- eur mesačne. Matka bola
v tom čase na materskej dovolenke a s príjmom cca. 190,- eur mesačne v čistom otec pracoval ako
samostatne zárobková činná osoba s tým, že mal na leasing auto, ktorý platil vo výške 170,- eur
mesačne. V súčasnosti je otec nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce od roku 2012, má ďalšiu



vyživovaciu povinnosť, žije s priateľkou, ktorá je rovnako na materskej dovolenke s tým, že na strane
matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko táto je ďalej na materskej dovolenke a jej jediným
príjmom sú materské dávky vrátane rodinných prídavkov.

Za takto zisteného skutkového stavu po rozsiahlom dokazovaní spočívajúcom nielen v predkladaní
listinných dôkazov, ale aj spočívajúcom vo výsluchu jednotlivých svedkov, na zdravotný stav dieťaťa,
ako aj na výdavky na strane matky voči maloletej bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu správny a
korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý uzavrel, že tu nie je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti
zo strany otca maloletej.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil pomery na strane otca ako aj na strane matky, ktorá z dôvodu
celodennej starostlivosti o maloletú sa nemôže zamestnať s tým, že s prihliadnutím predovšetkým
na ťažké zdravotné postihnutia, ktoré maloletá má s prihliadnutím na výdavky na strane matky na
zabezpečenie základných životných potrieb a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec zrušil živnosť, má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na jeho vek, pracovnú kvalifikáciu ako aj zdravotný stav nie
je jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú vo výške minimálneho výživného dôvodný.

Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, že námietky otca ohľadom nezistenia
skutkového stavu, ohľadom nepreukázania výdavkov na maloletú, nie sú dôvodné a odvolací súd i v
tomto smere poukazuje na rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie pred súdom prvého stupňa, ktorý
riadne zistil skutkový aj právny stav veci.

Preto v konečnom dôsledku dospel krajský súd ako súd odvolací k záveru, že je potrebné napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .