Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/34/2011 z 2. 10. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2012, sp. zn. 2S/34/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011200378.2 Krajský súd Bratislava | 2S/34/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1011200378.2 | 2012-10-02 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6eb8c174-3cf7-4036-a57b-c9a8deddac22 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200378.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/34/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200378
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200378.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: U.. A. M., rod. I.,
nar. XX.XX.XXXX, E. XX, I., zast.:JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému:
Katastrálny úrad v Bratislave, Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti: 1/ INTERSET Bratislava, s.r.o.,
Židovská 3, Bratislava, IČO: 35 879 190, 2/ W. B., A. XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. Xo 131/10-BP zo dňa 26.01.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo 131/10-BP zo dňa 26.01.2011 a
rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. X-1136/10 zo dňa 29.09.2010 z r u š
u j e podľa § 250j ods. 2písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 541,93 € na účet jej právneho
zástupcu

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Xo 131/10-BP zo dňa 26.01.2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a
bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len správa katastra)
č. X-1136/10 zo dňa 29.09.2010 o nevyhovení návrhu na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte,
a to výmazu rozostavaných bytov č. 9-16 na 5. posch. vchod E. XX, ďalej rozostavaných bytov č. X-
XX na 5. posch. vchod E. XX, rozostavaných bytov č. X-XX na 5. posch. vchod E. XX, rozostavaných
bytov č. X-XX na 5. posch. vchod E. XX a rozostavaných bytov č. X-XX na X posch. vchod E. XX, v
bytovom dome súp. č. XXX postavenom na pozemkoch parc.č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X, vedených na LV č. XXXX, k.ú. X..

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je vlastníčkou bytu č. 6 nachádzajúceho sa na Nezábudkovej 34 (3.
posch.) a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení domu a podielu k zastavanému
pozemku. Uviedla, že ako osoba priamo dotknutá vadným zápisom evidovaným v katastri nehnuteľností
podala na správe katastra návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nakoľko
podľa jej názoru správa katastra o rozpore so skutkovým stavom vykonala na LV č. XXXX, k.ú. X. zápis
vlastníckych práv k rozostavaným bytom, ktoré v skutočnosti neexistujú a nikdy neexistovali. Žalobkyňa
dôvodila, že namietaný stav mal vzniknúť za situácie, kedy Hlavné mesto SR Bratislava uzavrelo dňa
09.08.1999 zmluvu o nadstavbe bytov so stavebníkom STAVMET, spol. s.r.o., Mikovíniho 8, Trnava,
podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
ktorej predmetom bol záväzok uvedenej spoločnosti vystavať na bytovom dome Nezábudková XX-XX
v I. za zmluvne dohodnutých podmienok jednopodlažnú nadstavbu na plochú strechu bytového domu



a vytvoriť tak 10 nových bytových jednotiek o celkovej výmere XXX,XX m2. V zmysle čl. X ods. 2
zmluvy o nadstavbe sa spoločnosť STAVMET, s.r.o. zaviazala najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti
zmluvy požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu bytov a do 12
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia dokončiť nadstavbu bytov a vykonať
ich kolaudáciu, najneskôr však do 31.12.2000. Na základe uvedeného vtedajšia správa katastra zapísala
na predmetný list vlastníctva poznámku, podľa ktorej dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia mal stavebník nadobudnúť vlastnícke právo k 10 nadstavaným bytom na streche domu na
E. 26-XX v I..

Žalobkyňa ďalej uviedla, že napriek uvedenému bola nútená (rovnako ako aj ostatní nájomcovia bytov
v predmetnom dome) podpísať zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, v ktorej bolo uvedené, že
predávajúci oboznámil nadobúdateľa s tým, že strecha domu bola pridelená stavebníkovi STAVMET,
spol. s.r.o. na vybudovanie 10 bytových jednotiek na základe zmluvy o nadstavbe. Zmluvou o prevode
práv a povinností, záväzkov a pohľadávok tento stavebník previedol vyššie uvedené na stavebníka
Annexus, s.r.o.. Nadobúdateľ (žalobkyňa) vzal túto skutočnosť na vedomie a prebral plnenie uzatvorenej
zmluvy , záväzky a povinnosti z nich vyplývajúce ku dňu podpisu tejto zmluvy.

