{"guid": "2cd2d54d-5af3-4ea6-9972-0eeeb71245ef:b57a17e4-1556-453d-afdb-189fa927bdbc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1", "spisova_znacka": "24Co/28/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/28/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. januára 2014, sp. zn. 24Co/28/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1", "identifikacne_cislo": "2712202202", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-4.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b57a17e4-1556-453d-afdb-189fa927bdbc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712202202.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava,
proti odporkyni: G. O., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, B., o zaplatenie 1.860,98 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 17. októbra 2012, č.k.
3C/81/2012-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania   r u š í    a   vec    v r a c i a    súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 1.632,89 Eur a
13,60% úrok zo sumy 1.344,71 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% zo
sumy 1.604,17 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia s tým, že súd povolil odporkyni dlh zaplatiť po 100,- Eur
mesačne, pričom prvá splátka je splatná k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, každá ďalšia splátka splatná k
10. dňu v kalendárnom mesiaci a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania na iných nákladoch v sume 111,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia spoločnosti
Cipciar & partners, s.r.o., Bratislava vo výške 213,50 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 517 ods. 2  Občianskeho
zákonníka, ust. § 708 ods. 1 a 2, § 711 ods. 1, § 497, § 502 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 4
ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 586/2008 Z.z. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh považoval za dôvodný len čiastočne a to
v rozsahu v akom navrhovateľovi uplatnený nárok priznal. Súd mal pritom za preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporkyňou došlo dňa 28.07.2009 k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí ČSOB
spotrebiteľského úveru, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň ide o spotrebiteľský úver, preto súd
posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj
napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb., tzn. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov. Zmluva účastníkov  o poskytnutí ČSOB spotrebiteľského úveru
obsahuje údaj o RPMN, ročnú úrokovú sadzbu a tiež priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj
všetky ostatné náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd potom posúdil obsah zmluvy ako aj Všeobecné podmienky a dospel k záveru, že predmetná zmluva
účastníkov je uzavretá platne. Navrhovateľ sa ňou zaviazal poskytnúť odporkyni spotrebiteľský úver
a odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.000,- Eur vrátiť
a uhradiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve bola dohodnutá odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov a vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa v sume 373,04 Eur
vrátane úrokov a poplatkov, ktoré sa odporca zaviazal zaplatiť v dohodnutých mesačných splátkach.
Odporkyňa porušila dohodnuté zmluvné podmienky, keď riadne neplnila svoje záväzky, na základe



čoho navrhovateľ zosplatnil úver dňom 15.02.2011 a zároveň vyzval odporkyňu, aby nesplatený úver
uhradila do 27.02.2011. Súd nemal v konaní preukázané, že by odporkyňa zvyšnú časť úveru uhradila
a preto jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú časť úveru vo výške 1.344,71 Eur. V
zmysle bodu IV. zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere je vyčerpaný a nesplatený úver je úročený
úrokom z úveru vo výške 13,60% ročne, preto súd uložil odporkyni zaplatiť aj riadny úrok vyčíslený
ku dňu 14.02.2012 vo výške 259,46 Eur a tiež riadny úrok vo výške 13,60% ročne zo sumy 1.344,71
Eur od 15.02.2012 do zaplatenia. Súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 166,08
Eur, ktorý bol vyčíslený ku dňu 14.02.2012 vo výške 9% zo sumy 1.604,17 Eur od 15.02.2012 do
zaplatenia, z dôvodu, že odporkyňa nedodržala termíny a výšku splátok zo spotrebiteľského úveru a ani
po zosplatnení úver neuhradila včas a tak sa dostala do omeškania s istinou vo výške 1.344,71 Eur a
riadnym úrokom vo výške 259,46 Eur a je aj naďalej v omeškaní, pričom uplatnená výška úroku je v
súlade so zákonom a vykonávacím predpisom. V ostatnej časti súd návrh ako bezdôvodný zamietol.
Odporkyni bol zriadený bežný účet, z ktorého mohla čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte a nebolo jej povolené prečerpanie na účte. Odporkyňa aj napriek
tomu mala na účte nepovolený debetný zostatok vyčíslený v sume 45,78 Eur. Odporkyni teda vznikla
povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 45,78 Eur, ktorá predstavuje debetný zostatok na bežnom účte
z dôvodu bezdôvodného obohatenia, nakoľko medzi odporkyňou a navrhovateľom neexistovala žiadna
zmluva o povolenom prečerpaní účtu. Výšku tohto zostatku mal súd preukázaný z histórie platieb na
bežnom účte.

