{"guid": "2cd32da5-08cd-44b9-9996-11e5a829df02:177aa9dd-8873-4db5-b70f-0b5d38fba7dd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1", "spisova_znacka": "8S/2/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/2/2019 z 11. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. septembra 2019, sp. zn. 8S/2/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1", "identifikacne_cislo": "7019200005", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2019-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-175", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/177aa9dd-8873-4db5-b70f-0b5d38fba7dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200005
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: J.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. J. X, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí
potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-220-004/2018-PK
zo dňa 22.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I.  Z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-220-004/2018-PK  zo dňa 22.10.2018,  ako aj
rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-38-003/2018-PS zo
dňa 15.6.2018 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II./  Žalobcovi  p r i z n á v a  voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobou zo dňa 04.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 07.01.2019 sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného - Prezídia Policajného zboru vedeného pod č. PPZ-KA1-220-004/2018-PK zo dňa
22.10.2018, ktorým žalovaný rozhodol o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva
policajného zboru v Košiciach, č.k.  KRPZ-KE-VO2-38-003/2018-PS zo dňa 15.06.2018.

2. Správny orgán v prvom stupni rozhodol podľa § 20 ods. 1 písm. b) písm. c) § 22, § 23
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.\"), v súlade s
§ 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.) a v súlade s § 81 od písm. a) zákona č.
328/2002 Z. z. tak, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil npor. J.. W. R. služobne zaradený
ako starší referent oddelenia pátrania a kriminalisticko-technických činností odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, trvale bytom ul. K. J. X, XXX XX
X., v súvislosti so služobným úrazom, ktorý utrpel dňa 10. 07. 2017 okolo 21.30 h počas výkonu štátnej
služby priznal podľa § 20 ods. 1 písm. b) a písm. c) § 22. § 23 zákona č. 328/2002 Z. z., a podľa § 3 a



§ 5 zákona č. 437/2004 Z. z. náhradu za bolesť vo výške 1.460,- Eur a náhradu za účelne vynaložené
náklady spojené s liečením vo výške 39,16 Eur.

3. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia z 15.06.2018 uviedol:

„Dňa 10.07.2017 bol poškodený velený do služby v rámci operatívnej hliadky podľa plánu služieb
oddelenia pátrania a kriminalisticko-technických činností odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na mesiac júl 2017 č. ORPZ-KE-OKP9-2-013/2017. Výkon
služby v operatívnej hliadke mal poškodený naplánovaný v čase od 15.00 h dňa 10.07.2017 do 03.00 h
dňa 11.07.2017 spolu s npor. Z.. R. W.. V čase od 20.00 h vykonávala hliadka plánovanú pátraciu akciu
v spolupráci s hliadkami Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Juh a Obvodného oddelenia
Policajného zboru Košice - Nad Jazerom. Pátracia akcia bola zameraná na pátranie po hľadanom H.Q.
U., nar. XX. XX.XXXX a po nezvestnom chovancovi Detského domova na ul. Uralskej 1 v Košiciach J.
E., nar. XX. XX.XXXX....  Osoba na úteku, ktorá bola neskôr stotožnená ako J. E. vybehla z porastu
kríkov a bežala smerom ku koľajisku, ktoré je vysypané tzv. lomovým kameňom. Keď sa J. E. ocitol v
blízkosti nstržm. Bc. P. X. a nstržm. S. S., pokúsil sa náhle zmeniť smer úniku, kde sa mu však postavil
do cesty poškodený, ktorý k nemu pristúpil a súčasne so slovami výzvy a hrozby použitia donucovacích
prostriedkov sa ho snažil zadržať a chytiť do oblasti ramien. J. E. sa však pri fyzickom kontakte s
poškodeným zvrtol a pri snahe uniknúť, telom narazil do poškodeného v dôsledku čoho obaja stratili
rovnováhu. Poškodený v dôsledku nárazu začal padať aj s J. E. na zem, pričom sa snažil pádu zabrániť
a stlmiť náraz dlaňou pravej ruky. J. E. padal na neho. Po dopade na zem pocítil poškodený ostrú a
silnú bolesť v dlani pravej ruky, pričom na neho vlastnou váhou dopadol aj J. E., ktorý však okamžite
vyskočil a pokračoval v snahe o útek cez koľajisko. Poškodený sa po páde postavil tiež a opätovne začal
J. E. prenasledovať. J. E. však asi po desiatich metroch na nerovnom teréne zakopol a spadol na zem.
Poškodený k nemu dobehol a prikľakol ho kolenom... Po odovzdaní zadržaných osôb na OO PZ Košice
- Juh členom stálej služby a vykonaní potrebných úkonov, požiadal poškodený npor. Z.. R. W., aby ho
okamžite odviezol na odborné vyšetrenie, nakoľko pociťoval stupňujúce silné bolesti pravej dlane. Npor.
Z.. R. W., na základe osobného požiadania informoval o priebehu udalosti ako aj o úraze poškodeného
v čase o 23.49 h mjr. Z.. Y. G., vedúceho OPaKTČ OKP OR PZ v Košiciach. Poškodený bol v čase o
23.48 h dňa 10. 07. 2017 ošetrený v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, na ul. Rastislavovej 43 v
Košiciach. J.. N. Š., ktorý poškodeného ošetroval mu predbežne diagnostikoval zlomeninu člnkovej kosti
na pravej ruke. Následne bol poškodený v čase o 00.36 h dňa 11.07.2017 podrobený zo strany mjr. Z.. Y.
G. dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s negatívnym výsledkom. Prvotná diagnóza bola potvrdená
a zranenie poškodeného si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby od 11.07.2017
do 31.10.2017, o čom poškodený predložil potvrdenie o dočasnej neschopnosti č. P 801948.\"

