{"guid": "2cc5e464-4e3d-414b-8a01-e822ee159e5f:a5f9732a-96d7-425d-937c-b240c33b8572", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1", "spisova_znacka": "11S/31/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/31/2013 z 19. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. mája 2014, sp. zn. 11S/31/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1", "identifikacne_cislo": "3013200818", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2014-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5f9732a-96d7-425d-937c-b240c33b8572", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200818
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200818.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu SPACE TRAVEL s.r.o., so sídlom
Čachtice, Malinovského 316, Čachtice, IČO: 36 727 938, práv. zast. Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou
so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.
septembra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona                č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto                 nad Váhom č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Stru zo dňa 7. júna 2013, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009
Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume 3.280 € na dani z pridanej hodnoty               za zdaňovacie obdobie
apríl 2012, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať                 si DPH z dodávateľských
faktúr v celkovej hodnote 19.680 €, z toho 20 % DPH celkovo               vo výške 3.280 €, a to:

- faktúra číslo XXINXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa 19.04.2012 vystavená na základe prijatej zálohy
spoločnosťou MELIOR, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, fakturovaná suma celkom 6.000 euro, z toho
základ dane 5.000 euro a 20 % DPH 1.000 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa 06.03.2012 od spoločnosti Slovenská
produkčná, a.s., Brečtanová 1, Bratislava, za zabezpečenie televízneho vysielania (celkom tri 60
sekundové spoty v dňoch 08. až 10.03.2012 na kanále TV JOJ) v zmysle zmluvy                      č. E zo
dňa 07.03.2012, fakturovaná suma celkom 13.680 euro, z toho základ dane 11.400 euro a 20 % DPH
2.280 euro (zálohová faktúra č. XXXXXXXXXX).

Neuznanie práva na odpočet DPH žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil tým, že žalobca
nepreukázal, že prijaté zdaniteľné obchody zo sporných faktúr č. XXXXXXXXXX                 a č. XXINXXXXX
použil na vlastnú podnikateľskú činnosť (t.j. že ich použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ).



Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný sa v rámci odvolacieho konania nevysporiadal             so všetkými
námietkami žalobcu, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane napriek jeho nepreskúmateľnosti
a napriek tomu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, pričom podľa názoru žalobcu,
aj správca dane a aj žalovaný nesprávne právne posúdili prejednávaný prípad. Žalobca tvrdí, že
rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré dôkazy boli
pre správcu dane podstatnými pre vydanie rozhodnutia, pričom správca dane sa podľa žalobcu
nedostatočne zaoberal zmluvou uzatvorenou dňa 21.12.2011 medzi žalobcom a politickou stranou
„Právo a spravodlivosť“, ktorá zmluva bola podkladom pre uskutočnené zdaniteľné plnenie. Ako ďalej
uviedol žalobca, zistený skutkový stav neodôvodňuje rozhodnúť tak, že nárok žalobcu na odpočet
dane je neoprávnený. Žalobca zdôraznil, že správca dane, ako i žalovaný zámerne vychádzali len
zo skutočností svedčiacich proti žalobcovi, pričom nevykonali ďalšie dôkazy, ktoré vykonať mohli. Vo
vzťahu k odpočítaniu DPH žalobca zaujal stanovisko, že zmluvné dojednanie o tom, kedy vznikne
žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny nemôže byť prekážkou k odpočítaniu dane z plnení, ktoré už
žalobca prijal. V závere žaloby žalobca dôvodí, že keďže v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený
skutkový stav, zákonite muselo dôjsť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany správcu
dane, ako i žalovaného. Žalobca sa odvoláva na logický záver, že je viac ako nepravdepodobné, aby
žalobca zdaniteľné plnenia prijal na iný účel ako na ich ďalšie poskytnutie politickému subjektu Právo
a spravodlivosť, pričom žalobca zdôraznil, že nepriznaním odpočítania DPH u žalobcu je porušená
neutralita DPH, nakoľko pri dotknutých zdaniteľných plneniach daňová povinnosť na strane platiteľa
vznikla a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bola splnená.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa             § 74 ods. 2 daňového
poriadku, pričom zdôraznil, že správca dane neporušil pri výkone daňovej kontroly u žalobcu žiadnu zo
zásad ustanovených § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že i keď žalobca namieta,
že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými jeho námietkami, žalobca neuviedol
v žalobe ani jednu konkrétnu námietku, s ktorou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
Žalovaný ďalej                    vo svojom vyjadrení uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká
nárok                           na odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy. Tieto podmienky je nutné
všetky bezozvyšku dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt.
