Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/199/2011 z 6. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. decembra 2011, sp. zn. 3To/199/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6707010193.1
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/199/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6707010193.1 | 2011-12-06 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: Trestný zákon. (140/1961 Zb.)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c27de90f-49bd-4f00-9f1e-b0f27cf61f0c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6707010193.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/199/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707010193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6707010193.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, na verejnom zasadnutí dňa 7. decembra 2011, v
trestnej veci obžalovaných G. Y. a spol., stíhaných pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155
ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné, prejednal odvolanie okresného
prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 25.05.2011, sp.zn. 2T 44/2007 a takto

r o z h o d o l :

1/ Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) ods. 3 Tr. por.  z r u š u j e  napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o vine v bode 1/ u obžalovaných G. Y., H. A. a O. F. a v nadväzujúcom výroku o náhrade
škody u poškodeného G. T..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por.  vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa, aby ju v zrušenom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

2/ Odvolanie okresného prokurátora v bode 2/ napadnutého rozsudku okresného súdu  z a m i e t a.

V oslobodzujúcej časti pod bodom 2/ napadnutého rozsudku sa tento ponecháva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 25.05.2011, sp.zn. 2T 44/2007 boli obžalovaní G. Y., H.
A., O. F. a N. A. oslobodení spod obžalôb Okresnej prokuratúry Zvolen 3 Pv 131/2007 a 3 Pv 552/2006
podľa § 285 písm. b) Tr. por., ktorými im bolo kladené za vinu, že

1/ obžalovaní Y., H. A. a O. F. dňa 29.06.2002 v čase okolo 22.15 h v obci O., okres N., napriek tomu, že
mali všetci traja vedomosť o tom, že G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., J.C. M. č. 5 je príslušníkom
policajného zboru, najprv G. Y. v priestoroch Y. baru hotela D. v O. počas prevádzky hrubo slovne napadol
G. T. so slovami ,,čo tu provokuješ kokot vyjebaný, vypadni“, následne, keď G. T. opustil priestor baru,
aby sa tak vyhol konfliktu G. Y. opätovne na chodníku pred hotelom D. najprv opätovne slovne napadol G.
T. so slovami ,,ty kurva vyjebaná, vyfajči mi kokot“ a vytýkal G. T. jeho účasť, ako pracovníka kriminálnej
polície OR PZ N. na objasňovaní trestnej činnosti v spojitosti s jeho osobou, kde bez vyzvania H. A. udrel
G. T. päsťou do sánky, G. Y. ho chytil rukami spredu za tričko, pričom G. T. začal cúvať v snahe vyhnúť sa
fyzickému kontaktu, H. A. sa ho snažil najmenej dvakrát kopnúť do rozkroku, pričom ho zasiahol nohou
opakovane do stehien a následne ho H. A. opätovne udrel päsťou do oblasti sánky, na čo G. T. v snahe
odvrátiť v zjavnej prevahe trvajúci útok zakričal na útočníkov, že útočia na policajta, títo neprestali, preto
vytiahol na odvrátenie trvajúceho útoku vlastnú legálne držanú pištol ČZ, vzor 85, ráže 9 mm  a vystrelil
varovný výstrel kolmo nahor do vzduchu, na čo útočníci nereagovali a pokračovali v útoku, a čo G. T.
opätovne vystrelil do vzduchu štyri ďalšie vyrovné výstrely, kde v tomto momente ho napadol O. F. tým
spôsobom, že ho udrel po pravej ruke, v ktorej držal zbraň, snažil sa mu pravú ruku vykrútiť, pričom
došlo k ďalšiemu, ale mimovoľnému výstrelu, ktorý zasiahol tak O. F., ako aj G. Y., čím svojím konaním
takto G. T. spôsobili zranenia, a to dlhé oderky na krku, hematómy a sfúzie na ľavej lakťovej jame, dorze



pravého predklaktia na ventrálnej strane oboch stehien vpravo, spôsobili mu tiež periokulárny hematóm
vpravo, pohmoždenie mäkkých tkanív sánky a odreninu pravého zápästia, ktoré zranenia si nevyžiadali
práceneschopnosť,