Podľa žaloby v konaní pred prvostupňovým orgánom žalobkyňa zistila, že postupne dochádzalo k
viacnásobnému postúpeniu práv a povinností zo zmluvy o nadstavbe, hoci tento záväzok vzhľadom na
uplynutie času v zmysle § 578 Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu zanikol. Zmluvu o prevode práv
a povinností zo dňa 24.08.1999 v znení dodatku 1 zo dňa 12.10.2000 nadobudla spoločnosť Annexus,
s.r.o., Z. XX, Bratislava, v poznámke opísané práva a povinnosti stavebníka zo zmluvy o nadstavbe. Táto
spoločnosť postúpila práva a povinnosti zo zmluvy o nadstavbe na spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o.,
Židovská 3, Bratislava, pričom poznámkou predpokladané vlastnícke právo v prípade právoplatného
kolaudačného rozhodnutia bolo v časti A - majetková podstata, nahradené vlastníckym právom k
rozostavaným bytom, vedeným pod poradovým číslom 48-57, vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.
Spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o. postúpila práva a povinnosti zo zmluvy o nadstavbe na spoločnosť
Interset Group, s.r.o., Židovská 3, Bratislava (vklad povolený pod č. V-8152/09 zo dňa 25.05.2009).
Dňa 03.12.2009 bola správe katastra predložená modifikovaná zmluva o postúpení a prevzatí práv a
povinností, ktorou spoločnosť Interset Group, s.r.o. postúpila na spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o.
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nadstavbe, pričom táto spoločnosť ich čiastočne postúpila
na W. B. zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností povolenou správou katastra pod č. V-8543/10
dňa 29.04.2010.

Žalobkyňa s poukazom na § 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon)
tvrdila, že na to, aby sa údajné rozostavané byty mohli definovať ako rozostavané, musí ísť o taký
stupeň rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Uviedla,
že pri realizácii zápisu vlastníckeho práva k 36 rozostavaným bytom muselo dôjsť k prehliadnutiu § 46
ods. 6 Katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že aby príslušná správa katastra vykonala zápis práv
k rozostavaným bytom, musel byť ako príloha doložený účastníkom katastrálneho konania znalecký
posudok o stupni rozostavanosti bytov.

Zamietavý postoj žalovaného stojí podľa žalobkyne výlučne na tvrdení, že zákonom č. 173/2004 Z.z.
bol s účinnosťou od 15.04.2004 (novela Katastrálneho zákona) zavedený inštitút rozostavaných bytov a
boli doplnené súvisiace prílohy k zápisu vlastníckych práv k rozostavaným bytom; v čase rozhodovania
o návrhu na vklad č. V-6288/99 právna úprava nepoznala pojem rozostavaný byt a ani katastrálny
zákon v tom čase explicitne neustanovoval náležitosti t.j. listiny potrebné na zápis rozostavaných bytov a
bytových priestorov do katastra nehnuteľností. K uvedenému zastala žalobkyňa opačný názor tvrdiac, že
od roku 2000 dochádzalo na LV č. XXXX k.ú. X. k zmene nielen v časti B - vlastník alebo iná oprávnená
osoba, ale aj v časti A - majetková podstata, keď si postupca s postupníkom medzi sebou jednostranne
modifikovali projektovú dokumentáciu prislúchajúcu k zmluve o nadstavbe zo dňa 09.08.1999. Podľa
pôvodného znenia tejto zmluvy z roku 1999 mal stavebník na plochej streche bytového domu na E.
XX-XX v I. vytvoriť 10 nových bytových jednotiek o celkovej výmere podlahovej plochy XXX,XX m2,
avšak podľa zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností zo dňa 03.12.2009 si stavebníci dohodli,



že z podlahovej plochy 10 pôvodných bytov vystavajú 36 menších bytov (mezonetov). Z toho je podľa
žalobkyne zrejmé, že kataster nehnuteľností v roku 2009 zaevidoval do katastrálneho operátu na základe
vkladového konania iné nehnuteľnosti ako pôvodne v roku 2000.