Súd však navrhovateľovi nepriznal debetný úrok z tejto sumy vo výške 25% ročne od 03.02.2012
vzhľadom na to, že neexistuje žiadna dvojstranná dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou o výške
tohto úroku. Zmluva len ustanovuje, že v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou, čo
bez ďalšieho nemožno považovať za určité a platné dojednanie v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
Výšku úrokovej sadzby však neobsahujú ani obchodné podmienky. Z toho dôvodu súd považoval
dojednanie o úrokovej sadzbe za neurčité a z toho dôvodu aj neplatné (§ 37 Občianskeho zákonníka),
keď sa súdu nepodarilo zistiť aký úrok si účastníci vlastne  dohodli. Z toho dôvodu súd v časti úroku 25%
ročne zo sumy 45,78 Eur od 2012 do zaplatenia zamietol.

Súd zamietol návrh aj v časti sumy 44,95 Eur, ktorá predstavovala nezaplatené poplatky a tiež v
časti sumy 183,14 Eur, ktorá predstavuje zaplatené poplatky, ktoré odporkyňa už zaplatila, avšak
podľa názoru súdu nevznikol navrhovateľovi na ne nárok. Poplatky vo výške 183,17 Eur vyplývajú zo
sumarizácie  ku dňu 14.02.2012 a predstavujú 6x poplatok vo výške 1,99 Eur, poplatok 70,69 Eur,
91,52 Eur, 11,36 Eur, pričom nevyplýva za aké služby boli tieto poplatky odporkyni účtované. Takisto
ani pri nezaplatených poplatkoch vo výške 44,95 Eur nie je zrejmé za aké služby boli vyúčtované.
Súd považoval za neprijateľné, aby odporkyňa v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky
navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou
čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a ostatné poplatky tiež nepriznal vzhľadom na to, že
je u spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme
dodávateľa a takisto bol návrh v tejto časti nepreskúmateľný. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom
neakceptoval, že navrhovateľ si účtoval rôzne poplatky, na ktoré nemá nárok a preto súd v tejto časti
návrh zamietol. Povolenie splátok odporkyni odôvodnil s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jej
finančné pomery.

Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľ
mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil a ktorých súčet spolu predstavuje
231,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil s tým, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a odporkyni uloží povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 111,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia spoločnosti
Cipciar & partners, s.r.o., Bratislava, vo výške 213,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok z odvolania a za trovy
právneho zastúpenia, tzn. za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava odvolania v sume 213,50 Eur.



Dôvodom odvolania je, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.
c) O.s.p.) ako aj ďalšie dôvody.

