{"guid": "2ce09cf1-9433-469d-b18b-ec41cec0debf:a954603d-2652-40c9-a61d-21123fd1449e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1", "spisova_znacka": "5Co/758/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/758/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 28. júna 2016, sp. zn. 5Co/758/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1", "identifikacne_cislo": "3614206339", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a954603d-2652-40c9-a61d-21123fd1449e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/758/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614206339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614206339.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: Z. J., trvale bytom O., B. XXX/X,
právne zastúpený JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti
odporcovi : Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO : 35 923
130, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia
93, o určenie, že zmluva o poskytnutí pôžičky je neplatná, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. júna 2015, č.k. 6C/50/2014 -62, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa       p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7085431 zo dňa 29.
decembra 2010 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 342,74 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mateja Valjenta, advokáta,  do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že Zmluva o
poskytnutí pôžičky 7085431 dňa 29. decembra 2010 uzatvorená medzi navrhovateľom ako dlžníkom a
odporcom ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
v priebehu konania rozšíril žalobu o určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí pôžičky a
žiadal, aby súd určil, že Zmluva  o poskytnutí pôžičky  7085431 dňa 29. decembra 2010 uzatvorená
medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom je neplatná. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie obsahom spisu, a to najmä návrhom, postúpením  prípadu  právnemu  oddeleniu,
vyjadrením odporcu k žalobe,  rozšírením žaloby  o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí
pôžičky,  ftc. uznesenia  Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009,  prílohovou
obálkou, ktorej súčasťou je zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7085431 a všeobecné obchodné podmienky
( SLPO ), vyjadrením odporcu k úprave žalobného návrhu,  podmienkami k Zmluve o poskytnutí pôžičky
NPSP-07, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením právneho
zástupcu odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:  Z čl. VII.  Zmluvy o poskytnutí  pôžičky č. 7085431 zo
dňa 29.12.2010 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi
bezúčelovú pôžičku  v sume 1.700 eur, ktorú sumu  sa odporca zaviazal zaplatiť v 60. mesačných
splátkach po 58 eur, celková suma pôžičky je  3.480 eur,  RPMN 38,26  %, priemerná hodnota RPMN :
20,68 %,  ročná úroková sadzba 38,26  %.. Z čl. X. Zmluvy o poskytnutí  pôžičky č. 7085431 zo
dňa 29.12.2010 uzavretej medzi navrhovateľom  a odporcom  vyplýva, že sa klient ( navrhovateľ )
oboznámil pred podpisom zmluvy s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zo zadnej strany Zmluvy o poskytnutí  pôžičky č. 7085431 zo dňa



29.12.2010 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že táto obsahuje  Podmienky k
Zmluve o poskytnutí pôžičky NPSP-07. Zo všeobecných obchodných podmienok ( SLPO)  platných
od 01.10.2010 je zrejmé, že tieto sa nachádzajú na samostatnej listine. Z listiny nachádzajúcej sa na
čl. 7 spisu označenej ako postúpenie prípadu právnemu oddeleniu zo dňa 26. júla 2013 je zrejmé, že
spoločnosť Intrum  Justitia Slovakia, s.r.o. - správa a vymáhanie pohľadávok  veriteľa ( odporcu )  vyzvala
navrhovateľa  na úhradu dlhu v sume 1.908,82 eur, najneskôr do 7 dní od zaslania výzvy.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že pokiaľ
ide o naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o poskytnutí pôžičky je neplatná eventuálne,
že je bezúročná a bez poplatkov v zmysle  § 80 písm. c.) O.s.p., mal súd naliehavý právny
záujem navrhovateľa na tomto určení preukázaný. Naliehavý právny záujem navrhovateľa ako
spotrebiteľa v tomto konaní spočíva vo  vedomosti  navrhovateľa o celkovej sume, ktorú má odporcovi
zaplatiť eventuálne vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Nároky navrhovateľa ako spotrebiteľa sú
odôvodnené s poukazom na cieľ európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a
cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali. Skúmanie