Žalobkyňa mala za to, že najneskôr v čase vkladového konania č. 27617/09 zo dňa 03.12.2009 sa
majetkové teleso podstatne zmenilo v porovnaní so stavom zapísaným v roku 2000 a právna úprava
zaväzovala na strane účastníkov katastrálneho konania doložiť spolu s návrhom na vklad vlastníckeho
práva k rozostavaným bytom do katastra nehnuteľností aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti
bytov, pričom správa katastra mala návrh na vklad vlastníckych práv preskúmať tak z hmotnoprávnej,
ako i z procesnoprávnej stránky, k čomu podľa žalobkyne nedošlo. Žalobkyňa namietala, že konajúce
orgány nevykonali všetky dôkazy, nezistili a neobjasnili skutočný stav veci a k námietkam o rozsahu
údajnej rozostavanosti bytov, doloženým fotografiami plochej strechy bytov predmetného bytového
domu, k otázke dôvodnosti zmeny zápisu práv k nehnuteľnostiam z poznámky, ktorá má výlučne
informatívny účinok, či k neexistencii znaleckého posudku, sa správne orgány nevyjadrili vôbec alebo len
okrajovo. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne iba neurčito poukazuje na vykonané dôkazy, najmä
na stručné opísanie procesu zápisu vlastníckych práv k rozostavaným bytom na P., z čoho však nie je
možné vyvodiť, akými úvahami sa správny orgán riadil a aké skutkové zistenia ho viedli k nevyhoveniu
návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Napadnuté rozhodnutie preto žalobkyňa označila za
nepreskúmateľné a poukázala na právo účastníka konania na také odôvodnenie správneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom
konania.

Žalobkyňa tiež namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
žalovaný si osvojil záver, že nie je možné vyhovieť návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte v
zmysle § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona, pretože správa katastra nemá právomoc zasahovať a meniť
vlastnícke práva k predmetným realizovaným bytom, prípadne riešiť spory vyplývajúce z dohodnutého
záväzkového vzťahu. Toto vyhodnotenie považovala žalobkyňa za nesprávne a znovu poukázala na to,
že iniciovaným konaním mala za cieľ odstrániť z evidencie katastra nehnuteľnosti údajné stavby, ktoré
nikdy neexistovali a neexistujú.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vydané v súlade s Katastrálnym zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
nakoľko žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne nové tvrdenia a skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené
v odvolacom konaní, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uznesením zo dňa 10.04.2012 (č.k. 2S 34/2011-24) tunajší súd pribral do konania účastníkov správneho
konania W. B. a spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o., nakoľko zrušením napadnutého rozhodnutia by
mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti (§ 250 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa správne orgány
nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobkyne, ktorú uplatnili v priebehu správneho konania.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 09.08.1999
uzavrelo Hlavné mesto SR Bratislava ako vlastník bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na
E. XX-XX I. zmluvu o nadstavbe bytov so spoločnosťou STAVMET, spol. s.r.o., Mikovíniho 8, Trnava
ako stavebníkom, na základe ktorej mal stavebník za podmienok dohodnutých touto zmluvou postaviť
jednopodlažnú nadstavbu na plochú strechu bytového domu a vytvoriť 10 nových bytových jednotiek o
celkovej výmere podlahovej plochy XXX,XX m2, pričom stavebník sa zaviazal najneskôr do 6 mesiacov
od účinnosti zmluvy požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu



bytov a zároveň do 12 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia dokončiť nadstavbu bytov a
vykonať ich kolaudáciu, najneskôr však do 31.12.2000. Vklad uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľnosti
bol povolený dňa 23.06.2000.

Na základe zmluvy uzavretej s Hlavným mestom SR Bratislava sa žalobkyňa stala vlastníčkou bytu č.
6 na 3.poschodí predmetného bytového domu a jej vlastníctvo k bytu a spoluvlastníctvo k spoločným
častiam, zariadeniam a príslušenstve domu a k zastavanému pozemku bolo na základe vkladu
povoleného dňa 18.08.2008 zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. X.. V čl. IX ods.
X zmluvy sa uvádza, že „predávajúci oboznámil nadobúdateľa s tým, že strecha domu bola pridelená
stavebníkovi STAVMET, s.r.o. na vybudovanie 10 bytových jednotiek na základe zmluvy o nadstavbe
bytov; ďalej že zmluvou o prevode práv a povinností, záväzkov a pohľadávok tento stavebník previedol
vyššie uvedené na stavebníka Annexus, s.r.o. a napokon, že nadobúdateľ (žalobkyňa) berie túto
skutočnosť na vedomie a preberá plnenie uzatvorenej zmluvy a záväzky a povinnosti z nej vyplývajúce
ku dňu podpisu tejto zmluvy“.