V odvolaní poukázal na to, že proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol návrh v časti
vyčíslených nezaplatených poplatkov a úrokov z omeškania z poplatkov a zároveň znížil navrhovateľom
uplatnený nárok o sumu už zaplatených poplatkov, ktoré súd považoval za nedôvodne zaplatené, čiže
započítal nároky účastníkov konania bez existencie procesného úkonu zo strany odporkyne podáva
odvolanie. Zdôraznil, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere
dňa 28.07.2009, podľa ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru
do výšky úverového limitu 2.000,- Eur. Keďže odporkyňa poskytnutí úver nesplácala riadne a včas,
navrhovateľ vyhlásil celú pohľadávku z úveru odporkyne dňom 15.02.2011 za splatnú. V danej súvislosti
má za to, že poplatky boli riadne vyčíslené a v delikvencii úverového účtu, z ktorej vyplýva, že ku
dňu 14.02.2012 poplatky boli vo výške 44,95 Eur, pričom na tieto má navrhovateľ nárok v zmysle
zmluvy obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Vyčíslenie poplatku a teda ich špecifikácia
je obsiahnutá v delikvencii zo dňa 14.02.2012 a podrobnejšiu špecifikáciu zaslal navrhovateľ súdu v
podaní zo dňa 24.05.2012. Išlo o sumarizáciu pohľadávky, pričom súdu zaslal aj sadzobník poplatkov,
resp. výňatok z neho. Špecifikácia poplatkov je postačujúca pre rozhodnutie vo veci samej a pre
priznanie navrhovateľom požadovaných poplatkov vo výške 44,95 Eur. Zdôraznil, že vo výzve súdu zo
dňa 14.05.2012 je výslovne uvedená požiadavka špecifikácie poplatkov, ale špecifikácia vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 166,08 Eur. V prípade, že súd nepovažoval predložené listinné dôkazy
za postačujúce na preukázanie nároku navrhovateľa mal navrhovateľa opätovne vyzvať na doplnenie
návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a presnú špecifikáciu v čom považuje návrh navrhovateľa za neúplný
alebo nezrozumiteľný a mal v uznesení uviesť ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Keďže okresný
súd dodatočne vyzval navrhovateľa len na preukázanie dôvodnosti požadovaného debetného zostatku
na bežnom účte, je názoru, že špecifikácia istiny, úrokov z úveru, úrokov z omeškania a poplatkov bola
postačujúcim tak ako bola súdu predložená. Názor súdu prvého stupňa, že nie je zrejmé za aké služby
boli tieto poplatky účtované uviedol, že z listinných dôkazov vyplýva, že poplatok vo výške 1,99 Eur
mesačne, poplatok za správu úveru a tento vyplýva priamo zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere
zo dňa 28.07.2009 (čl. IV. posledný odsek) a navrhovateľ bol oprávnený účtovať si poplatky v zmysle
obchodných podmienok ČSOB spotrebiteľské úvery a v zmysle sadzobníka poplatkov, ktoré istiny boli
súdu predložené spolu s podaním z 24.05.2012. Z čl. IV. bod 4-4 obchodných podmienok vyplýva,
že banka je oprávnená účtovať dlžníkovi za svoje služby odplatu, ktorú predstavujú poplatky podľa
sadzobníka banky. Žiadne poplatky účtovné odporkyni či už uhradené alebo ešte neuhradené zo strany
odporkyne nie sú v rozpore so zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami pre
ČSOB spotrebiteľské úvery a sadzobníkom poplatkov.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým odpočítal z uplatneného nároku navrhovateľa odporcom už
zaplatené poplatky vo výške 183,14 Eur a to bez existencie procesného úkonu zo strany odporcu
je v príkrom rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, na ktoré je občianske súdne konanie
založené. Konanie môže začať iba na návrh účastníka, keďže v danom prípade nejde o konanie, ktoré
by mohlo začať bez návrhu a súd nemôže nahrádzať výkon jednotlivých úkonov účastníkov konania,
ktoré sú výlučne v ich dispozícii svojimi vlastnými úkonmi. Z tohto dôvodu považuje za absolútne
neprijateľné, aby súd z vlastnej iniciatívy započítal odporkyňou uhradenú sumu 183,14 Eur voči žalobou
uplatnenému nároku navrhovateľa bez toho, aby sa odporca o to nejakým spôsobom pričinil, tzn.
rozporoval dôvodnosť týchto poplatkov.

