Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/243/2013 z 14. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2013, sp. zn. 14Co/243/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1113202934.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/243/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1113202934.1 | 2013-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 76 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/252f38c9-edc9-4345-a9da-b4c577623a79 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1113202934.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/243/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202934
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113202934.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Spoločnosť ľudí dobrej vôle, občianske združenie,
Mäsiarska 13, Košice, IČO: 00 695 246, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 1. 3. 2013, č.k. 15C 25/2013 - 175

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 1. 3. 2013, č.k. 15C
25/2013 - 175 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmeneným návrhom navrhovateľ žiadal, aby

súd uložil odporcovi povinnosť zastaviť práve prebiehajúcu výzvu SK 2 2012 ERF v rámci programu
Solidarita z Európskeho fondu pre utečencov, nakoľko bola vyhlásená v rozpore s platnými právnymi
predpismi a v prípade podpísania grantových zmlúv s inými žiadateľmi o grant, bude Spoločnosti ľudí
dobrej vôle spôsobená nenapraviteľná ujma. Navrhovateľ tiež oznámil súdu, že dňa 5. 2. 2013 bola
tamojšiemu súdu doručená žaloba proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky o splnenie povinnosti
a náhradu škody.

Súd sa pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a
dôvodnosti, a v tomto smere skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu, potrebného na nariadenie
predbežného opatrenia (osvedčenie nároku a bezprostredne hroziacu ujmu). Po oboznámení sa s
predloženými listinami dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa súdu navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie
takéhoto návrhu, keďže podľa článku 11.2. výzvy na predkladanie žiadostí o grant z 19. 9. 2012
pod č.: Sk 2012 ERF pre ročný program 2012 Európskeho fondu pre utečencov, pred podpisom
grantovej zmluvy nemá žiadateľ o grant právny nárok na poskytnutie grantu. Keďže navrhovateľ
grantovú zmluvu nepodpísal, medzi účastníkmi neexistuje žiaden právny vzťah. Navyše petit návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia podľa súdu nemá charakter dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Súd poukázal na to, že navrhovateľ ani žiadnym spôsobom neosvedčil, aká nenapraviteľná
ujma mu nevydaním predbežného opatrenia vznikne, a nemožno ani predpokladať, že nenariadením
predbežného opatrenia by došlo k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v spore vo veci samej.
Preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.



Vo svojom odvolaní vysvetľuje dôvody, pre ktoré neakceptoval návrh grantovej zmluvy a uviedol 10
konkrétnych pripomienok k návrhu grantovej zmluvy. Ďalej sa zaoberá korešpondenciou s odporcom
ohľadne návrhu grantovej zmluvy a údajného nesplnenia podmienok na poskytnutie grantu. Tvrdí, že ide
o zmluvný vzťah súkromného práva a namieta, že on ako konečný príjemca má len povinnosti a odporca
len práva, z čoho vyplýva, že zmluva je nevyvážená. Na záver argumentuje tým, že nepodpísanie
grantových zmlúv odporcom z dôvodu, že tento neakceptoval pripomienky navrhovateľa, je protiprávnym
konaním. Podľa navrhovateľa tým, že bol úspešný vo výberovom konaní, výberové konanie bolo oficiálne
skončené a odporca ho aj oficiálne informoval o schválení žiadosti o grant, na poskytnutie grantu
mu vznikol právny nárok. Medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah nie na základe
zmluvy, ale na základe inej právnej skutočnosti, t. j. zodpovednostný právny vzťah. Tvrdí tiež, že
týmto konaním odporcu bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné opatrenie má charakter
provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je odôvodnená obava, že jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v spore. Žalobou vo veci samej sa
navrhovateľ voči odporcovi domáha splnenia povinnosti uzavrieť grantovú zmluvu a náhrady škody. Z
návrhu navrhovateľa, aj z vyjadrenia odporcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva,
že navrhovateľ niekoľkými podaniami vyslovil nesúhlas so stanovenými podmienkami udelenia grantu,
ako aj so znením návrhu grantovej zmluvy. Je teda zrejmé, že medzi stranami je spor o obsahu grantovej
zmluvy.

Posudzovanie obsahu návrhu grantovej zmluvy však presahuje rámec konania o nariadenie
predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú medzi účastníkmi právne vzťahy, ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu (osvedčí sa nárok) a táto dočasná úprava je potrebná (osvedčí sa, že bez navrhovanej úpravy
pomerov účastníkov hrozí navrhovateľovi bezprostredne vznik ujmy). Aj podľa názoru odvolacieho
súdu však navrhovateľ v danom prípade splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia
neosvedčil. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by mal nárok na podpísanie grantovej zmluvy v znení,
ako požadoval. Navyše nárok na poskytnutie grantu vzniká až podpísaním zmluvy, avšak v danom
prípade nebola grantová zmluva podpísaná (medzi navrhovateľom a odporcom žiaden zmluvný vzťah
nevznikol). Navrhovateľ tiež vôbec neosvedčil, aká nenapraviteľná ujma mu hrozí (napr. ako môže
ovplyvniť jeho činnosť občianskeho združenia neposkytnutie grantu). Teda bezprostredne hroziacu ujmu
vôbec nepreukázal.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že medzi účastníkmi ide o zmluvný
vzťah súkromného práva. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že poskytnutím grantu sa poskytujú verejné
finančné prostriedky.

Keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite a v dostatočnej miere odôvodnil, pričom
navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by vyvracali správnosť argumentov
súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.