4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ďalej vo svojom rozhodnutí skonštatovalo, že zodpovednosť
služobného úradu je určená v rozsahu 100% z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody podľa §
175 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Ďalej uvádza:
„Škodová komisia riaditeľa OR PZ v Košiciach predmetnú škodovú udalosť prešetrila, zadokumentovala
a do škodového spisu zabezpečila príslušné listinné podklady. Najmä plán služieb mesiac na mesiac
júl 2017 č. ORPZ-KE-OKP9-2-013/2017, záznam o registrovanom služobnom úraze, úradný záznam
o predvedení osoby v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. ako aj všetky ďalšie potrebné
listinné podklady. Prešetrovala aj okolnosti ohľadne pátracej akcie na ktorej sa zúčastnilo OPaKTČ
OR PZ v Košiciach v koordinácii s hliadkami OO PZ Košice-Juh a OO PZ Košice-Nad Jazerom. Z
úradného záznamu Č.ORPZ-KE-OKP9-192/PZV- 2047 zo dňa 10. 07.2017 bolo zistené, že po osobe
J. E., nar. XX.XX.XXXX bolo na základe žiadosti OO PZ Košice-Nad Jazerom vyhlásené republikové
pátranie pod č. PU: 217/OPP8-2017 v súlade s čl. 6 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 53/2007 o postupe pri pátraní o osobách a veciach. Menovaný dňa 13. 03. 2017 svojvoľne opustil
Detský domov na ul. Uralskej č. 1 v Košiciach, pričom až do jeho zadržania dňa 10. 07. 2017 bol
nezvestný. Na základe určenia rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz bol dňa
07.02.2018 poškodený poučený o spôsobe uplatnenia si nároku na dávky úrazového zabezpečenia.
Súčasne mu bolo vysvetlené, aké podklady je povinný k jednotlivým uplatňovaným nárokom pripojiť.
Bolo mu oznámené, za splnenia akých podmienok môže žiadať o jednotlivé úrazové dávky. Žiadosť
poškodeného, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za bolesť, bola spolu so škodovým spisom doručená
na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dňa 15.02.2018. Následne bolo konanie o priznaní



dávok úrazového zabezpečenia prerušené podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. s odvolaním na § 84
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Opätovne bola žiadosť poškodeného doručená na Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach spolu so škodovým spisom 16.04.2018. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
437/2004 Z. z. sa náhrada za bolesť poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Poskytuje sa na základe lekárskeho
posudku a podľa sadzieb bodového ohodnotenia za bolesť, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a
III. časti zákona č. 437/2004 Z. z. Poškodený doložil do škodového spisu lekárske správy z lekárskych
ošetrení a kontrolných vyšetrení v UNLP Košice, ktoré dokumentujú priebeh liečby služobného úrazu.
Najmä lekársku správu z ošetrenia v traumatologickej ambulancii UNLP Košice zo dňa 10. 07. 2017,
kde bol prvotne ošetrený J.. N. Š.. Taktiež lekárske správy vystavené J.. J. J. a J.. Y. U. z kontrolných
ošetrení v UNLP Košice. Poškodený požiadal aj o priznanie náhrady za účelne vynaložené náklady
spojené s liečením podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. Pre účely posúdenia ich účelnosti
doložil preukaz dokumentujúci priebeh rehabilitačnej liečby a fyziatricko-rehabilitačnom oddelení UNLP
Košice, kde podstúpil fyziatricko-rehabilitačnú liečbu od 05. 09. 2017 do 29. 09. 2017. Taktiež doložil
do škodového spisu originály cestovných lístkov v počte 22 kusov preukazujúcich cestovanie vlakom 2.
triedy Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky, a.s., na trase Margecany - Košice a späť  v dňoch
04. 09. 2017 až 31. 10. 2017. Senát škodovej komisie preskúmal a porovnal všetky tieto predložené
podklady. Bolo zistené, že poškodený cestoval z miesta, ktoré uviedol na potvrdení O 801 948 ako
adresu, kde sa zdržiaval v čase dočasnej neschopnosti pre výkon štátnej služby a to J., R. XX/XX
na miesto výkonu vyšetrení a liečby v UNLP Košice. Všetky tieto doložené cestovné doklady časovo
korešpondujú s časom konania jednotlivých lekárskych ošetrení a rehabilitačných procedúr a sú v
súlade s doloženými lekárskymi správami. Uvedené podklady boli predložené na kontrolu posúdenia
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu poškodeného podľa § 84 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z. z. J.. P. R., posudkovej lekárke odboru zdravotníctva SPSČaOÚ MV SR, ktorá
dňa 09. 04. 2018 vyjadrila súhlas s preplatením účelne vynaložených nákladov spojených s liečením
služobného úrazu vo výške 39,16 €. Zároveň bol J.. P. R. predložený podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona
č. 328/2002 Z. Z. na kontrolu aj posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený
dňa 16. 11. 2017 J.. U. W., všeobecným lekárom pre dospelých Nemocnice Sv. Michala, a. s., Bratislava,
zdravotné stredisko Košice. J.. U. W. v tomto posudku zranenie poškodeného ohodnotila podľa položky
150b - zlomenina člnkovitej kosti pravej ruky úplná, s minimálnou dislokáciou, počtom 80 bodov. J..
P. R., posudková lekárka odboru zdravotníctva SPSČaOÚ MV SR konštatovala dňa 11. 12. 2017, že
lekársky posudok je spracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a bodové ohodnotenie zranenia
zodpovedá 80-tim bodom. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo
v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za
škodu tým spôsobenú služobný úrad. Zo zhromaždených listinných podkladov jednoznačne vyplýva, že
poškodený utrpel služobný úraz pri výkone štátnej služby dňa 10. 07. 2017 okolo 21.30 h počas výkonu
štátnej služby pri pátracej akcii po nezvestnom chovancovi J. E. v chatovej oblasti za Malou stanicou na
ul. Jarmočnej v blízkosti železničnej trate v Košiciach tak, že keď sa snažil zabrániť mu v úteku za pomoci
použitia donucovacích prostriedkov, chytil ho do oblasti ramien, pričom došlo k strate stability u J. E. ako
aj u poškodeného, ktorý začal padať na zem a počas pádu narazil pravou dlaňou na kamenný povrch
koľajiska, pričom utrpel zlomeninu člnkovej kosti na pravej ruke. Zranenie poškodeného si vyžiadalo
jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby od 11. 07. 2017 do 31. 10. 2017. Podľa § 5 ods.
1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
bola na obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 určená hodnota jedného bodu vo výške 18,24 € za
jeden bod. Vychádzajúc zo sumy 18,24 € za jeden bod a z bodového ohodnotenia bolesti (80 bodov),
výška odškodnenia za bolesť predstavuje sumu 1.459,20 € pričom vzhľadom na rozsah zodpovednosti
služobného úradu za služobný úraz, ktorý je určený na 100 %, náhrada za bolesť predstavuje sumu
1.459,20 €, ktorá sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. zaokrúhľuje na najbližšie celé euro smerom
nahor, t. j. na sumu 1.460,00 €. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. bola po posúdení
podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. poškodenému priznaná náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením služobného úrazu vo výške 39,16 €. Na základe vyššie uvedených
skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\"