V ďalšom poukázal na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko v odôvodnení súd uviedol,
že návrh zamietol v časti 183,14 Eur, ktoré predstavujú zaplatené poplatky, ktoré už zaplatila odporkyňa,
pričom v ďalšom uviedol, že o takúto sumu sa jedná vo výške 183,17 Eur, pričom súčet súm nedáva ani
sumu 183,14 Eur, ani sumu 183,17 Eur. Navrhovateľovi teda nie je zrejmé aká suma na zaplatených
poplatkoch bola okresným súdom zamietnutá a akým spôsobom okresný súd v tejto sume dospel.
Zároveň neobstojí ani to, že suma 70,69 alebo 91,52 Eur predstavuje jeden konkrétny poplatok. Jedná
sa len o časť splátky odporkyne, ktorá bola zaúčtovaná na dlh odporcu na nezaplatených poplatkoch,
čo vyplýva aj zo sumarizácie pohľadávky k 14.02.2012.



Súd prvého stupňa zamietol návrh aj v časti úrokov z omeškania a poplatkov. Úroky z omeškania z
poplatkov sú navrhovateľom požadované v súlade so zmluvou podľa čl. VI., podľa ktorého pre prípad
omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy odporkyňa súhlasila s úročeným
dlžnej sumy z omeškania a tiež podľa čl. IV. bod 4-2 súhlasila, že ak sa dostane do omeškania so
zaplateným akýchkoľvek záväzkov je banka oprávnená účtovať jej úrok z omeškania, úroky a poplatky
neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Nárok navrhovateľa
na úroky z omeškania s úrokov z úveru ako peňažného plnenia je pritom v súlade o ustanovenia
Obchodného zákonníka a to § 369 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, tzn. k 28.07.2009.
Vzhľadom na skutočnosť, že v žiadnom ustanovení Obchodného zákonníka sa neuvádza, že úroky z
omeškania patria veriteľovi len pri omeškaní s plnením istiny, ale  aj ak sa dlžník dostane omeškania
s plnením peňažného dlhu záväzku, ktorým sa myslí aj záväzok uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky z
úveru a poplatky má za to, že navrhovateľovi uplatnený úrok z dlžnej sumy s príslušenstvom vrátane
nároku na úhradu úrokov z omeškania z poplatkov je v celom rozsahu dôvodný a upravený aj právnymi
predpismi SR. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto vec nesprávne posúdil.

Odporkyňa (ďalej len „odporca“) odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa
písomne nevyjadrila.

Výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorým  súd návrhu čiastočne vyhovel, nebol
účinne napadnutý odvolaním (nejedná sa ani o výrok závislý), preto v tejto časti je konanie právoplatne
skončené a predmetom konania tak zostáva už len zvyšná časť  uplatneného nároku, ktorý súd zamietol
a závislý výrok o trovách konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie  navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho  zamietajúcej časti v závislom výroku o trovách konania časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom  je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
ČSOB (o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých) dňa 24.07.2009, ako aj  Zmluva
o poskytnutí úverového limitu zo dňa 28.07.2009,  na  základe, ktorej si odporca nesplnil svoju
povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch  v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným, ale zostalo a zároveň to tvorilo
predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti
predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok
na zaplatenie pohľadávok uplatnených  zamietnutou časťou návrhu.

Z obsahu návrhu vyplýva, že dňa 28.07.2009 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou (právnym predchodcom
navrhovateľa) úverovú zmluvu č. 003289300R, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru
odporkyni v celkovej výške 2.000,- Sk (zrejme Eur) s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou.
Odporkyňa sa zaviazala splácať poskytnutí úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach, ktoré sa
realizovali inkasom z účtu odporkyne navrhovateľa vo výške dohodnutej mesačnej splátky. Odporkyňa v
priebehu splácania poskytnutého úveru nedisponoval spotrebným množstvom peňažných prostriedkov
na účte u navrhovateľa, z ktorého sa realizovalo inkaso splátok v prospech navrhovateľa, preto nebolo
možné realizovať tieto splátky, odporkyňa neuhradila splátky z úveru ani iným spôsobom, čim sa dostala
do omeškania so zaplateným splátok úveru. Z tohto dôvodu došlo k zosplatneniu celého úveru ku
dňu 15.02.2011. Dňa 24.07.2009 odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o bežnom účte, v
ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporkyňu zriadiť a viesť bankový účet a odporkyňa sa zaviazala
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov



na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, navrhovateľ úročí vzniknutý zostatok debetnou
úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. Výška debetného zostatku na bežnom účte je 45,78
Eur a debetná úroková sadzba vyhlasovaná navrhovateľom bola vo výške 25% p. a. V návrhu potom
navrhovateľ poukázal na obsah zmluvy (čl. IV., čl. I., čl. VI.) ako dôkazy pripojil zmluvu o bežnom účte,
úverovú zmluvu, výpis z účtu odporcu, oznámenie o zosplatnení úveru, prehľad debetných úrokových
sadzieb, výpis z bankovej knihy navrhovateľa. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 11.05.2012 vyzval
navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy bližšie špecifikoval dlžnú čiastku vo výške
1.860,98 Eur, tzn. uviesť koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkove zaplatila, ako boli tieto splátky
započítané, akým spôsobom bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 166,08 Eur, za akej sumy,
za aké obdobie a aká bola použitá úroková sadza, kedy bola odporkyňa v omeškaní, zároveň žiadal
doložiť obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky ako aj
ostané listinné dôkazy na podporu tvrdení v návrhu, tzn. výpisy z účtu, sadzobník poplatkov a pod. Na
základe tejto výzvy potom navrhovateľ doložil súdu sumarizáciu záväzku ku dňu 14.02.2012 (č.l. 31),
z ktorej mal vyplynúť priebeh záväzku, jednotlivé úhrady odporkyne a započítavanie čiastočných úhrad
na príslušenstve, istinu záväzku. Zároveň súdu predložil všeobecné obchodné podmienky, obchodné
podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery ako aj sadzobník poplatkov, resp. výňatok obsahujúci
poplatky súvisiace s poskytnutím úveru.

Na pojednávanie dňa 08.08.2012 sa navrhovateľ nedostavil, súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho
prítomnosti. Urobil tak vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania s tým, že má za to, že záväzok
odporkyne je nesporný a s účasťou právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní by sa trovy súdneho
konania len navýšili.  Súd vypočul odporkyňu, ktorá potvrdila, že splátky prestala splácať potom, čo
sa stala nezamestnanou v roku 2009, z úveru zaplatila len 3 splátky. V ČSOB má sústavne vedený
bežný účet, na ktorom nie sú peniaze, z ktorých by si banka mohla strhnúť úver. Žiadala o poskytnutie
splátok, k okolnostiam poskytnutie úveru vedela bližšie uviesť len toľko, že výslovne nechcela, aby jej
úver bol poistený. Na ďalšiu výzvu súdu potom navrhovateľ zastal znovu len písomné vyjadrenie k nároku
na debetný zostatok na bežnom účte. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 17.10.2012 potom súd bez
prítomnosti účastníkov rozhodol a vyhlásil napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na odvolacie dôvody navrhovateľa, odvolací súd považuje argumentáciu odvolateľa za
dôvodnú.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy
1.860,98 Eur, úrok zo sumy 1.344,71 Eur vo výške 13,60% p. a. od 15.02.2012 do zaplatenia, debetný
úrok zo sumy 45,78 Eur vo výške 25% p. a. od 03.02.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy
1.649,12 Eur vo výške 9% p. a. od 15.02.2012 do zaplatenia, náhradu za súdny poplatok 111,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50 Eur na účet navrhovateľa.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa potom uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi len sumu
1.632,89 Eur, 13,60% úrok zo sumy 1.344,71 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1.604,17 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia s tým, že povolil odporkyni zaplatiť
dlh v splátkach po 100,- Eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná k 10. dňu v kalendárnom mesiaci,
každá ďalšia splátka k 10. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh súd zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ si v časti istiny uplatnil 1.344,71 Eur, úrok z úveru 259,46 Eur (ku dňu 14.02.2012), úrok
z omeškania 166,08 Eur (ku dňu 14.02.2012), debetný zostatok na bežnom účte 45,78 Eur a poplatky
vo výške 44,95 Eur, t.j. spolu 1860,98 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi v časti istiny len sumu 1.344,71 Eur (považujúc návrh v tejto časti za dôvodný)
istinu však nepriznal v sume 228,09 Eur (čo zrejme predstavuje súčet poplatkov, ktoré považoval za
odporcom už bezdôvodne uhradené, t.j. 183,14 Eur a poplatky v hodnote 44,95 Eur), v ktorej časti
návrh zamietol. Dôvody čiastočného zamietnutia návrhu nie sú z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne
zrejmé. Zo stručného samotného odôvodnenia na str. 8 písomného vyhotovenia rozsudku, možno len
predpokladať  súd prvého stupňa sumu 183,14 Eur uplatneného nároku odpočítal z uplatnenej istiny z
dôvodu zistenia, že takúto sumu zaplatil odporca na poplatkoch bezdôvodne, pričom z obsahu spisu