podmienok uvedených v §  80 písm. c.)  O.s.p.  umožňuje riešenie práva, resp.  právneho vzťahu
súdnym rozhodnutím. Treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti,
eventuálne bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o poskytnutí pôžičky u spotrebiteľa, ktorého
špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve,
judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna  právna úprava, pričom  spotrebiteľ
potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh a jeho právne postavenie sa stane istejšie,
nebude potom vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore so zákonom. V tejto
súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31. júla 2009, ktoré sa otázkou naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa zaoberalo. V rámci
vykonaného dokazovania navrhovateľ uviedol, že výška úroku určená v zmluve o poskytnutí pôžičky vo
výške 38,26 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, čo  spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o poskytnutí pôžičky, nakoľko priemerná úroková miera z nových úverov  pre domácnosti so
splatnosťou od 1 do 5 rokov v roku 2010 predstavovala 10,80 % ročne, čo  niekoľkonásobne prevyšuje
priemerné úrokové sadzby pre obdobný typ úveru v danom období. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky,
ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.  Z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky
Slovenska na ktorej sa nachádza aj  dokument Priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny ( stav a nové obchody ) za rok 2010  súd zistil, že priemerná úroková
miera z nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné  úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov
za celý rok 2010 predstavovala 10,80 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok 38,26 % ročne dohodnutý
medzi účastníkmi  zmluvy bol  v danom prípade viac ako trojnásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný.   O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými  ústavmi  v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Vo veciach tzv. nebankových subjektov
sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie viac
ako 100 %  oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. V danom prípade,  keď si
navrhovateľ zobral úver výlučne z dôvodu, aby ním splatil iné úvery,  ktoré tiež nebol schopný splácať,
čo  je  možno považovať za osobitosť prípadu,  dohodnutý úrok, ktorý viac ako trojnásobne prekračuje
úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré v danom čase poskytovali banky, nie je akceptovateľný.
Zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená  medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom
je neplatná a preto je navrhovateľ povinný finančné prostriedky, ktoré prijal ako pôžičku ( úver ) vrátiť
z titulu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu navrhovateľa na určenie
neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky vyhovel. V prípade zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorú uzavreli
účastníci konania ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah navrhovateľ nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť, a z ktorej vyplýva iba toľko, že výška úveru bola dohodnutá na sumu
1.700 eur,  počet mesačných splátok  60, výška mesačnej splátky 58 eur, celková suma pôžičky 3.480
eur,   ročná úroková sadzba 38,26 % , RPMN 38,26 % , priemerná hodnota RPMN 20,68 %. Z úverovej
zmluvy však nie je možné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru, pretože tieto sú
zakomponované vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
avšak tieto úverové zmluvné podmienky sú vytlačené drobným, voľným okom takmer nečitateľným
písmom a o týchto je možné dôvodne pochybovať, či  s nimi  navrhovateľ mal možnosť skutočne sa
oboznámiť a v nich sa aj relevantne zorientovať, nakoľko tieto podľa názoru súdu sú pre bežného občana
ťažko pochopiteľné a preto tieto úverové zmluvné podmienky nie je možné považovať za individuálnu



dohodu zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu súd považoval úverové zmluvné podmienky tvoriace
neoddeliteľnú súčasť zmluvy za neplatné. Podľa názoru súdu pri takomto spôsobe prezentácie nemal
navrhovateľ ako spotrebiteľ ani možnosť sa s nimi riadne oboznámiť pred uzavretím zmluvy, pričom
ani nie je jednoznačné, či vôbec mal navrhovateľ tieto všeobecné obchodné podmienky k dispozícii,
keďže navrhovateľ vo výpovedi pred tunajším súdom uviedol, že tieto od poskytovateľa úveru neprevzal.