5. Žalobca dňa 03.07.2018 podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie argumentujúc nesprávnym výpočtom výšky sumy náhrady za bolesť. Žalobca mal za to, že
služobný úrad, ktorý toto rozhodnutie vydal postupoval nesprávne, nie v súlade so súčasne platnými
zákonmi Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že tak ako je uvedené a náležite odôvodnené v
rozhodnutí k poškodeniu zdravia došlo pri služobnom zákroku inou osobou, ktorej konanie smerovalo



proti tomuto zákroku, čo služobný úrad nespochybnil. Žalobca má ale za to, že služobný úrad opomenul
vo svojom rozhodnutí ustanovenie § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., čiže mu mal priznať náhradu za
bolesť v dvojnásobnej výške vzhľadom k bodovému ohodnoteniu vypracovaným všeobecným lekárom
a následným odobrením tejto sumy posudkovým lekárom odboru zdravotníctva SPSČ a OÚ MV SR.

6. Dňa 22.10.2018 rozhodol žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím o zamietnutí
odvolania v celom rozsahu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia o priznaní žalobcom uplatnených
nárokov za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

7. Žalované Prezídium Policajného zboru v odôvodnení rozhodnutia dalo do pozornosti ustanovenia §
20 ods. 1 písm. b), c), § 22, § 23 zákona č. 328/2002 Z. z. ako aj ustanovenia § 173 ods. 3, § 174, § 176
písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a vo svojom rozhodnutí uviedlo: „Podstata námietok, ktoré odvolateľ
podal v odvolaní spočíva v tom, že je presvedčený o tom, že služobný úrad opomenul ustanovenie §173
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a mal mu priznať náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške vzhľadom
k bodovému ohodnoteniu vypracovanému všeobecným lekárom pre dospelých J.. U. W. podľa § 5
zákona č. 437/2004 Z. z. po preverení a odobrení uvedenej sumy J.. P. R. -posudkovou lekárkou odboru
zdravotníctva SPSČaOU MV SR. Odvolateľove námietky však nie sú opodstatnené.
Na priznanie náhrady za bolesť v dvojnásobnej výške sa v zmysle § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.
z. vyžaduje, aby poškodenie zdravia policajtovi pri služobnom zákroku bolo spôsobené inou osobou s
podmienkou, že jej konanie smerovalo proti tomuto zákroku. Ak konanie takejto osoby nesmerovalo proti
služobnému zákroku policajta a i napriek tomu došlo k poškodeniu zdravia policajta, nemožno policajtovi
priznať náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške, pretože neboli splnené podmienky vyžadované
uvedeným ustanovením zákona č. 73/1998 Z. z. Odvolateľ sa k priebehu vzniku služobného úrazu
vyjadril vo svojich úradných záznamoch a v žiadosti o priznanie dávok úrazového zabezpečenia. Z jeho
opisu priebehu tohto úrazu má odvolací orgán za dostatočne preukázané, že k nemu došlo tak, že pri
pátraní po J. E., ktorý sa snažil utiecť pred príslušníkmi PZ a pri vyhýbaní sa im, zmenil smer úteku,
čo využil odvolateľ momentom prekvapenia a náhle sa mu postavil do cesty a pokúsil sa ho chytiť za
ramená, pričom došlo k fyzickému kontaktu medzi oboma, kedy J. E. narazil do odvolateľa a zvrtol
sa, v dôsledku čoho obaja stratili stabilitu a spadli na zem a odvolateľ si pri páde spôsobil zlomeninu
člnkovitej kosti na pravej ruke. Odvolací, orgán zastáva názor, že i keď poškodenie zdravia odvolateľa
bolo spôsobené pri služobnom zákroku, nedošlo k nemu takým konaním, ktoré by smerovalo proti tomuto
zákroku. J.Á. E. sa pokúšal utiecť pred príslušníkmi PZ, pretože bol na úteku z detského domova. Pri
tomto úteku sa ho odvolateľ snažil zadržať a to takým spôsobom, že mu svojím vlastným telom vytvoril
náhlu prekážku a utekajúci J. E. do neho narazil a keď sa snažil zvrtnúť, aby mohol v úteku pokračovať,
tak spolu s odvolateľom začal padať na zem, kde odvolateľ pravou rukou dopadol na kamene, ktoré boli
na koľajisku a v jeho okolí. J. E. sa len snažil docieliť, aby nebol príslušníkmi PZ zadržaný a vrátený späť
