{"guid": "2ccf0cdb-0e11-46d4-8607-5fe0f72e3b46:1d7a20e5-fcab-4931-8cca-887b924081b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2", "spisova_znacka": "23Co/868/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/868/2015 z 23. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. januára 2017, sp. zn. 23Co/868/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2", "identifikacne_cislo": "2214209014", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2017-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d7a20e5-fcab-4931-8cca-887b924081b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/868/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209014
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214209014.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: E. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. L. XX/XX, O., o 8.955,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 15C/211/2014-96 zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa  r u š í  a  vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Súd I. inštancie  žalobu o zaplatenie 8.955,64 eur s 13,48 % ročným úrokom zo sumy 8.764,96
eur od 3. novembra 2011 a 9 % ročným úrokom z omeškania  - zo sumy 9.455,64 eur od 1. do 24.
januára 2012, - zo sumy 9.255,64 eur od 25. januára do 22. februára 2012, - zo sumy 9.055,64 eur od
23. februára do 6. marca 2012, - zo sumy 8.955,64 eur od 7. marca 2012 zamietol Žalobcovi  náhrada
trov konania nepriznal..

2.  V odôvodnení rozsudku súd poukazuje, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou, z ktorej žalobca
odvodzuje svoje nároky, je tak zmluvou o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi žalobcom a žalovanou tak nie je absolútnym obchodných vzťahom [§ 261 ods. 3 písm. d)
Obch. zák.], akým by bola zmluva o úvere. Keďže žalovaná nekonala pri jej uzatváraní ani podnikateľka,
nemôže ísť ani o relatívny obchodný vzťah (§ 261 ods. 1 Obch. zák.). Ustanovenie ods. I.-2. všeobecných
úverových podmienok by síce bolo možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného
zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa názoru tunajšieho súdu má však takáto voľba
pre spotrebiteľa - dlžníka za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“
na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných
strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

3.  Ďalej v dôvodoch uvádza, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou sa tak v tomto prípade spravuje
Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. I keď citované ustanovenie
odkazuje na § 566 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu ho treba interpretovať v súlade s cieľom,
ktorý sleduje. Ako zdôrazňuje Ústavný súd SR, súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia
právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická



súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov (nález III. ÚS 341/07).

4.  Účelom § 103 Občianskeho zákonníka je chrániť dlžníka pred dôsledkami veriteľovho otáľania
so svojím rozhodnutím, či dlžníka pripraví o výhodu splátok alebo nie. Preto zákon upína plynutie
premlčacej lehoty vo vzťahu k celému zvyšku dlhu nie k okamihu jeho zosplatnenia, ktoré podľa okolností
môže prísť aj niekoľko mesiacov po omeškaní dlžníka a je v podstate v jednostrannej dispozícii veriteľa,
ale na okamih splatnosti nesplatenej splátky. Veriteľ je potom povinný svoje právo uplatniť v lehote
plynúcej od tej udalosti, ktoré mu jeho uplatnenie prvá umožnila, teda o splatnosti prvej nesplatenej
splátky.

5.  Podľa názoru súdu I. inštancie  je tento účel rovnako potrebné sledovať vo všetkých prípadoch,
ktorých podstatou je tzv. akcelerácia (zosplatnenie) dlhu rozvrhnutého do splátok, a to bez ohľadu na to,
aký právny nástroj si dlžník a veriteľ dohodli na jeho realizáciu. Právne totiž čo do dôsledkov niet rozdielu
medzi napr. odstúpením od úverovej zmluvy pre nesplatenie niektorej splátky, výpoveďou úveru alebo
len „obyčajným“ zosplatnením. Citované ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je preto potrebné
aplikovať aj v tých prípadoch, kedy dôjde k zániku zmluvy o pôžičke (úvere) odstúpením pre nezaplatenie
niektorej zo splátok, ako je tomu napr. v ods. III.-6.-1. všeobecných podmienok žalobcu. V prípade, že
dôvodom zosplatnenia je omeškania s platením viacerých splátok, treba podľa názoru súdu na účely §
103 Obč. zák. vychádzať zo splatnosti prvej omeškanej splátky. Len tak sa totiž naplní ochranný účel
citovaného ustanovenia.