Podľa zmlúv o prevode práv a povinností zo zmluvy o nadstavbe boli práva a povinnosti stavebníka
prevedené zo spoločnosti STAVMET, spol. s.r.o. na spoločnosť Annexus, spol. s.r.o., ďalej na spoločnosť
Interset Bratislava, s.r.o., Interset Group, s.r.o. a napokon znovu na Interset Bratislava, s.r.o. a čiastočne
na W. B. tak, ako to uviedla žalobkyňa v dôvodoch žaloby.

S právnymi účinkami dňom 05.02.2010 povolila správa katastra vklad vlastníckeho práva k 36
rozostavaným bytom v predmetnom bytovom dome na E. XX-XX v I. v prospech postupníka Interset
Bratislava, s.r.o., Židovská 3, Bratislava. Na základe rozhodnutia správy katastra bol povolený vklad
vlastníckeho práva k 5 rozostavaným bytom v dome v prospech W. B. a to na základe zmluvy o postúpení
a prevzatí práv a povinností uzavretej so spoločnosťou Interset Bratislava, s.r.o.

Písomným podaním doručeným správe katastra dňa 22.07.2010 požiadala navrhovateľka o opravu
chyby v katastrálnom operáte a to z dôvodov, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby. Správa katastra
rozhodnutím č. X-1136/10 zo dňa 29.09.2010 nevyhovela návrhu na výmaz rozostavaných bytov v
predmetnom bytovom dome vedených na LV č. XXXX v k.ú. X. a to z dôvodu, že nakoľko na LV č. XXXX
k.ú.. X. boli zápisy vlastníckeho práva k rozostavaným bytom vykonané v súlade s listinami, o ktorých
bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o povolení vkladu a prípadné posúdenie zákonnosti postupu
správy katastra pri rozhodovaní o návrhu na vklad nespadá pod inštitút opravy chyby, ale do právomoci
prokuratúry, ako i z dôvodu, že došlo na dotknutých nehnuteľnostiach k ďalším právnym zmenám, správa
katastra nemôže vykonať výmaz vlastníckeho práva v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. Xo 131/10-
BP zo dňa 26.01.2011 zamietol a rozhodnutie správy katastra potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že správa katastra nemôže v katastrálnom konaní o oprave chyby katastrálnom operáte
nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín alebo zasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín,
ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností a de facto meniť predmet prevodu alebo jeho časť, ale
len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra. Predmetom konania o oprave
chýb nie je reštituovanie stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad
vlastníckeho práva. Uviedol tiež, že predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte nemôže byť
riešenie vlastníckych sporov alebo riešenie sporov či porušenia záväzkov alebo zmluvných dojednaní
zmluvnými stranami. Záverom konštatoval, že údaje v katastri nehnuteľnosti sú v súlade so zmluvami,
ktoré tvorili prílohy návrhov na vklad v predmetných konaniach.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.



Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené
hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností
sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa
katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od
doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa ods. 4 oprava chýb v katastrálnom operáte nemá
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods.
1 písm. a) a § 78 ods. 1. Podľa ods. 5 na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide
o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

V konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte správa katastra posudzuje súlad údajov zapísaných na
liste vlastníctva, či tieto zodpovedajú verejným alebo iným listinám, na základe ktorých boli tieto údaje
do katastra nehnuteľností zapísané, alebo s výsledkami prešetrovania zmien či s výsledkami revízie
údajov katastra. V opravnom konaní správa katastra nemá oprávnenie rozhodovať o súkromnoprávnych
vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov konania, nahrádzať rozsudky civilných súdov vo veci
určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, či robiť si úsudok k zmene alebo zániku
vlastníckeho práva.

V prejednávanej veci smeroval návrh žalobkyne na opravu údajov v katastrálnom operáte predovšetkým
k odstráneniu nesúladu údajov o vlastníctve 36 rozostavaných bytov, ktoré sa majú nachádzať na
predmetnom bytovom dome na Nezábudkovej č. XX-XX v I., zapísaných na LV č. XXXX k.ú. X., so
skutočnosťou, ktorá je taká, že žiadne rozostavané byty na tomto bytovom dome neexistujú a ani nikdy
neexistovali.