do detského domova. Potom ako ho odvolateľ neočakávane „prekvapil\" a postavil sa mu do únikovej
dráhy, tak do neho narazil a obaja spadli na zem. Teda uvedené konanie J. E. nemožno považovať za
konanie, ktoré by smerovalo proti služobnému zákroku odvolateľa, pretože sa vykonaniu služobného
zákroku nebránil aktívne, ale prišlo k nemu nepredvídane a náhle. Až keby sa J. E. iniciatívne začal brániť
(napr. kopaním, údermi a pod.) voči odvolateľovmu zákroku (chyteniu za ramená) v dôsledku čoho, by
prišlo k jeho pádu na zem a spôsobeniu poškodenia zdravia, by bolo možné jeho konanie považovať
za také, ktoré smerovalo proti služobnému zákroku a opodstatňovalo by priznanie náhrady za bolesť v
dvojnásobnej výške. V danom prípade sa však tak nestalo a odvolateľovi nemožno priznať náhradu v
dvojnásobnej výške, tak ako sa dožaduje. Preto nie je možné odvolateľovým námietkam vyhovieť.\"

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

8. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 04.01.2019 namietal prostredníctvom právneho zástupcu
nasledovné skutočnosti:

„K poškodeniu môjho zdravia došlo pri služobnom zákroku inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti
tomuto zákroku, čo služobný úrad nespochybnil, zodpovednosť  služobného  úradu určil  na 100%,
keďže podľa  § 175 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nezistil liberačné dôvody. Mám zato, že
opomenul aplikovať § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., čiže mi mala byť priznaná náhrada za bolesť



v dvojnásobnej výške  vzhľadom k bodovému ohodnoteniu vypracovaným všeobecným lekárom pre
dospelých  a potvrdením uvedených  bodov a im zodpovedajúcej sumy posudkovým lekárom.\" Ďalej
citoval ust. § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, ust. § 9 ods. 3, § 51 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.

9. Nasledovne v správnej žalobe žalobca uviedol:

„Je jednoznačne preukázané, že som vykonával s kolegami pátranie po osobe a vzhľadom na to, že bolo
nutné v zmysle zákona o policajnom zbore zasiahnuť do práv a slobôd hľadanej osoby, bol vykonávaný
služobný zákrok. Odvolací orgán podľa môjho názoru dospel k nesprávnemu záveru, keď uviedol, že
konanie nesmerovalo proti zákroku, pretože sa osoba nebránila aktívne. Mám zato, že takýto výklad
ustanovenia § 173 ods. 3 zákona o štátnej službe je nesprávny a v rozpore najmä s logickým výkladom
a účelom zákona. Ako vyplýva z § 51 ods. 1 zákona o policajnom zbore zákon jednoznačne a striktne
rozlišuje konanie osoby, ktorá marí služobný zákrok, resp. ktorého konanie smeruje voči služobnému
zákroku a zároveň uvádza stupne jeho intenzity, ktorými sú odpor pasívny, ako najmenej intenzívna
forma zásahu voči služobnému zákroku, odpor aktívny ako konanie s väčšou intenzitou a útok.
Z uvedeného je zrejmých niekoľko skutočností:
-        osoba, voči ktorej bol vykonávaný služobný zákrok, jednak chcela utiecť a jednak potom, ako bola
hmatmi a chvatmi chytená sa zvŕtla, aby sa vymanila a pritom došlo k pádu, čo sa jej aj podarilo, čomu
zodpovedá i následný útek tejto osoby
-        aktívne konanie osoby vylúčilo výklad pasívneho odporu, ale aj útoku, ku ktorému nedošlo
-        len z dôvodu aktívneho konania osoby (zvrtnutím sa v čase, keď som ju chytil) došlo k pádu oboch
osôb a môjmu zraneniu
-        zákon o štátnej službe neuvádza v § 173 ods. 3 či konanie osoby má byť útokom, alebo aktívnym,
či pasívnym odporom, ale má smerovať proti služobnému zákroku, čo je nepopierateľné, že sa tak stalo.
Preto i zdôvodnenie odvolacieho je absolútne neprijateľné.
Ako som už poukazoval na § 173 ods. 3 zákona o štátnej službe, v súvislosti s mojimi argumentmi a
platnou právnou úpravou, náhrada za bolesť, ktorá mi bola priznaná vo výške 1.460 EUR, mala byť v
dvojnásobnej výške, teda celkovo 2.920 EUR.
Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je nemá oporu v administratívnom spise a nebrali
do úvahy moje argumenty, preto obe rozhodnutia považujem za zmätočné a nezákonné.\"

