Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/67/2017 z 26. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. augusta 2018, sp. zn. 23Sa/67/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200410.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/67/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4017200410.2 | 2018-08-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df951693-2aef-4ca5-bfe5-be2e261bbab5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200410.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/67/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200410.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: V.. I. T., bytom Y.,
D. ulica XXXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 04. 2017 č. KRPZ-NR-
KDI-22/2017-SK, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29. 06. 2017 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 04. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-22/2017-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného
zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne, č. ORPZ-KN-ODI2-P-1116/2016 zo dňa 11. 01.
2017, tak, že z výroku vypustil znenie § 22 ods. 2 písm. c/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov sa obvinenému Máté Nagyovi ukladá 1./ pokuta vo výške 500,- eur a
2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 22 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného
zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej
správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j.
03. 10. 2016 a nahradil ho znením: „ podľa § 22 ods. 2 písm. c/ SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov sa obvinenému Máté Nagyovi ukladá: 1./ pokuta vo výške 200,- euro, 2./
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona
sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy
vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. 03. 10.
2016. V ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené.

Prvostupňový správny orgán uznal účastníka konania I. T. vinným zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. e/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa
ustanovenia § 22 ods. 3 písm. c/ toho istého zákona mu uložil sankciu:
1./ pokutu vo výške 500,-euro,
2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 22 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného
zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej



správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od
03. 10. 2016.

Prvostupňový správny orgán vychádzal zo stavu, že účastník konania zo dňa 03. 10. 2016 v čase
21:23 hodine v Meste Komárno na Mederčskej ulici viedol motorové vozidlo zn. Renault Twingo, ev.
č. KN XXX AZ, pričom nemal na vozidle počas jazdy rozsvietené predpísané osvetlenie. Z uvedeného
dôvodu bol počas jazdy zastavený hliadkou OOPZ Komárno. Počas kontroly bol vyzvaný a následne
podrobený dychovej skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020 Plus sériové číslo A410187 s
výsledkom 0,36mg/L objemového percenta alkoholu v krvi. Bola spísaná správa o výsledku objasňovania
priestupku. Na odber krvi sa nežiadal, ďalšia jazda mu bola zakázaná.

2. Konanie obvineného kvalifikoval prvostupňový správny orgán z priestupku porušením ustanovení §
4 ods. 2 písm. d/, § 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých
zákonov a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa ustanovenia § 22 ods. 1, písm. e/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal účastník konania odvolanie v zákonom
stanovenej lehote, kde popisoval skutočnosti z napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že požitie
aperitívu mohlo negatívne ovplyvniť výsledok merania. Ďalej poukazoval na stanovisko Slovenskej
súdnolekárskej spoločnosti, podľa ktorého koncentrácia alkoholu v krvi vodiča do 0,30g/Kg nie je
z hľadiska cestnej premávky významná. Ďalej spochybňoval tvrdenie príslušníkov, že mal porušiť
povinnosť ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o cestnej premávke, ako aj mal pochybnosti, či služobný
zákrok polície bol vykonaný v súlade s internými predpismi. Ďalej poukazoval na to, že je študentom
doktorandského štúdia a pravidelne jazdí na aute po celom území SR. Uvedomuje si následky svojho
konania a žiadal o spravodlivý proces.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2017 zmenil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu
Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne, č. ORPZ-
KN-ODI2-P-1116/2016 zo dňa 11. 01. 2017, tak, že z výroku vypustil znenie § 22 ods. 2 písm. c/ zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému I. T. ukladá 1./ pokuta
vo výške 500,- eur a 2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 22 mesiacov, pričom podľa § 14
ods. 2 citovaného zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia
orgánu štátnej správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť
vykonávať, t.j. 03. 10. 2016 a nahradil ho znením: „ podľa § 22 ods. 2 písm. c/ SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému I. ukladá: 1./ pokuta vo výške 200,- euro, 2./
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona
sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy
vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. 03. 10.
2016. V ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené.