Pokiaľ si teda žalobca ako platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane, alebo na oslobodenie od dane je
povinný preukázať aj použitie dodaných tovarov a služieb na podnikateľskú činnosť ako platiteľ. Rozsah
odpočítavanej dane záleží od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane prijaté plnenie použije.
Ako ďalej uviedol žalovaný, odpočet dane je založený                        na vecnom priraďovaní dane na
vstupe k výstupom (plnenia) platiteľa dane, a to podľa toho, na aký účel je tovar, alebo služba prijatá, t.j.,
či tovar, alebo služba je prijatá                                  na uskutočňovanie ekonomických aktivít podliehajúcich
dani na výstupe, alebo                               na uskutočňovanie činnosti oslobodených od dane, príp. je
tovar, alebo služba prijatá                     na obidva účely. Žalovaný zdôraznil, že platiteľ podľa § 24 ods.
1 daňového poriadku musí preukázať nielen prijatie zdaniteľných plnení od deklarovaných dodávateľov,
ale musí preukázať aj ich použitie na podnikateľskú činnosť ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona               o
DPH. Ako ďalej uviedol žalovaný, žalobca na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dôkazy o tom, že
prijaté zdaniteľné obchody zo sporných faktúr č. XXXXXXXXXX                            a č. XXINXXXXX
použil na podnikateľskú činnosť ako platiteľ, čím porušil jednu zo základných podmienok pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane ustanovenú v § 49 ods. 2, prvá veta zákona o DPH. Predložená zmluva o
spolupráci medzi žalobcom a politickou stranou „Právo a spravodlivosť“ takýmto dôkazom nie je, nakoľko
nepreukazuje reálne použitie prijatých zdaniteľných obchodov na podnikateľskú činnosť žalobcu v roku
2012, keďže žalobca nevyfakturoval vzniknuté náklady spojené s kampaňou v roku 2012 politickej strane
„Právo spravodlivosť“, a navyše podľa zmluvy o spolupráci pri zabezpečení marketingovej kampane k
parlamentným voľbám mu z nej táto povinnosť ani nevyplýva. Žalovaný poukázal na to,              že
podľa čl. III, bod 1. písm. d) predmetnej zmluvy má žalobca nárok na úhradu účelne                   a
preukázateľne vynaložených nákladov a na úhradu odmeny vo výške 100 % z uvedených nákladov len
v prípade, ak politická strana „Právo a spravodlivosť“ získa v parlamentných voľbách 2012 a v ďalších
parlamentných voľbách 3 až 5 % všetkých odovzdaných hlasov. Pretože v parlamentných voľbách roku
2012 získala politická strana „Právo a spravodlivosť“ menej odovzdaných hlasov ako 1 %, možno túto
zmluvu považovať za irelevantnú, nakoľko podľa bodu 1. písm. a) v tomto prípade nárok na úhradu
odmeny ani účelne a preukázateľne vynaložených nákladov, tzn. že ani časť vynaložených nákladov
nemohol žalobca fakturovať v roku 2012 politickému subjektu „Právo a spravodlivosť“. V článku III. bod 3.