Keďže všeobecné obchodné  podmienky považuje súd za neplatné, tak nie je možné z nich vychádzať
pri rozhodovaní o nároku odporcu. V súvislosti s úverovými podmienkami tvoriacimi neoddeliteľnú
súčasť zmluvy považuje súd za potrebné uviesť, že odporcovi nič nebránilo, aby dojednania ohľadom
jednotlivých svojich nárokov uviedol priamo v tlačive na prednej strane  zmluvy a to takým spôsobom,
aby tieto boli čitateľné a zrozumiteľné a v tom prípade by ich bolo možné považovať za individuálne
dojednané a nemusel tieto dojednania skrývať do neprehľadného textu úverových zmluvných podmienok
( všeobecných obchodných podmienok ). Na uvedenú skutočnosť týkajúcu sa neprehľadnosti zmluvných
podmienok vytlačených drobným písmom reagoval zákonodarca tým, že s účinnosťou od 1.6.2010
zaradil  do Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53c ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských
zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy a teda zrejme vychádzal z predchádzajúcich skúsenosti
so spotrebiteľskými zmluvami, ktoré obsahovali zmluvné podmienky vytlačené drobným písmom a
považoval ich ako neprijateľné za neplatné. Aj z tohto dôvodu považuje súd predmetnú zmluvu o
poskytnutí pôžičky za neplatnú, nakoľko všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou
súčasťou sú vzhľadom na ich spôsob prezentácie nezrozumiteľné, odporujúce zákonu, čo je  v rozpore
s dobrými mravmi, a preto  sú neplatné.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142  ods.  1 O.s.p.  v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a
to tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v sume 342,74 eur. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil právny zástupca navrhovateľa za
4 úkony právnej služby, a to : prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 61,85
eur, písomné podanie na súd ( návrh ) 61,85 eur,  písomné podanie na súd ( rozšírenie návrhu ) 64,53
eur a účasť na pojednávaní 64,53 eur, 2 krát režijný paušál po á 8,04 eur a 2 krát režijný paušál po á
8,39 eur, t.j. spolu 285,62 eur a 20 % DPH v sume 57,12 eur, t.j. spolu 342,74 eur, ktoré je odporca
povinný zaplatiť na účet právneho zástupca navrhovateľa JUDr. Mateja Valjenta, advokáta do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky
na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolaní namietal, že súd na základe vykonaného dokazovanie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne skutkové zistenie spočívalo v tom, že konajúci súd porovnával priemerné odplaty
bánk, pričom neprihliadal na to, že odporca bankou nie je. Znova poukázal na skutočnosť, že v čase
uzatvorenia Zmluvy o pôžičke neexistoval vykonávací predpis ako tomu je v súčasnosti, ktorý by mal
exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. Výšku odplaty bolo možné posudzovať len s ohľadom na
§ 53 ods. 6 OZ. Odporca ale má za to, že uvedené dojednanie nie je v rozpore s takýmito pravidlami
etiky a morálky. Z ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. Z. platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o
pôžičke, stanovujúce ako hlavný parameter ,,podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty\", čo predstavuje
podľa právneho názoru odporcu niekoľkonásobne prekračujúcu a zároveň zjavne neprimeranú odplatu
za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné obdobné finančné produkty, ktoré veritelia
poskytovali v mieste a čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal, že konajúci súd
pri posudzovaní priemernej úrokovej miery ( 10,80 %) vychádzal z priemerných úrokových mier z úverov
obchodných bánk. Pritom nezohľadnil jeho prezentované informácie o údajoch o novo poskytnutých
spotrebiteľských úveroch medzi veriteľmi, ( nie bankami ) kde priemerná hodnota RPMN predstavovala
v danom čase 20,04 %. Odporca zdôrazňuje, že v tomto prípade bude rozhodujúce skúmať aká
bola priemerná výška odplaty pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase
uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, a teda nebrať do úvahy bankových poskytovateľov, tak ako ich bral
do úvahy konajúci súd. Zdôraznil, že pri danom type úverov, ktorý je predmetom tohto konania je pre
posúdenie súladu ustanovení zmluvy ohľadom odplaty za poskytnuté finančné plnenie so zákonom
rozhodujúce posudzovať výšku priemernej RPMN. K uvedenému ďalej dodal, že v Zmluve o pôžičke
bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo
výške 38,26 % p.a. (úroková sadzba, sa teda rovnala RPMN). Poukazuje na to aj z dôvodu, že podľa
jeho názoru v hodnotení primeranosti odplaty je potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že odo dňa
01.06.2014 vstúpilo do platností nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktorým sa novelizuje nariadenie



vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej
RPMN - čo by za eventuálnej aplikácie daného ustanovenia znamenalo, že najvyššia prípustná odplata
(RPMN) pri takejto finančnej službe by bola vo výške 40,08 %. Odporca je toho právneho názoru, že
ak zákonodarca v súčasnosti (pri striktnejšej a zároveň prísnejšej právnej úprave) umožňuje stanoviť
maximálnu odplatu vo výške dvojnásobku priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, bolo
by v rozpore s podstatou inštitútu dobrých mravov vyhodnotiť zmluvné dojednanie v Zmluve o pôžičke
o výške odplaty vo výške 38,26 % za neplatné. S ohľadom na výšku odplaty znova poukázal aj na