Žalovaný správny orgán ako vecne miestne príslušný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu, prihliadnuc na dôvody odvolania účastníka konania ako aj na konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že účastník konania dňa 03. 10. 2016 v čase 21:23 hodine v Meste
Komárno na Mederčskej ulici viedol motorové vozidlo zn. Renault Twingo, ev. č. KN XXX AZ, pričom
nemal na vozidle počas jazdy rozsvietené predpísané osvetlenie. Z uvedeného dôvodu bol počas jazdy
zastavený hliadkou OOPZ Komárno. Počas kontroly bol vyzvaný a následne podrobený dychovej skúške
elektronickým meračom AlcoQuant 6020 Plus sériové číslo A410187 s výsledkom 0,36mg/L objemového
percenta alkoholu v krvi. Bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Na odber krvi sa
nežiadal, ďalšia jazda mu bola zakázaná. Svojím konaním žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. d/, § 32
ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Z prvej skutkovej vety ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič
nesmie viesť motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol,
alebo iná návyková látka môžu ešte nachádzať v jeho organizme.



Podľa druhej vety pred bodkočiarkou ustanovenia § 32 ods. 1 toho istého zákona vyplýva, že vozidlo
musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené svetlomety alebo im na roveň
postavené osvetlenie.

Zo spisového materiálu bolo žalovanému zrejmé, že žalobca dňa 11. 01. 2016 na ústnom pojednávaní
podal k predmetnej veci svoju výpoveď. K danému priestupku okrem iného uviedol, že večer po
konzumácii jedla zhruba o 21:00 si dal pivo, ktoré nedopil a po večeri si dal jeden aperitív (domácej
pálenky). Následne si uvedomil, že na druhý deň cestuje do školy a nemá dostatočnú finančnú hotovosť.
Z uvedeného dôvodu sa vydal do bankomatu, vtedy ho zastavili policajti, skontrolovaný technický stav
vozidla, doklady a potom vykonali dychovú skúšku. Svoje konanie veľmi ľutuje a v budúcnosti sa to
opakovať nebude. Pri svojom štúdiu však súrne potrebuje vodičský preukaz.

Žalovaný správny orgán poukázal na to, že zákonodarca v ustanovení § 4 zákona o cestnej premávke
striktne zakázal jazdu vodičom pod vplyvom alkoholického nápoja, pričom na základe vykonaného
vyšetrenia podľa osobitného predpisu stačí skutočnosť, že sa alkohol ešte môže nachádzať v organizme.
Vedenie vozidla vodičom, ktorý je pod vplyvom alkoholu je jednou z najčastejších príčin vzniku
závažných dopravných nehôd a následne vzniku smrteľný, ťažkých zranení s trvalými následkami a
vysokých materiálnych škôd. V čase, keď sa účastník konania dopustil svojho priestupku mohol vedieť,
že ak bude tento zistený, môže byť zaň postihnutý finančnou pokutou, resp. bude udelený zákaz činnosti.
Účastníkovi konania absolútne nič nebránilo, ak by si chcel vyzdvihnúť z bankomatu peňažného ústavu
peniaze pre svoje nadchádzajúce školské povinnosti na nasledujúce deň, prejsť pešou chôdzou 700
metrový úsek a nie spoliehať sa na to, že jeho jazda nebude ovplyvnená alkoholom, ktorý požil krátko
po večeri. Žalobca ako držiteľ vodičského preukazu si mal byť vedomý svojich povinností, ktoré sú
upravené v zákone o cestnej premávke a vzhľadom na toto hmotnoprávne ustanovenie sú jeho námietky
uvádzané v odvolaní irelevantné.

Žalovaný správny orgán má za to, že žalobca svojim konaním sa dopustil priestupku na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého zavinenie si sám priznáva a nepopiera.

V ďalšej časti odvolania účastník konania poukazuje na sankciu, ktorú mu uložil prvostupňový správny
orgán v predmetnom prípade a má za to, že ju nedostatočne odôvodnil. Nevyporiadal sa s náležitou
presnosťou, presvedčivosťou so všetkými zákonnými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Pre žalovaného ako odvolací orgán nie sú zrejmé
dôvody, pre ktoré považoval prvostupňový správny orgán ukladať sankciu v podobe zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v hornej polovici na dobu 22 mesiacov, ako aj pokutu v hornej polovici vo výške 500,-
eur. Podľa citovaného ustanovenia možno uložiť sankciu - pokutu, od 150-800,- eur a zákaz činnosti do
3 rokov (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch).

Keďže z administratívneho spisu je evidentné, že žalobca sa ku skutku priznal, následne ho aj účinne
oľutoval, je otázne aj to, či a do akej miery sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s osobou
účastníka konania a jeho sociálnymi pomermi. Z pojednávania je nepochybné, že žalobca je študentom
doktorandského štúdia bez finančného príjmu a svoj vodičský preukaz potrebuje na výkon svojho štúdia.

