Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/143/2018 z 24. 10. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. októbra 2018, sp. zn. 16CoE/143/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7811211507.1
Krajský súd Košice | 16CoE/143/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7811211507.1 | 2018-10-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9a75168-b56c-4855-8e9e-7f8c2fcd320e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7811211507.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/143/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811211507
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811211507.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická 12, Rožňava, IČO: 30 807 484, proti povinnému P. N.,
L.. XX.XX.XXXX, J. I. XX, O., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom,
so sídlom Moyzesova 34, Košice pod sp. zn. Ex 2354/2011, o vymoženie 851,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/1237/2011-11 zo dňa
21.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a  odvolanie proti výroku o trovách konania exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 17,62 eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 16.12.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 09.02.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
- nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá
finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný, zdržiava sa v zahraničí. Súd mal tak, vychádzajúc
zo zistení súdneho exekútora, za preukázané (z exekučného spisu EX 2354/2011), že sú splnené
podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu
zastavil. Na úhradu trov zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť. Uviedol, že súdny exekútor k uvedenému exekučnému konaniu preukazoval úhrady, naposledy
dňa 14.04.2016 a k dnešnému dňu vymohol 153,36 eur. Povinná vo svojej žiadosti o splátkový kalendár
k inému exekučnému konaniu uviedla, že je dobrovoľne nezamestnaná. Aj pohľadávka oprávneného
vznikla z dobrovoľného poistenia, na ktoré sa sama prihlásila, to znamená, že nie je nemajetná a na
svoje životné potreby má finančné prostriedky z iných zdrojov.

4. K odvolaniu sa dňa 12.07.2018 vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že nemohol vydať žiaden iný
zabezpečovací úkon, okrem príkazu na účet v banke, ktorý povinná následne zrušila, nakoľko povinná
sa na adrese bydliska nezdržiava a iný majetok nebol zistený, nakoľko žije a pracuje niekde v Prahe v
Českej republike. Exekútor sa s povinnou spojil iba telefonicky dňa 20.01.2015, kedy povinná prisľúbila
splácať exekúciu v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, na čo jej exekútor zaslal poštové



poukážky na adresu obyčajnou poštou, ktoré prevzala jej matka. Povinná však nedodržala prísľub a
zaplatila poštovými poukážkami iba dňa 18.05., 14.07.. a 28.09.2015, resp. 06.04.2016, Po poslednej
platbe sa už exekútor nevedel spojiť s povinnou ani telefonicky. Exekútor okrem toho vykonal lustrácie
majetku povinnej a zistil, že povinná nevlastní žiaden majetok. V centrálnom registri sa voči povinnej
okrem tejto exekúcie vedie ďalších 9 exekúcií. Exekútor tak má za to, že nie je možné vymôcť od povinnej
pohľadávku oprávneného.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 16.12.2011, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 26.10.2011 č. 700-3710624611-GC04/11. Súd prvej
inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

11. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

12. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, pričom zo
získaných správ a oznámení z registrov spravujúcich majetkové práva zistil, že povinný nevlastní žiaden
majetok.

13. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods.
1 písm. h)).

14. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva
podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať
na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.



15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Z podaného odvolania je zrejmé, že oprávnený ním napadá aj výrok súdu prvej inštancie o trovách
exekúcie.

18. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a
335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem
odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

19. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti
tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave
Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia,
voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzujúce voči
ktorým  ustanoveniami je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie
súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č.
2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti
trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).

20. Podľa § 386  písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386  písm. c) CSP odvolanie  oprávneného
odmietol.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní  zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).