judikatúru - a to kedy je možné za určitých okolností posudzovať dojednanie o odplate v rozpore s
dobrými mravmi - ak odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (úrok/RPMN) prevyšuje 60% ročne
a nie ako je dojednané v Zmluve o pôžičke 38,26 %, čo je nepomerne nižšia odplata. Obdobný názor je
prezentovaný aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2011 sp. zn. 16Co/71/2011;
Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 sp. zn. 16 ICm 944/2010; Najvyššieho súdu ČR zo dňa
15.12.2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/20. Sumarizujúc vyššie má za to, že aj z citovanej judikatúry ako aj
priemerných RPMN nebankových subjektov pri obdobných finančných produktoch nevyplýva, že by bolo
možné úrok RPMN vo výške 38,26 % považovať za odplatu, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými
mravmi, respektíve za odplatu ktorá by mala podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z uvedených dôvodov, nie je možné
považovať Zmluva o poskytnutí pôžičky 7085431 za neplatnú. Ďalej súd na základe vykonaného
dokazovanie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne vychádzal aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď považoval všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 708543 1 za nezrozumiteľné, odporujúce zákonu, teda v
rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatné. K uvedenému uviedol, že Zmluva o pôžičke obsahuje
všetky podstatné obsahové náležitosti, ktoré jej ukladala zákonná úprava platná a účinná v čase jej
uzavretia. Poukázal na bod XIII. Vyhlásenie zmluvných strán Zmluvy o poskytnutí pôžičky Č. 708543,
kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.
Zmluvné strany vyhlasujú, že si Zmluvu vrátane jej súčastí prečítali, že bola uzatvorená slobodne,
vážne. Súkromné právo ako aj právny poriadok SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom
viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou súkromnoprávnou praxou, že neoddeliteľnou časťou
samotnej zmluvy sú jej prílohy prípadne všeobecné obchodné podmienky. Písomná zmluva môže mať
neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. Zároveň
žiaden právny predpis platný na území SR takéto konanie subjektov súkromného práva nezakazuje.
Preto nevidí dôvod, prečo konajúci súd považuje takýto spôsob prezentácie všeobecných obchodných
podmienok, ktoré boli navrhovateľovi odovzdávané spolu so zmluvou za odporujúce dobrým mravom. K
údajnej nezrozumiteľnosti Všeobecných obchodných podmienok, a poukazu na § 53c OZ, má za to, že si
splnil uvedenú povinnosť, a že ani predmet ani cena nie sú v Zmluve uvedené menším písmom ako iná
časť zmluvy. Teda nevidí žiaden dôvod, prečo konajúci súd považuje spôsob prezentácie - všeobecné
obchodné podmienky za nezrozumiteľné. Odporca považuje rozsudok v tejto časti za arbitrárny, nakoľko
konajúci súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie najmä v časti o údajnej nezrozumiteľnosti
spôsobu prezentácie, a teda rozporu so zákonom, resp. rozporu s dobrými mravmi.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď určil, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7085431 zo dňa 29. decembra 2010 uzatvorená
medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.
Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorá je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere.  Z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska na ktorej
sa nachádza aj  dokument Priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny ( stav a nové obchody ) za rok 2010 súd prvého stupňa zistil, že priemerná úroková miera z
nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné  úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov za celý
rok 2010 predstavovala 10,80 %. Z uvedeného je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že úrok 38,26 %
ročne dohodnutý medzi účastníkmi  zmluvy bol  v danom prípade viac ako trojnásobne vyšší. Dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým



mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Odvolací súd pritom konštatuje, že je síce pravdou,
že maximálna výška úrokov pri úveroch nie je žiadnym predpisom limitovaná, z tejto skutočnosti však
nie je možné dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že
by táto nepodliehala žiadnemu obmedzeniu, nakoľko Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Vychádzajúc z
ustálenej súdnej praxe a relevantnej judikatúry, neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je
spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú v
porovnaní s úrokovou mierou uplatňovanou bankami pri poskytovaní úveru. Preto prvostupňový súd
pri posudzovaní výšky dojednaného úroku správne vzal v úvahu listinu \" Priemerné úrokové sadzby
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny ( stav a nové obchody ) za rok 2010\", z ktorej
zistil, že úroková miera pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov v roku 2010 činila
10,80 % a na základe tohto zistenia potom správne usúdil, že úrok dojednaný v predmetnej Zmluve o
pôžičke je dojednaný v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka teda v rozpore s dobrými mravmi,
keďže je o viac ako 100% vyšší v porovnaní s úrokom poskytovaným za porovnateľný úver peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd ďalej uvádza, že je síce pravdou, že vo veciach tzv.