2/ obžalovaní G. Y. a N. A. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle získať neoprávnený
majetkový prospech potom, ako dňa 23.07.1998 v objekte realitná kancelária H. s.r.o. ul. J. U. č. 2
vo N., okres N., prevzala N. A. od Ing. M. X., nar. XX.XX.XXXX, konajúcej za svoju dcéru Ing. P. X.
peňažnú hotovosť vo výške 3.319,39,- Eur (100.000,- Sk), ako zálohovú platbu z kúpnej ceny bytu a
dňa 29.07.1998 peňažnú hotovosť  vo výške 12.613,69,- Eur (380.000,- Sk) ako zvyšnú časť kúpnej
ceny pri kúpe bytu č. XX na ul. H. XXXX/XX od predávajúceho P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul.
M. H. č. XXXX/XX následne 29.07.1998 N. A. odovzdala G. Y. sumu 13.277,57,- Eur (400.000,- Sk) a
dňa 04.08.1998 sumu 1.659,70,- Eur (50.000,- Sk) bez toho, aby mala súhlas alebo splnomocnenie na
takýto postup od predávajúceho P. F., kde z prevzatých peňazí G. Y. odovzdal P. F. len sumu 995,82,-
Eur (30.000,- Sk), pričom ďalšie peniaze použili G. Y. so N. A. na neznámy účel v rozpore so zverením,
v dôsledku čoho nedošlo k prevodu vlastníctva bytu na kupujúcu Ing. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
ul. F. č. XXXX/XX, ktorej tak spôsobili škodu vo výške 14.937,26,- Eur (450.000,- Sk),

čím mali spáchať

obžalovaní G. Y., H. A. a O. F. v bode 1/ rozsudku trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods.
1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva
podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a

obžalovaní G. Y. a N. A. v bode 2/ rozsudku trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č.
140/1961 Z.z. účinného do 01.01.2006 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961
Z.z. účinného do 01.01.2006,

pretože skutky nie sú trestnými činmi.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených Ing. P. H., rodenú X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J.. F. č.
XXXX/XX a G. T. s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V
písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí.

K bodu 1/ napadnutého rozsudku uviedol, že je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo
dostatočne preukázané, že obžalovaní sa žalovaných trestných činov dopustili a že tieto skutky sú
trestnými činmi tak, ako sú uvedené v obžalobných návrhoch. Ďalej dodal, že tomuto záveru nasvedčujú
výpovede svedkov, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní. Samotný poškodený G.
T. na hlavnom pojednávaní popísal, akým spôsobom bolo útočené na jeho osobu, že konflikt začal G.
Y., keď ho slovne napadol, vzhľadom na výkon jeho právomoci z dôvodu, že v minulosti sa zúčastnil
ako policajt vecí, ktoré sa týkali G. Y.. Pri tomto boli prítomní aj H. A. a O. F.. Už v rámci tohto slovného
napádania priamo v bare D. mali vedomosť všetci traja, že G. T. je policajt. Ako sám uviedol, poškodený
chcel zabrániť konfliktu, preto opustil bar, kde pri tomto mu opätovne Y. vyčítal jeho účasť ako policajta
na akciách voči nemu. Poznamenal, že uvedené preukazuje, že všetci obžalovaní mali vedomosť, že
poškodený je policajt. Následne poškodený popísal, ako vyšiel na chodník pred hotel D., kde za ním
išli aj G. Y., H. A. a O. F. a tam došlo k opätovnému napadnutiu zo strany obžalovaných, kde pri tomto
im oznámil, že napádajú policajta, pričom G. T. spôsobili zranenia, popísané v obžalobnom návrhu.
Skutočnosť, že obžalovaný Y., A. a F. napádali policajta, potvrdil aj svedok O. P., ktorý okrem iného
uviedol, že zbadal konflikt a keď prišiel k G. T., počul ako mu nadávali do policajtov. Videl taktiež, ako sa
vrhli na T. a napadli ho, pričom T. kričal - napadnutie policajta a počul padnúť viacero výstrelov. Aj ďalší
svedkovia, a to S., X. a Q. potvrdili verbálne a aj fyzické útoky na G. T..

Čo sa týka skutku pod bodom 2/, okresný prokurátor poznamenal, že tak v prípravnom konaní, ako aj
vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní bola dokázaná vina oboch obžalovaných, či už G. Y., ale
aj N. A.. Bolo totiž preukázané, že na sprostredkovaní a prevode predmetného bytu participoval G. Y.
ako aj N. A.. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa X. a to, že došlo k odovzdaniu peňazí za byt N. A.



a táto tieto peniaze odovzdala G. Y., čo potvrdila aj sama obžalovaná N. A.. Záverom poznamenal, že
samotný poškodený P. F. uviedol vo svojich výpovediach, že nikdy nesplnomocnil ani nedal pokyn na
to, aby peniaze za byt boli odovzdané G. Y.. Samotné odovzdanie sumy peňazí potvrdili svedkovia X.,
ktorý vypovedal, že videl odovzdávanie peňazí a aj, že Y. podpisuje nejaký doklad o prevzatí peňazí,
čo tiež potvrdili aj svedkovia A. a D..

Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok tak v bode 1/ ako aj v bode 2/ a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie, proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a
urobila tak v lehote ustanovenej v zákone.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k bodu 2/ napadnutého rozsudku, ktorým boli
obžalovaní G. Y. a N. A. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. účinného do 01.01.2006 vo forme
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. účinného do 01.01.2006, tak v tejto časti
napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať podstatný a rozhodujúci vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že uvedený skutok nie je trestným činom. Prvostupňový
súd svoj právny názor odôvodnil najmä tým, že po vykonanom dokazovaní ostalo sporné, či vôbec G.
Y. prevzal od N. A. sumu 400.000,- Sk a následne sumu 50.000,- Sk bez súhlasu predávajúceho P. F.,
pričom okrem toho poškodená X. nevedela uviesť, akú sumu prevzal a tiež uviedla, že jej bolo jedno či a
aké peniaze boli vyplatené Y.. Okrem toho poškodený P. F., podstatným spôsobom zmenil svoju výpoveď
z prípravného konania v tom smere, že uvádzal, že nemalo ísť o predaj bytu, ale len o prenájom, a
preto nemohol splnomocniť Y. na prevzatie peňazí, ani si ich nepýtal, či už od G. Y. alebo A.. Okrem
toho podľa názoru prvostupňového súdu uvedený svedok nedostatočne vysvetlil podstatné rozpory vo
svojich predchádzajúcich výpovediach, v ktorých jednoznačne hovoril o predaji bytu. Súd teda dospel k
názoru, že jeho výpoveď je nevieryhodná, pričom nebolo možné ani s určitosťou uzavrieť, či skutočne
nesplnomocnil ústne G. Y. na prevzatie peňazí pred N. A.. Na základe vykonaného dokazovania potom
súd musel konštatovať, že nie je možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že peniaze za predaj
bytu boli odovzdané bez súhlasu P. F., resp. ako obžalovaná A. s uvedenou sumou naložila.

S takýmto zistením a v nadväznosti potom aj na vyslovený právny názor okresného súdu sa odvolací súd
plne stotožnil, pritom nemá voči nemu žiadne pripomienky a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V danej veci totiž nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností
preukázať nielen to, ako tvrdila obžaloba, že  obžalovaný Y. a obžalovaná A. sa pred spáchaním
žalovaného skutku poznali a vopred sa dohodli o prisvojení si finančných prostriedkov, získaných od
Ing. P. H. - X., za sprostredkovanie bytu, ktorý svedok P. F. neskôr získal do osobného vlastníctva, ale
nepodarilo sa ani zistiť, ktorý z obžalovaných na tejto realizácii predaja vlastne profitoval a ako bolo
naložené so získanou hotovosťou. Okrem toho, a to treba zdôrazniť, je nutné poukázať aj na podstatnú
zmenu obsahu výpovede pôvodného majiteľa bytu P. F., ktorá zásadným spôsobom spochybňuje nielen
celú realizáciu predaja bytu, ale aj úlohu a postavenie obžalovaného G. Y., ako sprostredkovateľa
predaja.

Už odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.04.2010, sp.zn. 3 To 83/2010 vyslovil určité pochybnosti
vo vzťahu k priebehu skutku pod bodom 2/ obžaloby, ako aj konaniu oboch obžalovaných a prikázal súdu
prvého stupňa, aby sa pokúsil doplnením dokazovania tieto nezrovnalosti odstrániť. Súd prvého stupňa
dokazovanie v naznačenom smere doplnil a ako je už vyššie uvedené, vzhľadom na podstatné rozpory
a vágne vyjadrenia svedka P. F. rozhodol tak, že obžalovaného G. Y. a obžalovanú N. A. spod obžaloby



oslobodil. Za takéhoto skutkového stavu, ktorý pripúšťa viac verzií, ako skutočne k predaju bytu došlo
a najmä, akým spôsobom bolo s peniazmi, ktoré za byt uhradila poškodená Ing. P. H. naložené, resp.
akú úlohu pri tejto transakcii zohrali nielen obaja obžalovaní, ale aj svedok P. F., poprípade svedok Y. X.,
neostávalo ani odvolaciemu súdu iné, ako odvolanie okresného prokurátora v časti, v ktorej boli obaja
obžalovaní oslobodení spod obžaloby v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietnuť. K tomuto je potrebné ešte
poznamenať, že aj výrok súdu, ktorým bola poškodená Ing. P. H. odkázaná na občiansko-súdne konanie
bol v súlade s ust. § 288 ods. 3 Tr. por.

Vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozsudku, ktorým boli obžalovaní G. Y., H. A. a O. F. podľa § 285
písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods.
1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 odvolací súd uvádza, že v tejto časti napadnutý
rozsudok trpí vadami, pretože vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a napadnutým rozsudkom
bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Preto bolo potrebné rozsudok Okresného súdu vo Zvolene v tejto časti zrušiť, z dôvodu uvedeného v
§ 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol (§ 322 ods. 1 Tr. por.) z nasledovných dôvodov:

V dôvodoch napadnutého rozsudku, týkajúceho sa bodu 1/ okresný súd uviedol, že obžalovaní zotrvali
na svojej obrane, že G. T. nepoznali, G. Y. nevedel, či je príslušníkom policajného zboru a tiež T. nejako
fyzicky nenapadol, ale išlo len o verbálne nedorozumenie a taktiež zotrvali na tom, že príčinou konfliktu
bolo to, že poškodený bol v bare po záverečnej, kde mali oni uzavretú spoločnosť. Prvostupňový súd
ďalej poznamenal, že výpoveď samotného poškodeného G. T. vyhodnotil ako nevieryhodnú nielen s
prihliadnutím na stupeň jeho opilosti, ale aj preto, že v čase jeho prvotných výpovedí prebiehalo aj proti
nemu trestné stíhanie v súvislosti so streľbou na G. Y. a tak bol motivovaný popísať dej vo svoj prospech.
Okrem toho dodal, že výpovede jeho príbuzných - brata a ďalších (neuviedol ktorých svedkov) mohli byť
vedené snahou zbaviť ho trestnej zodpovednosti. Záverom zdôraznil, že objektívne dôkazy k zraneniam
poškodeného môžu rovnako potvrdzovať verziu poškodeného, ale i verziu obžalovaných, ktorí nepopreli,
že sa snažili zabrániť poškodenému v streľbe. Na základe týchto skutočností potom súd konštatoval, že
nebolo preukázané jednak to, že by vôbec poškodeného G. T. bezdôvodne napadli, ako aj, že by voči
nemu použili násilie a nakoniec, že by vedeli v čase skutku, že ide o príslušníka policajného zboru.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd napadnutý oslobodzujúci rozsudok prvostupňového
súdu, v tejto časti z trestného hľadiska nepovažuje za správny a zákonný, odporujúci nielen
ustanoveniam § 168 ods. 1 Tr. por., ale aj ustanoveniam § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôkazy produkované na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa
vyhodnotil jednostranne - a to v prospech obžalovaných, pričom dôkazy, ktoré vyzneli v ich neprospech
buď úplne odignoroval, alebo bez podrobnej analýzy spochybnil. Predovšetkým ide o výpovede svedkov
G. S., W. P., W. X. a H. Q., ktoré potrebným spôsobom nevyhodnotil, no najmä výpoveď svedka O. P.,
ktorú výpoveď na hlavnom pojednávaní síce prečítal, ale ktorého označil za predpojatého, nakoľko sa
jedná o brata poškodeného. S takouto argumentáciou sa však nemožno stotožniť, pretože tak uvedený
svedok, ako aj ďalší, vyššie uvedení svedkovia, aj rodinní príslušníci poškodeného, boli pred výsluchom
riadne poučení a vzali na vedomie tiež skutočnosť, že v prípade krivej výpovedi im hrozí trestný postih.
Okrem toho ich prítomnosť v danom reštauračnom zariadení mala svoj racionálny podklad, a preto
automaticky ich podozrievanie z toho, že ide o svedkov predpojatých, nemá opodstatnenie.