predmetnej zmluvy je uvedené, že ak poskytovateľovi nevznikne nárok na úhradu odmeny, len nákladov,
potom budú tieto preplatené na základe poskytovateľom vystavenej faktúry, ktorú je oprávnený vystaviť
po uplynutí 10 dní odo dňa oficiálneho vyhlásenia nasledujúcich parlamentných volieb v roku 2016.
Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca nikdy nevyfakturoval politickej strane „Právo a spravodlivosť“
žiadne náklady spojené s volebnou kampaňou v roku 2012 a predmetná zmluva nie je dôkazom o
použití prijatých zdaniteľných plnení z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXINXXXXX na podnikateľskú
činnosť žalobcu ako platiteľa. V tejto súvislosti nie je podľa žalovaného zrejmé, na ktoré skutočnosti
svedčiace              v prospech žalobcu žalovaný a správca dane neprihliadli. Žalobca okrem zmluvy o
spolupráci pri zabezpečení marketingovej kampane k parlamentným voľbám zo dňa 21.12.2011 žiadne
dôkazy o použití prijatých zdaniteľných plnení na podnikateľskú činnosť ako platiteľ nepredložil. Žalovaný
poukázal na ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého nárok                na odpočítanie dane
vzniká platiteľovi dane, pričom základným predpokladom vzniku tohto nároku je skutočnosť, že vznikla
daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, alebo služby. Ďalšou podmienkou vzniku práva na odpočítanie
dane je, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 až 7 (§ 49 ods. 2 zákona o
DPH). Ustanovenie § 51 zákona o DPH ustanovuje vecné a časové podmienky na odpočítanie dane.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane, ak pri odpočítaní dane má
faktúru platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. V závere žalovaný zopakoval, že podmienky,
za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy, tieto je nutné všetky
bezozvyšku dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane alebo na oslobodenie od dane je povinný preukázať aj
použitie dodaných tovarov a služieb na podnikateľskú činnosť ako platiteľ. Žalovaný dodal, že použitie
slova „vlastné“ v rozhodnutí žalovaného nie je zavádzajúce, nakoľko ako vyplýva z textu žaloby aj sám
žalobca pochopil, že sa jedná                   o použitie prijatých zdaniteľných plnení na dodávky a
služby ako platiteľ. Rozsah odpočítavanej DPH záleží od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane
prijaté plnenie použije. Preto má platiteľ DPH povinnosť viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých
zdaňovacích období o prijatých tovaroch a službách a o dodaných tovaroch a službách (§ 70 zákona
o DPH). To znamená, že odpočet DPH je založený na vecnom priraďovaní DPH                 na vstupe
k výstupom (plneniam) platiteľa DPH, a to podľa toho, na aký účel je tovar, alebo služba prijatá, t.j., či
tovar, alebo služba je prijatá na uskutočňovanie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH na výstupe,
alebo na uskutočňovanie činností oslobodených od dane, príp. je tovar, alebo služba prijatá na obidva
účely. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil,                že rozhodujúcim dôvodom pre nepriznanie práva
na odpočítanie DPH z vyššie uvedených dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXXX  a č. XXINXXXXX
od daňových subjektov Slovenská produkčná, a.s. a MELIOR, s.r.o. v celkovej sume 3.280 eura bolo
zistenie správcu dane,              že uvedené prijaté tovary a služby žalobca ako platiteľ dane nepoužil na
dodávky tovarov               a služieb ako platiteľ dane, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH,
podľa ktorého platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré
použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane v rámci vykonaných daňových kontrol
zistil, že žalobca v žiadnom z kontrolovaných zdaňovacích období roku 2012 nevyfakturoval politickej
strane „Právo a spravodlivosť“ ani časť nákladov, ktoré boli preukázateľne vynaložené na predvolebnú,
reklamnú a marketingovú kampaň pre túto politickú stranu k voľbám 2012.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.),
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby
je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe
žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa              18. septembra
2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Stru zo dňa 7. júna 2013, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil
žalobcovi rozdiel v sume 3.280 € na dani z pridanej hodnoty            za zdaňovacie obdobie apríl
2012, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať                si DPH z dvoch dodávateľských