6.  Z časti B zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného
skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobca započítal plnenia žalovanej dochádzajúce do augusta 2011
tak, že posledná v celosti uhradená splátka bola splátka splatná 15. marca 2011. Prvá čo len čiastočne
neuhradená splátka tak zostávala splátka splatná 15. apríla 2011. Ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák.
umožňuje vykonať právo na zosplatnenie úveru až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej
splátky. Ku dňu 8. novembra 2011, kedy žalobca datoval svoje odstúpenie od úverovej zmluvy, tak bola
žalovaná v omeškaní s celkovo siedmimi mesačnými splátkami, pričom s prvými štyrmi bola v omeškaní
viac než tri mesiace. Žalobca tak svoje právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ods. III.-6.-1. mohol využiť
prvýkrát pre omeškanie so splátkou splatnou 15. apríla 2010.Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba
pre splatnosť celého zvyšného dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu
tak uplynula najneskôr 15. apríla 2014. Žaloba podaná na súd 2. mája  2014 je tak podaná po uplynutí
premlčacej doby všetkých splátok.

7.  Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak
potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Žaloba bola pritom na súde podaná
2. mája 2014, teda po nadobudnutí účinnosti novely, ktorá ustanovenie § 5b do zákona č. 250/2007 Z.
z. vložila. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I). O trovách bolo rozhodnuté podľa
§ 142 ods. 1 OSP Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie
(§ 151 ods. 1 OSP) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaná žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol
návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods. 1 OSP).

8.  Odvolanie proti tomuto rozsudku podal predchodca žalobcu do zamietavého výroku predmetného
rozsudku a do výroku o náhrade trov konania. Žalobca svoje právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ods. III.
- 6. - 1. mohol využiť prvýkrát pre omeškanie so splátkou splatnou 15. apríla 2010 a týmto dňom začala
podľa názoru súdu I. inštancie plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšného dlhu žalovanej a
trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 15. apríla 2014 a žaloba
podaná na súd 2. mája 2014, je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok. V prvom
rade žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu I. inštancie, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Podľa
názoru žalobcu sa jednoznačne jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z akých dôvodov dovolil súd,
že sa jedná o zmluvu o pôžičke, nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé. Podľa názoru žalobcu sa na
plnenie jednotlivých splátok jednoznačne vzťahuje § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
OZ najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z akých dôvodov súd § 53 ods.
9 na tento prípad vylúčil, nie je žalobcovi zrejmé. V danom prípade žalobca podľa svojho názoru riadne



odstúpil od zmluvy ku dňu 8. novembra 2011 a ak bola žaloba podaná na súde 2. mája 2014, bola
podaná v trojročnej premlčacej dobe a nie ako konštatuje súd po uplynutí premlčacej doby. Navyše
je odôvodnenie súdu I. inštancie podľa názoru žalobcu zmätočne, ak uvádza, že prvá splátka bola
splatná podľa názoru súdu 15. apríla 2011 a právo na odstúpenie od zmluvy mohol údajne žalobca
využiť prvýkrát pre omeškanie so splátkou splatnou 15. apríla 2010. Podľa názoru žalobcu je rozsudok
súdu I. inštancie nepreskúmateľný, nakoľko súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí presne neuviedol,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal. Podľa názoru žalobcu sa súd
I. inštancie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym
posúdením veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu
I. inštancie k novému prerokovaniu veci.

9.  Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt.  § 127   a   § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.  Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12.  Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13.  Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).



14.  Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

15.  Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľa adresovaného dlžníkovi), teda naplnenia zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého
zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil
uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.

16.  Ustanovenie § 103 OZ, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
OZ len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 OZ, najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav.

17.  Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia doba plynúť
splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný
dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 OZ sa
odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode.

18.  Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

19.  Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce



(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

20.  Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

21. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu
od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného
prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces.

22.  Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.

23.  Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24.  Úlohou  súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam
by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

25.  Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je
zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio
nata. Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď
má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa
ustanovenia § 5b ZoOS (ak k premlčaniu nedošlo, bude nevyhnutné dôsledne sa zaoberať uplatňovaným
nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem).

26.  Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

27.  Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28.   Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}], "citovane_v": []}