nevyplýva žiaden úkon odporkyne smerujúci k započítaniu, alebo protinávrh na vrátenie tejto sumy, preto
ide o neprípustný a nezákonný postup, ktorým súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc. Započítanie
v prospech odporcu,  bez úkonu účastníkov  súd urobiť nemohol.

Čo sa týka názoru súdu ohľadne zamietnutých poplatkov (bez ich bližšieho určenia a posúdenia v súlade
s dohodnutými zmluvnými podmienkami, resp. obsahom zmluvy) i keď treba dať za pravdu názoru
súdu prvého stupňa, podľa ktorého „pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak sú poskytované
vo vlastnom záujme dodávateľa“ bez bližšej konkretizácie tejto zásady na daný prípad a na  konkrétne
uplatnené poplatky je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Ani stručný
odkaz na nepreskúmateľnosť návrhu nie je dostatočným odôvodnením zamietnutia návrhu v tejto
bližšie nepopísanej časti. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh považoval za nejasný mal sa pokúsiť o
odstránenie jeho vád (prípadne, ak sa vady nepodarilo odstrániť, podanie, ktoré malo byť návrhom
odmietnúť, čomu však, ale obsah spisu nenasvedčuje)  alebo mal v konaní riadne vyhodnotiť dôkaznú
situáciu navrhovateľa. Pre nedostatok týchto dôvodov potom odvolací súd nemohol inak rozhodnúť, ako
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s cit.       § 157 ods.
2 O.s.p. s prihliadnutím na kritériá odôvodňovania súdnych rozhodnutí podľa vyššie uvedeného je
zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď jeho rozhodnutie je nie dostatočne
zrozumiteľné  a jasné a aj  zmätočné., v dôsledku čoho je rozhodnutie zároveň i odvolacím súdom
nepreskúmateľné. Neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ustanovením citovaného § 157 ods. 2 O.s.p.
potom prvostupňový súd porušil procesné práva účastníkov zakotvené v zákone a odňal im tým možnosť
konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť uplatnený rozsah
pohľadávky navrhovateľa, o ktorom zostalo po zrušení zamietnutej časti rozsudku nerozhodnuté vo



vyhovujúcej časti rozsudku, ujasniť si jeho rozsah a dôvody   a následne o ňom znovu rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd samozrejme o trovách konania vrátene  i o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). V tejto súvislosti  z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ
už nie je zastúpený spol. Cipciar & partners s.r.o., nakoľko došlo k zmene a navrhovateľa zastupuje Mgr.
Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, čo súd prvého stupňa musí v novom rozhodnutí rešpektovať.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nenapadnutý výrok rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým  súd návrhu čiastočne vyhovel nie je vykonateľný, keď z jeho obsahu nevyplýva splatnosť
uloženej povinnosti, resp. ani to, kedy má začať odporkyňa so splácaním dlhu, tzn. ani splatnosť prvej
splátky, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa na odstránenie tohto nedostatku vydal dopĺňací
rozsudok.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}