10. Na základe týchto skutočností navrhol žalobca aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
Prezídia policajného zboru pod spis. zn. PPZ-KA1-220-004/2018-PK  zo dňa 22.10.2018  a rozhodnutie
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-38-003/2018-PS zo dňa
15.6.2018 zrušil a vec vrátil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru na ďalšie konanie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2019 reagujúc na hore uvedené žalobnú námietku
argumentoval nasledovne:

„Na priznanie náhrady za bolesť v dvojnásobnej výške sa v zmysle ustanovenia § 173 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. vyžaduje, aby poškodenie zdravia policajtovi pri služobnom zákroku bolo spôsobené
inou osobou s podmienkou, že jej konanie smerovalo proti tomuto zákroku. Ak konanie takejto osoby
nesmerovalo proti služobnému zákroku policajta a i napriek tomuto došlo k poškodeniu zdravia policajta,
nemožno policajtovi priznať náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške, pretože nedošlo k naplneniu
podmienok vyžadovaných uvedeným zákonným ustanovením zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca sa k
priebehu vzniku služobného úrazu vyjadril vo svojich úradných záznamoch a v žiadosti o priznanie dávok
úrazového zabezpečenia. Z jeho opisu priebehu tohto úrazu, ako aj opisu tejto udalosti svedkom, má
žalovaný za dostatočne preukázané, že k nemu došlo tak, že pri pátraní po hľadanej osobe, ktorý sa
snažil utiecť pred príslušníkmi Policajného zboru a pri vyhýbaní sa im, zmenila hľadaná osoba smer
úteku, čo využil žalobca momentom prekvapenia a náhle sa hľadanej osobe postavil do cesty a pokúsil
sa ju chytiť za ramená, pričom došlo k fyzickému kontaktu medzi oboma, kedy hľadaná osoba narazila
do žalobcu, zvrtla sa, v dôsledku čoho obaja stratili stabilitu a spadli na zem. Žalobca si pri páde spôsobil
zlomeninu člnkovitej kosti na pravej ruke.
Žalovaný ma za to, že i keď poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobené pri služobnom zákroku, nedošlo
k nemu takým konaním, ktoré by smerovalo proti tomuto zákroku. Hľadaná osoba sa pokúšala utiecť pred



príslušníkmi Policajného zboru, pretože bola na úteku z detského domova. Pri tomto úteku sa ho žalobca
snažil zadržať a to takým spôsobom, že mu vlastným telom vytvoril náhlu prekážku a utekajúca hľadaná
osoba do žalobcu narazila. Keď sa hľadaná osoba snažila zvrtnúť, aby mohla v úteku pokračovať, tak
spolu so žalobcom začala padať na zem, a vtedy žalobca pravou rukou dopadol na kamene, ktoré
boli na koľajisku a v jeho okolí. Hľadaná osoba sa takýmto správaním iba snažila docieliť, aby nebola
príslušníkmi Policajného zboru zadržaná a vrátená späť do detského domova. Po tom, ako žalobca
hľadanú osobu neočakávane prekvapil a postavil sa hľadanej osobe do únikovej dráhy, tak do žalobcu
narazila a obaja spadli na zem. S poukazom na vyššie uvedené, konanie hľadanej osoby nemožno
považovať za konanie, ktoré by smerovalo proti služobnému zákroku žalobcu, pretože sa vykonaniu
služobného zákroku nebránil aktívne, ale prišlo k nemu nepredvídane a náhle. Aplikácia ustanovenia
§ 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. by prichádzala do úvahy len v prípade, že by sa hľadaná osoba
iniciatívne začala voči služobnému zákroku žalobcu brániť napr. kopaním, údermi a pod., v dôsledku
čoho by došlo k pádu na zem a spôsobeniu poškodenia zdravia žalobcu. V danom prípade sa však toto
nestalo a preto žalobcovi nebolo možné priznať náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške.
Interpretácia okolností, za ktorých došlo k služobnému úrazu tak, ako si to vysvetľuje žalobca vo
svojej žalobe nie je podľa žalovaného správna, nakoľko na základe vykonaného prešetrenia okolností
úrazového deja vyplýva, že konanie prenasledovanej osoby ako také, nesmerovalo proti samotnému
služobnému zákroku vykonávaného žalobcom. Hľadaná osoba totiž po tom, čo zistila, že mu hrozí
bezprostredné dolapenie na mieste a je v obkľúčení, dala sa na útek. Neuposlúchla ani opakované výzvy
na zastavenie, ale pokračovala v úteku a neustále menila jeho smer. Žalobca jej náhle takticky skrížil
trasu úniku a vstúpil jej do trasy úteku, pričom v snahe využiť moment prekvapenia pristúpil k hľadanej
osobe a pokúšal sa ju chytiť v oblasti ramien. V daný moment sa však hľadaná osoba prudko otočila a
mykla telom v snahe uniknúť. V dôsledku fyzického kontaktu došlo u oboch k state stability a obaja začali
padať na zem. Z uvedeného popisu vyplýva, že samotné konanie hľadanej osoby ako také, nesmerovalo
proti služobnému zákroku žalobcu, pretože nemalo znaky aktívneho odporu. Hľadaná osoba sa len
útekom z daného miesta snažila uniknúť z dosahu zakročujúcich policajtov. Žiadnym spôsobom sa
nechcel dostať do fyzického kontaktu so žalobcom, práve naopak, chcela sa mu všemožne vyhnúť, aby
nebola dolapená a predvedená späť do detského domova.\"

12. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa vyjadril žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2019
a uviedol nasledovné:

„Nikto nepopiera priebeh služobného zákroku, podrobne som ho popísal a je podložený i úradnými
záznamami. Skutočnosť, že zo strany žalovaného je opätovne poukazované na „útok“, resp. že konanie
hľadanej osoby nebolo posudzované  ako útok na verejného činiteľa, je len výsledkom buď nesprávnej
aplikácie a výkladu právnych predpisov alebo neznalosti právnych pojmov. Útok na verejného činiteľa
nemôže nikto v tomto konaní riešiť, pretože sa neudial. Avšak k môjmu zraneniu došlo aktívnym odporom
hľadanej osoby smerujúcim proti služobnému zákroku, ktorý som vykonával, čo je diametrálny rozdiel.
Aj napriek tomu, že som podrobne uvádzal rozdiel medzi pasívnym a aktívnym odporom smerujúcim
proti služobnému zákroku ako aj som uviedol definíciu útoku, žalovaný sa k tomu nevyjadril. Neviem,
aký záver je možné vyvodiť zo skutočnosti uvádzanej žalovaným, že som podpísal oboznámenie sa s
výsledkami prešetrenia okolností služobného úrazu, keď prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až o 4
mesiace, pričom nie je sporný dej, alebo skutočnosť či došlo k úrazu, vyplývajúce i z oboznámenia, ale
aplikácia zákona a rozhodnutie vo vzťahu k nesprávne určenej výške náhrady za bolesť. Je potrebné
uviesť nasledovné:
- v  prvom rade by som zdôraznil dobu, počas ktorej bola hľadaná osoba v pátraní - pátranie bolo
vyhlásené 13. 03. 2017 a k zadržaniu osoby došlo až dňa 10. 07. 2017, teda až po vyše štyroch
mesiacoch a to až po cielene vykonanej akcie vedúcej k zadržaniu hľadaného. Tu chcem zdôrazniť, že
hľadaná osoba bola viackrát hliadkami OO PZ hľadaná v danej lokalite, kde aj bola videná v predmetnej
osade, no viackrát im ušla pomedzi chatrče, resp. kríky, prípadne stromy. Súčasne hľadaná osoba
vzhľadom k tomu, že vedela, že je už intenzívne hľadaná políciou, sa presťahovala z pôvodnej chatrče,
kde sa zdržiavala a odišla v rámci tejto osady bližšie smerom k lokalite Nižné Kapustníky, kde bola na
základe operatívneho poznatku aj vypátraná. Hľadaná osoba mala byť  počas doby, kedy bola v pátraní
vo fyzickom kontakte s osobami, ktoré v služobnom obvode OO PZ KE Juh mali páchať majetkovú
trestnú činnosť
- hľadaná osoba už od použitia našich výziev konala tak, aby ušla, teda jej konanie smerovalo k zmareniu
nášho služobného zákroku, súčasne je potrebné uviesť, že pri úteku ma menovaný zbadal pri tom, ako
vychádzal z kríkov, teda mňa registroval a videl prvotne a keďže videl iba mňa, rozbehol sa iným smerom