Žalovaný správny orgán vo vzťahu k zistenému stavu veci a následku je toho právneho názoru,
že uloženie sankcie má spĺňať nielen požiadavku represie ale hlavne preventívny účel s prognózou
budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby, pričom v prejednávanej veci, aby účastník konania v
budúcnosti dôslednejšie si uvedomoval svoje povinnosti v cestnej premávke. S prihliadnutím na jeho
osobu v zmysle ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch považoval uloženie sankcie - pokuty, v spodnej
hranici stanovenej zákonom za postačujúce. Podľa názoru žalovaného uloženie sankcie pokuty bude na
žalobcu dostatočne výchovne pôsobiť a bude viesť k jeho náprave a splní u neho prevýchovný charakter.
Taktiež je potrebné uviesť, že uložená sankcia má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávneho
konania a primerane chrániť spoločnosť. Keďže prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie
nezohľadnil viaceré skutočnosti, ktoré sa na predmetnú vec vzťahovali, žalovaný ako odvolací orgán
zmenil napadnuté rozhodnutie v časti uloženia sankcie, vzhľadom na všetky dôvody a okolnosti, ktoré
z povahy veci vyplývali.

III.



Žalobný návrh žalobcu

5. Podanou žalobou dňa 29. 06. 2017 žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v ktorom poukazoval na jednotlivé
ustanovenia zákona o priestupkoch a cestnej premávke ako aj dôvodoch, ktoré uviedol aj v odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Mal za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným
ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukazoval
na to, že podľa návodu na použite prístroja na meranie etanolu vydychovaného vzduchu je potrebné,
aby vodič vykonal skúšku najskôr 15 minút od konzumácie alkoholu. Za tento čas by sa mali výpary
alkoholu z úst rozptýliť a pristroj by mal merať presne. V jeho prípade bola vykonaná dychová skúška
tesne po požití aperitívu, a preto nameranú hodnotu nie je možné považovať za objektívnu. Odborným
vyjadrením preto navrhoval v odvolaní odbornými vyjadrením zistiť, v akej miere bol nameraný výsledok
negatívne ovplyvnený zostatkovým alkoholom v ústach. Poukazoval na stanoviská Najvyššieho súdu
SR a Generálnej prokuratúry SR, hranicou pri ktorej je možnosť vyvodiť zodpovednosť za priestupok
alkoholu je 0,3 promile alkoholu v krvi.

IV.
Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

6. Žalovaný správny orgán vyjadrením zo dňa 23. 03. 2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú
a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.

7. Žalovaný uviedol, že žalobca opisuje niektoré skutočnosti z napadnutého rozhodnutia, pričom
poukazuje na odvolanie konanie, kde došlo k zmenenej výške uloženej sankcie a ďalej poukazuje aj
na postup príslušníkov PZ, ktorý nemal byť v súlade s internými predpismi, pričom uvádza okolnosti
za akých došlo k spáchanému skutku, ako aj skutočnosti k hmotnoprávnemu ustanoveniu zákona o
cestnej premávky, ktoré neporušil. V ďalšej časti žaloby žalobca cituje niektoré ustanovenia zákona
o správnom konaní, čím má za to, že zistený skutkový stav bol nedostatočne zistený, a preto žiada
Krajský súd v Nitre zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec na ďalšie konanie. Taktiež žiada, aby
žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.

8. Zo spisového materiálu je nesporné, že sa žalobca ku skutku priznal a bol si plne vedomý jeho
spáchania a námietky, ktorí uvádza sú irelevantné, pretože zo správy o výsledku objasňovania vyplýva,
že svojim konaním porušil hmotnoprávne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ a § 32 ods. 1, na základe
čoho bol podozrivým z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia
§ 22 ods. 1 písm. e/, l/ zákona o priestupkoch. Žalobca odber krvi nežiadal a k svojmu konaniu sa
nechcel vyjadriť. Skutočnosti, ktoré uvádza v žalobe považuje žalovaný za účelovú obranu v snahe
vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný priestupok. Žalovaný správny orgán sa zaoberal
každou relevantnou namietanou skutočnosťou, pričomo preskúmaním spisového materiálu mal za to,
že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci vykonané dokazovanie procesne legálnymi
dôkazmi, ako to vyplýva z administratívneho spisu, čím skutkový stav veci po vyhodnotení týchto
dôkazov považoval za spoľahlivo zistený a preukázaný. Na základe toho dospel k záveru, že skutok,
ktorý s kládol žalobcovi za vinu sa skutočne stal, a teda bol zákonne uznaný vinným zo spáchania
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.