V súvislosti s výpoveďou svedka O. P. je potrebné poznamenať, že uvedený svedok nielenže bol v
blízkosti miesta činu, kde mal skutok prebehnúť, ale bol aj zo strany jedného z obžalovaných fyzicky
napadnutý, o čom svedčí aj fotodokumentácia ľavého ramena, nachádzajúca sa na čísle listu 573. Ak
prvostupňový súd po vyhodnotení obsahu výpovede tohto svedka došiel k záveru, že takáto výpoveď je
nepravdivá, mal túto okolnosť nielenže presvedčivo vysvetliť a vyargumentovať, ale aj uzavrieť, ako sa
vysporiadal so zranením tohto svedka, ku ktorému malo dôjsť v inkriminovanom čase.



Z dokazovania ďalej vyplýva, že ku konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným dňa 29.06.2002
skutočne aj došlo. Svedčia o tom nielen výpovede svedkov vyššie uvedených, ale aj zranenia
poškodeného, ktorým súd prvého stupňa vôbec nevenoval pozornosť. Išlo totiž o zranenia rôznorodé,
ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nemohli vzniknúť len konaním obžalovaného O. F., ktorý ako jediný
sa snažil poškodeného G. T. odzbrojiť. Bude preto potrebné tieto zranenia analyzovať i v súvislosti a
v kontexte so závermi znaleckých posudkov tak z odboru zdravotníctva, ako aj z odboru balistiky a
následne ich možný vznik, resp. priebeh aj vyhodnotiť.

Skutočnosti, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 1/ nezodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
nasvedčuje aj to, že na strane 9 a 10 predmetného rozsudku sú uvedené dôkazy podľa ich očíslovania
(napríklad vzorka č. 261/02, 262/02 a i.), z ktorých však nemožno zistiť, kde boli uvedené vzorky -
stopy zaistené, čoho sa vlastne týkajú a čo dokazujú. A v tomto smere je odôvodnenie rozhodnutia
nepresvedčivé a v podstatnej miere aj nepreskúmateľné.

Trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 01.01.2006 sa dopustí ten, kto použije násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa. Na naplnenie
skutkovej podstaty tohto trestného činu zákon nevyžaduje, aby použitím násilia došlo k ublíženiu na
zdraví. Násilím v zmysle tohto ustanovenia je okrem iného aj konanie, proti telu napadnutého, pri ktorom
je použitá fyzická sila, nevyžaduje sa však, aby týmto konaním v konečnom dôsledku došlo k ublíženiu na
zdraví. Z časového hľadiska k použitiu násilia pri konaní môže dôjsť aj po výkone právomoci verejného
činiteľa. Pokiaľ páchateľ použije násilie po výkone právomoci verejného činiteľa, nie je rozhodujúce,
že v čase použitia násilia napadnutý už nebol verejným činiteľom (resp., že páchateľ je v domnení, že
napadnutý už funkciu verejného činiteľa nevykonáva).

Trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 sa dopustí
páchateľ, ktorý sa verejne alebo na mieste verejnosti prístupom okrem iného dopustí hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti, najmä tým, že napadne iného.

Výtržnosťou sa vo všeobecnosti rozumie konanie páchateľa, ktorý závažným spôsobom narušuje
verejný pokoj a poriadok. Spravidla ide o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám
alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, kde má prístup široký
okruh individuálne neurčených ľudí ( takýmto miestom je bezpochyby aj chodník, resp. cesta pred
reštauráciou).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v danej časti napadnutého rozsudku rozhodol predčasne,
dôkazy vyhodnotil len jednostranne bez potrebnej analýzy, poprípade niektoré dôkazy vyššie uvedené
nevyhodnotil, resp. ich obsah odignoroval a nakoniec odôvodnenie v tejto časti nie je v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por., odvolací súd odvolanie okresného prokurátora akceptoval a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa aj vzhľadom na pomerne veľký časový odstup od
žalovaného skutku (29.06.2002) podrobne rozanalyzuje výpovede obžalovaných, ako aj poškodeného z
prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, prihliadajúc pritom aj na zmeny týchto výpovedí,
ku ktorým došlo, berúc v úvahu záver znaleckých posudkov, ako aj priebeh rekonštrukcie, prehodnotí
dôkazy v zmysle ust. § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. aj v súvislosti s výpoveďami svedkov (rodinných
príslušníkov poškodeného), odstráni nedostatky vyššie uvedené a doplní dokazovanie v naznačenom
smere, poprípade vykoná ďalšie dôkazy, ktoré bude považovať za potrebné. Až po takomto postupe
následne vo veci rozhodne, pričom sa vysporiada aj s argumentáciou okresného prokurátora, ktorú
uviedol v odvolaní.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.