Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/392/2014 z 6. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. januára 2015, sp. zn. 25Co/392/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2211203861.1 Krajský súd Trnava | 25Co/392/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2211203861.1 | 2015-01-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 498 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4372119-8152-4e64-abde-e8be1754b1ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2211203861.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/392/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211203861
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211203861.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom R., C. XX,
zastúpeného advokátmi: 1. JUDr. Jana Toporcerová, so sídlom Lipany, Nám. sv. Martina 39, 2. Mgr.
Peter Világi, so sídlom Bratislava, Škultétyho 16, proti odporcovi: Y. H., RENOSTAV, IČO: 17 571 367,
Dolný Štál 496, zastúpenému advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo B.
Bartóka 789/3, o zaplatenie 2.821,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/200/2011-102 zo dňa 6.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh zamietol (v celom rozsahu) a výrokom II.
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na súdnom poplatku za odpor
169,- Eur a na trovách právneho zastúpenia 910,99 Eur právnej zástupkyni odporcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 101, § 107 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka vecne odôvodnil v podstate tým, že v danom prípade trojročná premlčacia lehota začala
plynúť najneskôr dňom 1.8.2006 (po uplynutí dojednanej doby, v ktorej malo byť dielo dokončené) a
márne uplynula 1.8.2009. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 14.3.2011 a odporca vzniesol
námietku premlčania, súd na ňu musel prihliadnuť a návrh z dôvodu, že právo navrhovateľa je
premlčané, zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania v súvislosti so súdnym poplatkom za odpor 169,- Eur a na trovách právneho
zastúpenia 1.138,71 Eur podľa špecifikácie obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcovi uloží
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.821,48 Eur s 9% úrokom z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia
a zároveň i náhradu trov konania na súdnom poplatku za návrh a odvolanie po 169,29 Eur a trovy
právneho zastúpenia podľa vyčíslenia 1.295,34 Eur. Ako odvolací dôvod uviedol dôvod obsiahnutý v
ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že súd správne uzavrel, že navrhovateľ poskytol odporcovi zálohu na vybudovanie
prístrešku vo výške 2.821,48 Eur (85.000,- Sk) na účet odporcu dňa 19.6.2006. Ešte na prelome mája
a júna 2009 odporca stále tvrdil, že prístrešok postaví, pretože si už dávno zabezpečil materiál. S
poukazom na § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ mal za to, že medzi účastníkmi došlo
ústnou formou k zmene termínu dokončenia prístrešku, ktorý mal byť pôvodne dokončený najneskôr
v lehote 6 týždňov od poukázania zálohy, na nový termín a to prelom mája a júna 2009. Až vtedy