nebankových subjektov sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru
rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade
sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu. V danom prípade,  keď si navrhovateľ zobral úver výlučne
z dôvodu, aby ním splatil iné úvery, ktoré tiež nebol schopný splácať,  čo  je  možno považovať za
osobitosť prípadu,  dohodnutý úrok, ktorý viac ako trojnásobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú
pri úveroch, ktoré v danom čase poskytovali banky, nie je ani podľa odvolacieho súdu akceptovateľný.
Zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená  medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom
je preto neplatná a preto je navrhovateľ povinný finančné prostriedky, ktoré prijal ako pôžičku ( úver )
vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne návrhu
navrhovateľa na určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky vyhovel.          Ďalej mal odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa za preukázane, že v prípade zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorú
uzavreli účastníci konania ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah navrhovateľ
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a z ktorej vyplýva iba toľko, že výška úveru bola dohodnutá na
sumu 1.700 eur, počet mesačných splátok  60, výška mesačnej splátky 58 eur, celková suma pôžičky
3.480 eur,  ročná úroková sadzba 38,26 % , RPMN 38,26 % , priemerná hodnota RPMN 20,68 %. Z
úverovej zmluvy však nie je ani podľa odvolacieho súdu možné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia a
splácania úveru, pretože tieto sú zakomponované vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak tieto úverové zmluvné podmienky sú vytlačené drobným,
voľným okom takmer nečitateľným písmom a o týchto je aj podľa odvolacieho súdu možné dôvodne
pochybovať, či  s nimi  navrhovateľ mal možnosť skutočne sa oboznámiť a v nich sa aj relevantne
zorientovať, nakoľko tieto podľa aj názoru odvolacieho súdu sú pre bežného občana ťažko pochopiteľné
a preto tieto úverové zmluvné podmienky nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných
strán. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne považoval úverové zmluvné podmienky tvoriace
neoddeliteľnú súčasť zmluvy za neplatné. Teda aj z tohto dôvodu považoval súd prvého stupňa  správne
predmetnú zmluvu o poskytnutí pôžičky za neplatnú, nakoľko všeobecné obchodné podmienky, ktoré
sú jej neoddeliteľnou súčasťou sú vzhľadom na ich spôsob prezentácie nezrozumiteľné, odporujúce
zákonu, čo je  v rozpore s dobrými mravmi, a preto  sú neplatné.

Na záver odvolací súd k odvolacím námietkam odporcu, že rozhodnutie súdu I. st. je nesprávne a
nezákonné a zároveň nepreskúmateľné, arbitrárne, odvolací súd uvádza, že tieto námietky odporcu
nepovažuje za opodstatnené, nakoľko rozsudok okresného súdu je vnútorne logický, nie je prejavom
aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na
odôvodnenie (skutkové a právne) rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.), nie je arbitrárny a zrozumiteľným
spôsobom dáva odpoveď na otázku, prečo súd prvého stupňa rozhodol tak ako rozhodol.

V súvislosti s odporcovým prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a
predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez
znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.



Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odporcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, patrila  by mu náhrada trov podľa §  224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi v odvolacom konaní  žiadne trovy nevznikli, preto  mu právo na
náhradu trov konania nemohol odvolací súd priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j  e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/50/2014", "guid": "3baf0eff-53bf-4ee2-87e2-119257112677:b1439dfe-7889-44f9-9278-b48c55280a61", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e92ace1b-f991-4da4-bf1f-09c9730a9b71:686ad03d-c50c-438d-b84a-5dec6fd41d53", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1", "spisova_znacka": "16Co/71/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/71/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:85f12da6-307c-43d1-9102-5693eaabcb17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.204.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.204.2022.1"}, {"guid": "ussr:ab427474-b977-468b-9d83-ec49c369e98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.142.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.142.2017.2"}]}