a to práve oproti mojim dvom kolegom, ktorých zbadal chvíľu na to, keď ma minul, pretože sa mi chcel
vyhnúť, pričom keď zbadal, že sa namiesto jedného policajta rozbehol oproti dvom a tu vedel, že im sa
nevyhne, resp. cez nich neprejde, zvolil si jednoduchšiu cestu možného úniku a teda otočil sa, pričom
v tom čase vedel, že som za ním, pretože sa prvotne vyhýbal mne a až následne sa odvrátil od oboch
mojich kolegov, pričom tu následne v snahe pokúsiť sa dostať cez moju osobu došlo k našemu kontaktu,
ktorý som už popísal
- práve v momente, ako som sa pokúsil hľadanú osobu zadržať, kde došlo k fyzickému kontaktu
mojej a hľadanej osoby a k použitiu donucovacích prostriedkov, hľadaná osoba konala naďalej aktívne
voči môjmu služobnému zákroku a to tým, že sa ZVŔTLA, teda vykonala činnosť, resp. aktivitu, ktorá
smerovala voči priamemu požitiu donucovacích prostriedkov a  zmareniu zákroku - pričom samotné
aj žalovaný nepopiera, že sa osoba zvŕtla (mykla sa), teda konala aktívne v čase, kedy už došlo ku
bezprostrednému fyzickému kontaktu mojej a jeho osoby.  Z vyjadrenia žalovaného, možno nechtiac,
vyplýva, že som mal osobu pustiť, resp. sa jej vyhnúť, čo je v rozpore
-  k poznámke o náhlom vytvorení prekážky uvádzam, že hľadaná osoba vedela, že som za ňou, pretože
tesne predtým sa mi vyhýbala, nakoľko bola systematický obkľúčená
-  rovnako by som spomenul, že ako pracovník oddelenia pátrania pristupujem rovnako z hľadiska
výsledku účelu pátrania k vypátraniu osoby a jej realizácie podľa požiadavky z republikového pátrania,
nakoľko nemôžem brať na ľahkú váhu to, že osoba je „iba“ ušlým chovancom reedukačného centra,
navyše v danom prípade osoba, ktorá viackrát ušla hliadkam OO PZ a rovnako o ktorej boli známe
poznatky o jej kontakte s osobami dopúšťajúcimi sa trestnej činnosti.
Z tvrdení žalovaného môžeme dôkazom opaku dospieť k záveru, že útek, alebo iný úkon, kde osoba
vyvíja akúkoľvek energiu proti zákroku je pasívnym odporom, čo je právny aj faktický nezmysel, ale v
tom prípade nie je zrejmé, aké konanie má byť aktívnym odporom, prípadne útokom. Záverom opätovne
uvádzam, že na konanie smerujúcemu proti služobnému zákroku postačuje odpor (v tomto prípade
aktívny), nie ako sa mylne domnieva žalovaný, že má ísť o útok (kopaním, údermi a pod.), pretože
už by sme museli aplikovať i ustanovenia o útoku na verejného činiteľa v zmysle Trestného zákona v
trestnom konaní.  Mám zato, že som dostatočne ozrejmil a vysvetlil opodstatnenosť podanej žaloby a
preto naďalej na nej trvám v celom rozsahu.\"

III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny
súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
20.10.2018 č. PPZ-KA1-220-004/2018-PK postupujúc  podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku,
ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu  žalovaného správneho orgánu a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k
záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.

14. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP rozhodol  bez nariadenia pojednávania, za splnenia
podmienok uvedených v § 107 SSP.

15. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. (o policajnom zbore) v znení neskorších predpisov
služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa
bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

16. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. policajt je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery, kopy
sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby
a) zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok
bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b) zabránil výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu,
ktorým je porušovaný verejný poriadok,
c) predviedol, zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu,
ktorá kladie aktívny odpor,
d) zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup
zakázaný,



e) prekonal aktívny odpor vykázanej osoby podľa § 27a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1993/171/20190701>,
f) zabránil nebezpečnému konaniu, ktorým sa bezprostredne ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo
plynulosť železničnej dopravy.

17. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.

19. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 23 zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi patrí náhrada účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

21. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za
bolesť v dvojnásobnej výške.

22. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz\"),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi
prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej
služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

23. Podľa § 176 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak
policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§7 a 8).

27. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

28. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu - Prezídia Policajného zboru SR vedeného pod č. PPZ-
KA1-220-004/2018-PK zo dňa 20.10.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Košiciach, č.  KRPZ-KE-VO2-38-003/2018-PS zo dňa 15.06.2018.

29. Z obsahu  súdneho a administratívneho spisu  vyplýva, že predmetom tohto  konania bolo posúdenie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý ako odvolací orgán zamietol odvolanie  žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,



ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.460,- Eur a náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením vo výške 39,16 Eur za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 10.07.2017 okolo
21.30 hod. počas výkonu štátnej služby pátracej akcii v chatovej oblasti. Žalobca utrpel zlomeninu
člnkovej kosti na pravej ruke, v dôsledku čoho bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od
11.07.2017 do 31.10.2017.

30. Pri svojom rozhodovaní o priznaní náhrady za bolesť a náhrady účelne vynaložených nákladov
správne orgány vychádzali zo skutkového záveru preukázaného v konaní pred správnym orgánom
prvého stupňa, a to že v danom prípade došlo dňa 10.07.2017 v čase okolo 21.30 hod. v chatovej oblasti
k úrazu žalobcu. Správny orgán prvého stupňa túto skutočnosť považoval za nespornú, keďže vo svojom
rozhodnutí rozsiahlym spôsobom popísal ako k služobnému úrazu došlo. Vo svojom rozhodnutí taktiež
uviedol viaceré svedecké výpovede príslušníkov policajného zboru (kolegov žalobcu), ktorí zhodne
potvrdili dejový priebeh služobného úrazu. Správny súd poukazuje aj na časť rozhodnutia v ktorom
správny orgán prvého stupňa uviedol, že zodpovednosť služobného úradu bola určená v rozsahu 100%
z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody podľa § 175 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru na zbavenie sa zodpovednosti celkom alebo čiastočne, čo
poukazuje na fakt, že žalobca pri pátracej akcii dodržal všetky zákonom stanovené náležitosti. Následne
škodová komisia riaditeľa OR PZ v Košiciach predmetnú škodovú udalosť prešetrila a poučila žalobcu
akým spôsobom si môže uplatniť úrazové dávky. Túto možnosť žalobca využil a k predmetnému návrhu
priložil všetky požadované dokumenty a to predovšetkým lekársku správu z ošetrenia a taktiež lekárske
správy z kontrolných vyšetrení. Posudková lekárka skonštatovala dňa 11.12.2017, že lekársky posudok
bol vypracovaný v súlade so zákonom a bodové ohodnotenie zranenia zodpovedá 80-tim bodom. Na
základe tohto posudku bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.460,- Eur (80 bodov X
18,24 Eur za bod = 1.459,20 Eur).

31. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
orgánu prvého stupňa v časti priznania nároku náhrady za bolesť, ale nesúhlasí s jej výškou,
keďže mu prislúcha dvojnásobok tejto sumy na základe § 173 ods. 3 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície. Žalovaný správny orgán túto námietku nepovažoval za
dôvodnú a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca podal správnu žalobu
v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, kde žalobnou námietkou bolo
opätovne poukázanie na § 173 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Žalobca v správnej žalobe  teda zotrváva v názore, že v tomto prípade dostatočne a relevantne poukázal
na nesprávny výpočet výšky náhrady za bolesť, s čím sa správny súd stotožnil.

32. Krajský súd v Košiciach považuje za dôvodnú túto námietku žalobcu  týkajúcu sa neuplatnenia
ustanovenia § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v platnom znení, podľa ktorej:  „ak bolo policajtovi pri
služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto
zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške“, pretože  podľa názoru správneho súdu bolo
v administratívnom konaní jednoznačne preukázané, že k služobnému úrazu žalobcu došlo pri pátracej
akcii po chovancovi, ktorý pri pokuse utiecť mal fyzický stret so žalobcom, ktorý spadol na zem. Pri tomto
páde, kedy došlo k zraneniu žalobcu sa naďalej chovanec pokúšal utiecť a po opätovnom chytení kládol
aktívny odpor. V tomto prípade preto jednoznačne išlo o také konanie, ktoré smerovalo proti zákroku a
malo za následok poškodenie zdravia policajta - žalobcu.

33.    V súvislosti s právnym názorom správneho súdu uvedeným v predchádzajúcom bode (32.
Odôvodnenia tohto rozsudku) je potrebné poznamenať, že zákonodarca v ustanovení § 173 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z. z. poukazuje súd predovšetkým na jednoznačný zámer zákonodarcu zvýšiť
náhradu za bolesť na dvojnásobok v prípadoch služobných zákrokov policajtov, pri ktorých bolo
spôsobené poškodenie zdravia policajtovi inou osobou, za podmienky, že jej konanie smerovalo proti
tomuto zákroku. Podľa názoru súdu zámerom danej právnej úpravy nebolo vyčleniť v súvislosti s
dvojnásobnou výškou odškodnenia iba také konania smerujúce proti zákroku policajta, ktoré majú
vyslovene útočnú povahu voči zákroku príslušníka Policajného zboru. Ide totiž vo všeobecnosti o
konanie smerujúce akýmkoľvek spôsobom proti zákroku realizovaného policajtom. V preskúmavanej
právnej veci sa tak nepochybne stalo spôsobom správania sa osoby, voči ktorej žalobca vykonával
zákrok. Komplexnosť právnych kritérií pri výklade právnych noriem je pritom dominantnou povinnosťou



tak orgánov verejnej správy, ako aj správneho súdu. Text zákona v ustanovení § 173 ods. 3 uvedeného
zákona (bod 21. Odôvodnenia tohto rozsudku) je pritom podľa názoru súdu jednoznačný a pripúšťa
iba taký výklad, ktorý vyplýva z jeho obsahu a ktorý prezentuje aj správny súd v tomto rozsudku. Na
dôvažok k danej právnej problematike súd poznamenáva, že aj ak by bola formulácia ustanovenia §
173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. taká, že by pripúšťala iné právne náhľady pri jej aplikácii, v takomto
prípade by bolo nevyhnutným preferovať ústavnoprávne hľadiská smerujúce ku komplexnému výkladu
právnych noriem, tak ako ich prezentoval Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v náleze sp.zn. III.ÚS
295/2017-31 z 20.09.2017, keď uviedol:  „Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa
text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový
výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa
k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; má overenie správnosti či
nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy
postavené na úroveň gramatického výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne
konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV.ÚS 92/12, I. ÚS 351/2010, m.m. I.ÚS
306/2010).“

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil námietku žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení veci za dôvodnú, keďže má za to, že správne orgány nesprávne interpretovali ustanovenie
§ 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
podľa ktorého, ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou,
ktorého konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. V
predmetnej veci policajt pri služobnom zákroku pri aktívnom odpore zadržiavaného utrpel úraz a teda
ide jednoznačne o konanie ktoré smerovalo proti služobnému zákroku (zadržanie chovanca).

34. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd
vykladajúc citovanú právnu úpravu  a posudzujúc zistený skutkový stav veci a z dôvodov uvedených
v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu (§191
ods. 6 SSP).

35. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať argumentáciou žalobcu v správnej
žalobe, a to pri naplnení všetkých procesnoprávnych podmienok administratívneho konania v právnom
režime zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, či v predmetnom
prípade nebola naplnená podmienka pre priznanie nároku náhrady za bolesť v dvojnásobnej výške.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167  Správneho súdneho poriadku  tak, že
priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý  bol v konaní úspešný voči  žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP), ktoré vydá vyšší súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

37.     Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich



skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "2cd32da5-08cd-44b9-9996-11e5a829df02:0fd8cf0c-3e88-494d-9648-075e54128a3f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1", "spisova_znacka": "8S/2/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/2/2019 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200005.1"}], "citovane_v": []}