faktúr v celkovej hodnote 19.680 €, z toho 20 % DPH celkovo vo výške 3.280 €, a to 1. faktúra číslo
XXINXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa 19.04.2012 vystavená na základe prijatej zálohy spoločnosťou
MELIOR, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, fakturovaná suma celkom 6.000 euro, z toho základ dane



5.000 euro a 20 % DPH 1.000 euro, 2. faktúra číslo XXXXXXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa
06.03.2012                           od spoločnosti Slovenská produkčná, a.s., Brečtanová 1, Bratislava,
za zabezpečenie televízneho vysielania (celkom tri 60 sekundové spoty v dňoch 08. až 10.03.2012 na
kanále TV JOJ) v zmysle zmluvy č. E zo dňa 07.03.2012, fakturovaná suma celkom 13.680 euro, z toho
základ dane 11.400 euro a 20 % DPH 2.280 euro (zálohová faktúra č. XXXXXXXXXX).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom rozhodnutím                                   č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Stru zo dňa 7. júna 2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
určil žalobcovi rozdiel v sume 3.280 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012,
keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dvoch dodávateľských faktúr v celkovej
hodnote 19.680 €, z toho 20 % DPH celkovo vo výške 3.280 €, a to 1. faktúra číslo XXINXXXXX (interné
č. XXINXXX) zo dňa 19.04.2012 vystavená             na základe prijatej zálohy spoločnosťou MELIOR, s.r.o.,
Miletičova 1, Bratislava, fakturovaná suma celkom 6.000 euro, z toho základ dane 5.000 euro a 20 %
DPH 1.000 euro, 2. faktúra číslo XXXXXXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa 06.03.2012 od spoločnosti
Slovenská produkčná, a.s., Brečtanová 1, Bratislava, za zabezpečenie televízneho vysielania (celkom tri
60 sekundové spoty v dňoch 08. až 10.03.2012 na kanále TV JOJ) v zmysle zmluvy                   č. E zo dňa
07.03.2012, fakturovaná suma celkom 13.680 euro, z toho základ dane 11.400 euro a 20 % DPH 2.280
euro (zálohová faktúra č. XXXXXXXXXX). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na
to, že dňa 23. augusta 2012 začal                      u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie január 2012, február 2012 a apríl 2012, pričom počas kontroly správca dane zistil,
že v účtovníctve žalobcu                 sa nachádzajú v zdaňovacom období apríl 2012 vyššie uvedené
sporné faktúry č. XXINXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vo vzťahu ktorým správca dane ustálil, že žalobca
nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH vo výške 1.000 euro z faktúry č. XXINXXXXX
zo dňa                  19. apríla 2012 vystavenej daňovým subjektom MELIOR, s.r.o. a ďalej žalobca
nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH vo výške 2.280 euro z faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 6. marca 2012 vystavenej daňovým subjektom Slovenská produkčná, a.s., pretože žalobca ako
daňový subjekt nepreukázal, že služby, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, použil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. Žalobca ako daňový subjekt si tak neoprávnene odpočítal DPH z predmetných
faktúr, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH vo výške 3.280 euro.

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú totožné so žalobnými
dôvodmi.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak,                        že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (správneho orgánu
I. stupňa) sú uvedené všetky skutočnosti, zistenia a závery z preverovania vykonaného v priebehu
daňovej kontroly s uvedením ustanovení zákona o DPH, ktoré žalobca ako platiteľ porušil. Žalovaný sa
tak stotožnil so záverom správcu dane o určení rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl
2012 v sume 3.280 €. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom dane,
zopakoval podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom poukázal na to, že podľa daňového
priznania na DPH                    za zdaňovacie obdobie apríl 2012 si žalobca (na riadkoch 21 a 23
daňového priznania) uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v celkovej
sume                  3.725,78 euro. V daňovom priznaní súčasne uviedol nulovú daň z dodania tovaru a služieb
(riadky 01 až 19 daňového priznania), výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za uvedené zdaňovacie
obdobie predstavoval nadmerný odpočet v sume 3.725,78 euro. Z tejto sumy nadmerného odpočtu
čiastka 3.280 eura predstavuje odpočítanie dane z dvoch sporných dodávateľských faktúr, a to 1.
