Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/413/2015 z 25. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. februára 2016, sp. zn. 13CoE/413/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7615205548.1 Krajský súd Košice | 13CoE/413/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7615205548.1 | 2016-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb., § 53 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb., § 53 ods. 4 zákona č. 40/1963 Zb., § 53 ods. 5 zákona č. 40/1963 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de663899-71bd-4868-9872-4932aaed4eb0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7615205548.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/413/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205548
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615205548.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. A. T., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v P., Y. XX, zastúpený usadenou euroadvokátkou R.. K. O., L.L.M., T. 3, P. proti povinnej: R. L., nar.
X.X.XXXX, bytom v T. V. L., B. XX, o vymoženie 1.899,54 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom
J.. J. N., R. XX, Q., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
29.4.2015, č.k. 16Er/257/2015-20 v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
28.5.2015, č.k. 16Er/257/2015-32 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 29.4.2015, č.k.
16Er/257/2015-20 (ďalej len „uznesenie“) v spojení s uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 28.5.2015,
č.k. 16Er/257/2015-32 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že mu dňa 7.4.2015 bola doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského
súdu v Žiline zo dňa 10.11.2014, sp. zn. RK-PC-XXX/XX-EK. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.4.2012 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.500
eur, pričom povinná sa zaviazala tento úver splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura. Súdu
bola okrem zmluvy o úvere predložená aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2012, v
ktorej v čl. 5 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa citoval § 44 ods. 2 a 3 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45
ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 písm. a), b) a d) zákona
č. 124/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách (správne malo byť zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách) a uviedol, že nakoľko je exekučným titulom v
danej veci rozhodnutie rozhodcovského súdu, exekučný súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie
sú v rozpore so zákonom. Súd posúdil úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 26.4.2012 ako spotrebiteľský, nakoľko oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnej dočasne
finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu
z obchodného registra. Povinnú považoval súd za spotrebiteľa, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Súd uviedol, že nakoľko rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej zmluvy, ďalej
sa ňou súd zaoberal. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách, mal za zrejmé, že rozhodcovská
zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva o revolvingovom úvere a aj rozhodcovská
zmluva sú formulárovými zmluvami, z čoho súdu vyplynulo, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť
ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Mohla len zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú



zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Hoci v rozhodcovskej
zmluve bola ponechaná alternatíva prejednania sporov zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom
alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu bola ponechaná na žalujúcej strane, ktorou
je takmer vždy oprávnený. Vzhľadom na uvedené posúdil súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v dôsledku
uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 98,10 eura.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v prípade
sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom
súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorej,
ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej
oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne
posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Povinná teda mohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát - pred a po jej uzavretí. Povinná
bola riadne poučená o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj potvrdila.
Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval aj Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinná mala pri odmietnutí možnosť ju
uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na uznesenia rôznych Krajských súdov Slovenskej republiky.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2012 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 26.4.2012 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške
1.500 eur, ktorú sumu sa povinná zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura ďalej len /
„zmluva o úvere“/. Celkovú čiastku, ktorú mala povinná zaplatiť, predstavovala sumu 3.375,54 eura. V
posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Victoria rozhodcovským súdom v Žiline rozhodcom J.. F. Q. dňa 10.11.2014, sp. zn. RK-PC-
XXX/XX-EK. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014 a vykonateľnosť dňa
3.1.2015.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V



danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky
uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Rozhodcovská
zmluva“).

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: XX XXX XXX; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.



Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby postupoval len pred arbitrážou.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky
ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to
znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.



V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.