9. Žalovaný správny orgán zistil dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, a to v časti uloženia
sankcie, a to vzhľadom na dôvody a okolnosti, ktoré z povahy veci vyplývali.

10. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania,
ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti ( § 3 ods.
1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať
v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný
prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred
zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je
zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci



(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( § 46 správneho poriadku).
Námietky, ktoré uvádza žalobca v žalobe považuje za účelové, snahe vyhnúť sa právnej zodpovednosti
za spáchaný priestupok.
V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 06. 2018 uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením,
ktoré uvádza žalovaný, že postup príslušníkov PZ bol v súlade s právnymi predpismi ako aj s
tvrdením, že bol riadne zistený skutkový stav veci. Vo vyjadrení namietal postup príslušníkov postup
príslušníkov policajného zboru pri jeho zásahu a všetky návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré žiadal
zabezpečiť prvostupňovým správnym orgánom, neboli realizované, nebolo ozrejmené, či skutočne
nemal rozsvietené predpísané svetlá a kedy to mali vlastne príslušníci zistiť, či ho mali zastaviť počas
jazdy, alebo až keď prišli za ním na parkovisko pred Lidl, kde vykonali služobný zákrok. Žiadal som aby
spis obsahoval žiadané obrazové a zvukové záznamy a informácie o pohybe služobného motorového
vozidla. Keďže tieto jeho návrhy neboli akceptované, utvrdzuje ho to len v tom, že v jeho prípade nebolo
postupované v súlade so zákonom ani v súlade so zásadou materiálnej pravdy, teda nemohol byť
správnym orgánom riadne zistený skutkový stav veci.

Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré
sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti ( § 3 ods.
1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať
v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný
prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred
zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je
zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( § 46 správneho poriadku).

VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 03. 10. 2016 v čase 21:23 hodine v
Meste Komárno na Mederčskej ulici viedol motorové vozidlo zn. Renault Twingo, ev. č. KN XXX AZ,
pričom nemal na vozidle počas jazdy rozsvietené predpísané osvetlenie. Z uvedeného dôvodu bol počas
jazdy zastavený hliadkou OOPZ Komárno. Počas kontroly bol vyzvaný a následne podrobený dychovej
skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020 Plus sériové číslo A410187 s výsledkom 0,36mg/L
objemového percenta alkoholu v krvi. Bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Na
odber krvi sa nežiadal, ďalšia jazda mu bola zakázaná.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2017 zmenil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu
Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne, č. ORPZ-
KN-ODI2-P-1116/2016 zo dňa 11. 01. 2017, tak, že z výroku vypustil znenie § 22 ods. 2 písm. c/ zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému I. T. ukladá 1./ pokuta
vo výške 500,- eur a 2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 22 mesiacov, pričom podľa § 14
ods. 2 citovaného zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia
orgánu štátnej správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť
vykonávať, t.j. 03. 10. 2016 a nahradil ho znením: „ podľa § 22 ods. 2 písm. c/ SNR č. 372/1990 Zb. o



priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému I. ukladá: 1./ pokuta vo výške 200,- euro, 2./
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona
sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy
vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. 03. 10.
2016. V ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom
ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/, priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s
tým uzrozumený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods.
4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety, alebo im na roveň postavené osvetlenie. Za zníženej
viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové
svietidlá, ak je s nimi vozidlo vybavené.

Podľa § 22 ods. 1 písm. e/, l/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten kto, ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v
takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu (zákon
č. 219/1996 Z.z.) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, ak množstvo alkoholu v jeho organizme
nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou
skúškou prístrojom.

Podľa písm. l/, citovaného ustanovenia sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
dopustí ten, kto inými konaním ako sa uvádza v písm. a/ až k/ poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, možno uložiť pokutu od 150-800,- eur
a zákaz činnosti do troch rokov.

Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená
v zákone.

14. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na
súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca dňa 03. 10.
2016 v čase 21:23 hodine v Meste Komárno na Mederčskej ulici viedol motorové vozidlo zn. Renault
Twingo, ev. č. KN XXX AZ, pričom nemal na vozidle počas jazdy rozsvietené predpísané osvetlenie. Z
uvedeného dôvodu bol počas jazdy zastavený hliadkou OOPZ Komárno. Počas kontroly bol vyzvaný
a následne podrobený dychovej skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020 Plus sériové číslo
A410187 s výsledkom 0,36mg/L objemového percenta alkoholu v krvi. Bola spísaná správa o výsledku
objasňovania priestupku. Na odber krvi sa nežiadal, ďalšia jazda mu bola zakázaná.



Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného
dopravného inšpektorátu v Komárne, č. ORPZ-KN-ODI2-P-1116/2016 zo dňa 11. 01. 2017 bol uznaný
za vinného zo spáchania priestupku, pretože svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods.
2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože voči nesmie viesť vozidlo v takom čase
po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v jeho organizme a povinnosť stanovenú v §
32 ods. 1 citovaného zákona, pretože vozidlo musí mať počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety
alebo na roveň im postavené osvetlenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. e/ ako vodič nesmie viesť vozidlo
pod vplyvom alkoholu, keď sa na základe vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza
v jeho organizme a podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, pretože inými konaním porušil
všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/
prvostupňový správny orgán uložil obvinenému I. ukladá 1./ pokuta vo výške 500,- eur a 2./ zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 22 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do zákazu
činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonávaného v
súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. 03. 10. 2016. Žalovaný
správny orgán napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že
vypustil znenie § 22 ods. 2 písm. c/ o uložení pokuty a zákazu činnosti a nahradil ho tak znením: „podľa
§ 22 ods. 2 písm. c/ SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému
I. ukladá: 1./ pokuta vo výške 200,- euro, 2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov,
pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na
základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel
už túto činnosť vykonávať, t.j. 03. 10. 2016“. V ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené.

15. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v
spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla nemal počas jazdy
rozsvietené predpísané osvetlenie, z tohto dôvodu bol zastavený hliadkou OOPZ Komárno a počas
kontroly bo vyzvaný a následne podrobený dychovej skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020
Plus sériové číslo A410187 s výsledkom 0,36mg/L objemového percenta alkoholu v krvi.

16. Námietky žalobcu, ktoré uvádza v žalobe, sú totožné s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní, voči
prvostupňovému správnemu orgánu a s týmito námietkami sa náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí
druhostupňový správny orgán, ktorý v časti aj námietkam odvolania vyhovel, keďže prihliadol na osobu
žalobcu ako aj na jeho sociálne pomery. Z administratívnych spisov je jednoznačne preukázané, aj
samotným doznaním sa žalobcu, že sa priestupku dopustil. Žalovaný správny orgán náležite zdôvodnil
zníženie uloženej pokuty ako aj zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pokutu znížil o 300,- euro a
zákaz činnosti z 22 mesiacov na 8 mesiacov, pričom prihliadol na tú okolnosť, že žalobca je študentom
doktorandského štúdia bez finančného príjmu a svoj vodičský preukaz potrebuje na výkon svojho štúdia.

17. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu
správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak ako
to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.

Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 10. 04. 2017 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu zo dňa 11. 01. 2017 v časti uloženia trestu zmenil, avšak v odôvodnení
poukázal na to, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav veci, iba riadne nezdôvodnil
výšku uloženia sankcie. Žalovaný správny orgán mal za to, že zníženie pokuty ako aj zníženie doby
zákazu činnosti, vzhľadom na osobu a sociálne pomery žalobcu, ktoré uložil v spodnej hranici stanovenej
zákonom považuje súd za dostatočné, aby výchovne pôsobili na žalobcu a budú u neho spĺňať
prevýchovný charakter.

Námietky žalobcu týkajúce sa zvukového a obrazového záznamu považoval súd za účelové, pretože
ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu i zo samotnej správy o výsledku objasňovania
priestupku žalobca potvrdil skutočnosť požitia alkoholických nápojov a nepopieral ani tú skutočnosť, že
by jazdil bez zapnutých svetiel, čo si neuvedomil, pretože svietilo pouličné osvetlenie.

18. Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.



19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú
sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené
inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v
prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.