začala plynúť premlčacia lehota. S poukazom na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto právny
dôvod odpadol na prelome mesiaca mája a júna 2009. Pôvodný termín úhrady zálohy na účet odporcu
preto nie je rozhodujúci pre stanovenie začiatku plynutia predmetnej premlčacej lehoty ako to ustálil súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Navrhovateľ teda mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia najskôr uplatniť po márnom uplynutí lehoty na prelome mája a júna najskôr 1. júnom
2009. Keď sa výstavba prístrešku nezrealizovala, tak sa záloha stala bezdôvodným obohatením v čase
posledného dohodnutia termínu na jeho realizáciu. Týmto okamihom začala plynúť tak subjektívna, ako
aj objektívna premlčacia lehota na vrátenie zálohy. Podľa navrhovateľa teda do podania návrhu dňom
4.3.2011 neuplynula ani subjektívna dvojročná, ani objektívna trojročná premlčacia lehota na vydanie
predmetného bezdôvodného obohatenia. S poukazom na názor Krajského súdu v Žiline v konaní
9Co/459/2011, že rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať z
okolností a dôvodov spojených iba s uplatneným nárokom, ale i z okolností, za ktorých bola táto
námietka uplatnená, má navrhovateľ za to, že odporca postupoval i v rozpore s dobrými mravmi, keď
uisťoval navrhovateľa o vykonaní diela a oddaľoval tak termín dodania za účelom márneho uplynutia
premlčacej lehoty. Preto je navrhovateľ presvedčený, že súd prvého stupňa nemal na vznesenú námietku
premlčania prihliadať prinajmenšom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. V závere si právny zástupca
navrhovateľa vyčíslil uplatnenú náhradu trov konania v celkovej výške 1.295,34 Eur na trovách právneho
zastúpenia.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložil prostredníctvom
svojej advokátky písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch ako vecne správny potvrdil, pričom v takom prípade si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania na trovách právneho zastúpenia v sume 114,27 Eur. Napadnutý rozsudok považoval za vecne
správny vo všetkých jeho výrokoch. Trval na tom, že s navrhovateľom neuzavrel žiadnu ani len ústnu
zmluvu o dielo a nikdy sa s ním nedohodol na zhotovení prístrešku. On ako podnikateľ vždy uzatvára
písomné zmluvy o dielo. Navrhovateľ ho iba požiadal o predloženie kalkulácie na možnú výstavbu
garážového prístrešku, pričom on na základe nej žiadnu objednávku od navrhovateľa nedostal a ani
sa a s ním na zhotovení takéhoto diela ústne nedohodol. Podľa neho súd správne stanovil začiatok
premlčacej lehoty dňom 1.8.2006, keď prihliadol na vyjadrenie samotného navrhovateľa, že prístrešok
mal dokončiť najneskôr do 6 týždňov od poukázania hotovosti na jeho účet, čo bolo 19.6.2006, pričom
takto trojročná premlčacia lehota márne uplynula dňom 1.8.2009. Odporca vyslovil tiež názor, že v takom
prípade treba aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto právo navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa pri tejto verzii premlčalo 1.8.2009. Odporca rovnako nesúhlasil s tým, že
by súd nemal uznať jeho námietku premlčania, keďže postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Zotrval
na svojom tvrdení, že 85.000,- Sk, ktorú mu poukázal navrhovateľ na účet nepredstavovalo plnenie na
zálohu výstavby prístrešku z jeho strany, ale túto čiastku mu navrhovateľ zaplatil ako dlh za vykonanie
iných prác na jeho rodinnom dome. Táto čiastka bola poukázaná na jeho osobný účet a nie na účet
podnikateľský, hoci všetky ostatné navrhovateľove finančné plnenia prebiehali na podnikateľský účet.
Poukázal tiež na to, že krycí list bol vyhotovený až dňa 6.7.2006, teda až potom, čo mu navrhovateľ
poukázal sumu 85.000,- Sk. Preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o uzavretí ústnej zmluvy o
dielo na zhotovenie garážového prístrešku. Podľa odporcu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom toho, že skutočne uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej malo byť vyhotovenie garážového
prístrešku, nepreukázal ani kedy malo k uzavretiu takejto zmluvy dôjsť, ani to, či splnila všetky náležitosti
a najmä nepreukázal ani dohodnutý termín plnenia. Odporcom vznesená námietka premlčania je preto
v plnom rozsahu dôvodná. Súd preto správne rozhodol, keď návrh zamietol a priznal odporcovi náhradu
trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa s poukazom
na argumentáciu prvostupňového súdu v preskúmavanom rozsudku, je posúdiť, či prvostupňový súd



správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok navrhovateľa voči odporcovi je premlčaný, v dôsledku čoho
bola žaloba zamietnutá, pričom odvolací súd dospel k presvedčeniu, že tento záver prvostupňového
súdu je prinajmenšom predčasný.

Hoci prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku odcitoval ust. § 451 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, z ďalšieho odôvodnenia nie je zrejmé ako tieto ustanovenia na danú
vec aplikoval, keď ani jednoznačne neuzavrel, či bolo v konaní preukázané, že nárok uplatňovaný
navrhovateľom je existujúcim nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia a ak áno, z ktorého z dôvodov
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tu buď bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý
dodatočne odpadol. Bez uzavretia tejto predbežnej, avšak zásadnej otázky, potom prvostupňový súd iba
s poukazom a to, že navrhovateľ predmetné bezdôvodné obohatenie kvalifikoval ako plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, bez toho, aby súd k tomu zaujal vlastné stanovisko, uzavrel, že trojročná
premlčacia lehota začala plynúť po uplynutí dojednanej doby, v ktorej malo byť dielo dokončené. Predtým
ale rovnako prvostupňový súd neuzavrel, resp. nezodpovedal parciálnu otázku, či vôbec došlo medzi
účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo, a ak áno, s akým obsahom, najmä aká bola dohodnutá cena za
dielo a čas vyhotovenia diela. Napriek tomu tu súd vychádzal opäť iba z tvrdenia navrhovateľa, že dielo
malo byť dokončené do 6 týždňov od poukázania zálohy, teda do 1.8.2006 a keďže potom navrhovateľ
podal návrh na súd až 14.3.2011, súd považoval uplatnený nárok za premlčaný. Napriek tomu, že
tvrdenia navrhovateľa a odporcu v priebehu konania o právnom dôvode predmetnej platby 85.000,- Sk
boli v priebehu celého konania diametrálne odlišné (keď navrhovateľ tvrdil, že išlo o zálohu na budúcu
cenu i dielo a odporca tvrdil, že išlo o úhradu dlhu navrhovateľa voči odporcovi z predchádzajúcich
diel vykonaných pre navrhovateľa), prvostupňový súd vôbec nevyhodnotil výsledky ním vykonaného
dokazovania a neuzavrel, ktorý z účastníkov ne/uniesol svoje dôkazné bremeno a aký bol teda právny
dôvod uvedenej platby. Bez zodpovedania všetkých vyššie uvedených predbežných otázok súdom
a prijatia skutkových a právnych záverov s nimi súvisiacich, bolo predčasným a nebolo možné ani
zdôvodniteľne vyriešiť otázku premlčania uplatneného nároku.

Pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty pri práve na vrátenie peňažných súm v súvislosti
s pripravovanou zmluvou treba vzhľadom na rôznosť prípadov, rôzne zámery účastníkov a ich
preukázateľné prejavy vždy čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci, teda úmysel a prejavy účastníkov,
obsah ich doterajšieho konania, dôvody, pre ktoré k zamýšľanej zmluve nedošlo, aký bol skutočný právny
dôvod platby a či tento právny dôvod zanikol a kedy. Pokiaľ súd takéto zistenia neurobí a nevyvodí z nich
príslušné skutkové a právne závery, je predčasným a nepodloženým robiť závery o počiatku a plynutí
premlčacej lehoty. Vyššie uvedené závery ale v odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvostupňového
súdu úplne absentujú.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.



Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s
poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup
súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu, nie je možné zistiť aké čiastkové závery k predbežným parciálnym otázkam prvostupňový
súd na základe vykonaného dokazovania prijal, teda najmä či došlo medzi účastníkmi k uzavretiu platnej
ústnej zmluvy o dielo a akého obsahu, prípade či bol obsah tejto zmluvy najmä v termíne plnenia neskôr
účinne zmenený, čia verzia právneho dôvodu plnenia navrhovateľa na účet odporcu predmetnej sumy
85.000,- Sk, resp. 2.821,48 Eur bola preukázaná, za tým účelom vyhodnotiť všetky dôkazy vykonané
pred prvostupňovým súdom a vysporiadať sa so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov; a až
keď na základe výsledkov súd uzavrie, že odporca má dlh voči navrhovateľovi právne vyhodnotiť, či ide
o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a z akého konkrétneho dôvodu podľa
ods. 2 tohto ustanovenia a až následne od týchto záverov potom odvinúť posúdenie opodstatnenosti
vznesenej námietky premlčania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS ČR sp. zn. 33Odo 463/2005, kde súd v
obdobnej veci uzavrel, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy jedna strana poskytne niečo, čo má byť
predmetom ich budúceho záväzku zo zmluvy, je daná vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach
sa poskytnuté plnenie pred uzavretím zmluvy považuje za preddavok t.j. za splátku na dojednané
budúce plnenie. Pokiaľ sú podmienky § 498 Občianskeho zákonníka splnené, t.j. pri poskytnutí
preddavku keď bolo zjavné, že preddavok má súvislosť s povinnosťou, ktorá bude upravená účastníkmi
v zamýšľanej zmluve, je poskytnutý preddavok dôvodnou platbou (t.j. v dobe, keď bol poskytnutý
preddavok bezdôvodné obohatenie nevzniká), a to až do okamihu, keď je tomu, kto preddavok poskytol
zrejme, že zamýšľaná zmluva nebude uzavretá (keď je vytvorený taký stav, z ktorého je zrejmé,
že zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať). Až týmto okamihom odpadá dôvod, na základe
ktorého došlo k plneniu, preddavok sa stáva bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého
právny dôvod dodatočne odpadol a ten, kto preddavok poskytol sa môže domáhať jeho vrátenia. Toto
rozhodnutie bude zrejme mutatis mutandis použiteľné i na daný prípad.



Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu teda nie je možné zistiť, akým spôsobom súd vyriešil a
uzavrel vyšššieuvedené predbežné parciálne otázky, ktorých zodpovedanie je nevyhnutné pre konečné
rozhodnutie veci.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude s poukazom na vyššie uvedené opätovne
vyhodnotiť závery dosiaľ vykonaného dokazovania, v prípade potreby podľa návrhov účastníkov
dokazovanie i doplniť a na základe jeho výsledkov uzavrieť jednotlivé parciálne otázky ako bolo na
ne poukázané vyššie a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom v rozhodnutí je nevyhnutné
vysporiadať sa so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v priebehu konania tak
prvostupňového ako i odvolacieho a rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.