Z vyššie opísaných skutkových zistení je zrejmé, že podľa pôvodnej zmluvy o nadstavbe, ktorú uzavrel
vtedajší vlastník bytového domu - Hlavné mesto SR Bratislava so stavebníkom - STAVMET, spol. s.r.o.,
bol stavebník oprávnený nadstavať na predmetný bytový dom 10 bytov, pričom toto právo bolo zapísané
na príslušný list vlastníctva do poznámky. S takouto ťarchou nadobudli byty ich dovtedajší nájomcovia
(vrátane žalobkyne) do svojho vlastníctva, ktoré bolo zapísané na LV č. XXXX k.ú. X.. Niet sporu
o tom, že v čase zápisu uvedených skutočností do katastra nehnuteľnosti právna úprava nepoznala
pojem rozostavaný byt, ktorý bol do katastrálneho zákona zavedený až novelou vykonanou zákonom
č. 173/2004 Z.z. s účinnosťou od 15.04.2004. V čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho
práva k 36 rozostavaným bytom, ktoré mali vzniknúť zmenou dovtedajšej projektovej dokumentácie
a to na základe zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi spoločnosťou Interset Group,



s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Interset Bratislava, s.r.o. ako postupníkom, však už Katastrálny
zákon pojem rozostavaný byt upravoval a taktiež upravoval aj náležitosti zápisu rozostavaného bytu
do katastra nehnuteľnosti. Povolením vkladu došlo k zmene predmetu vlastníctva z 10 rozostavaných
bytov, ktoré oprávnenie vzniklo stavebníkovi na základe pôvodnej zmluvy o nadstavbe uzavretej s
vtedajším vlastníkom bytov, na 36 rozostavaných bytov, ktorých zhotovenie však s neskoršími vlastníkmi
bytov a spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu (vrátane žalobkyne)
zmluvne nikto nedojednal. Žalobkyňa správne namieta, že najneskôr v čase vkladového konania
vedeného pod č. V-27617/09 právna úprava zaväzovala účastníka konania doložiť k návrhu na vklad
vlastníckeho práva k rozostavanému bytu aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti, pričom správa
katastra bola povinná túto okolnosť skúmať. Najneskôr v konaní o oprave chýb sa správa katastra
musela dozvedieť, že v skutočnosti žiadne rozostavané byty na predmetnom bytovom dome neexistujú
a údajný stavebník ani nepožiadal o vydanie stavebného povolenia na ich zhotovenie. Napriek tomu sa
správne orgány oboch stupňov skutkovými tvrdeniami žalobkyne prakticky vôbec nezaoberali.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie správneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky
súvisiace s predmetom konania. Správny orgán je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a napokon ako vec po právnej
stránke posúdil. Uvedené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia stanovuje Správny poriadok, ktorého
právnemu režimu konanie podľa Katastrálneho zákona podlieha. V prípade, že uvedené náležitosti v
odôvodnení rozhodnutia absentujú, je treba považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pričom týmto postupom sa účastníkovi konania odníma možnosť konať pred správnym
orgánom, pričom tento postup je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných ľudských práv a slobôd.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správy katastra sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
nakoľko dôvody rozhodnutí nedali žalobkyni odpoveď na jej skutkové i právne námietky a najmä
nezodpovedali otázku, prečo je možné, aby na liste vlastníctve č. 4630 k.ú. Ružinov bolo bez doloženia
znaleckého posudku o stupni rozostavanosti zapísané vlastníctvo k 36 rozostavaným bytom, ktorých
zhotovenie nebolo predmetom žiadnej zmluvy o nadstavbe s vlastníkmi bytov, a najmä ktoré v
skutočnosti rozostavané nie sú a nikdy neboli. V tejto súvislosti považuje súd za právne neudržateľný
argument žalovaného, že k zmene počtu bytov došlo titulom zmenu projektovej dokumentácie, avšak pri
zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, pretože týmto spôsobom by bolo možné oprávnenia stavebníka
a najmä predmet jeho vlastníctva meniť bez súhlasu druhej zmluvnej strany.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni právo na náhradu
trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 € a z vyčíslených trov právneho
zastúpenia advokátom za 3 úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku
2011 po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna
náhrada a za jeden úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní v sume 127,16 €, 7,63 € paušálna náhrada,
k tomu 20% DPH 79,32 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 475,93 €. Uvedenú
sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.



V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.