faktúry číslo XXINXXXXX (interné č. XXINXXX) zo dňa 19.04.2012 vystavenej na základe prijatej zálohy
spoločnosťou MELIOR, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, fakturovaná suma celkom 6.000 euro, z toho
základ dane 5.000 euro a 20 % DPH 1.000 euro, 2. faktúry číslo XXXXXXXXXX (interné č. XXINXXX)
zo dňa 06.03.2012                       od spoločnosti Slovenská produkčná, a.s., Brečtanová 1, Bratislava,
za zabezpečenie televízneho vysielania (celkom tri 60 sekundové spoty v dňoch 08. až 10.03.2012 na
kanále TV JOJ) v zmysle zmluvy č. E zo dňa 07.03.2012, fakturovaná suma celkom 13.680 euro, z
toho základ dane 11.400 euro a 20 % DPH 2.280 euro (zálohová faktúra č. XXXXXXXXXX). Žalovaný



podotkol, že v súčasnej dobe, a to konkrétne od 31. júla 2013 došlo u žalobcu k zmene konateľa,
keď novým štatutárnym orgánom sa stal F. M. F., C. Z. XXX/Xa R., G., ktorý je zároveň aj jediným
konateľom spoločnosti. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí zopakoval, že správca dane výzvou
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Stru zo dňa 18. januára 2013 vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy,
že plnenia deklarované vyššie uvedenými faktúrami použil na účely vlastnej podnikateľskej činnosti.
Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 4. februára 2013 na predmetnú výzvu správcovi dane uviedol, že v
zmysle predloženej zmluvy medzi žalobcom a politickou stranou PAS, sa žalobca zaviazal k realizácii
predvolebnej kampane a súčasne reklamnej                   a marketingovej činnosti v súvislosti s touto
kampaňou. Na základe dohody s predstaviteľmi politickej strany PAS boli zorganizované aj benefičné
koncerty „Slovensko proti drogám“ spojené s predvolebnou kampaňou a s vystúpením kandidátov tejto
politickej strany. Realizácia benefičných koncertov so zameraním na prejavenie postoja proti drogám
je v súlade s programom strany PAS, ktorej cieľom je okrem iného aj silný jednotlivec             bez drogovej
závislosti. Aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam v súvislosti s politickou príslušnosťou, boli o
týchto skutočnostiach informovaní aj samotní účinkujúci hudobníci.                Z rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, že žalobca sa opakovane v súvislosti s uplatnením práva na odpočet DPH zo sporných faktúr
odvolával na zmluvu uzatvorenú medzi ním a politickou stranou „Právo a spravodlivosť“, podľa ktorej mal
žalobca pre túto politickú stranu zrealizovať predvolebnú kampaň, reklamnú a marketingovú činnosť,
benefičné koncerty „Slovensko proti drogám“. Žalovaný, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
rozsiahlym dokazovaním, ktoré vo veci vykonal správca dane, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ustálil, že žalobca ničím nepreukázal, žeby služby deklarované faktúrami č. XXXXXXXXXX               a
č. XXINXXXXX, ktoré prijal od spoločnosti Slovenská produkčná, a.s. a MELIOR, s.r.o., skutočne použil
na dodávky služieb ako platiteľ dane. Nakoľko si žalobca na základe týchto sporných faktúr uplatnil
odpočítanie DPH v celkovej sume 3.200 euro, porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ
dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ. Navyše, správca dane porovnaním zistení z jednotlivých daňových kontrol
na DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 zistil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2012
uplatnil odpočítanie DPH v čiastke 2.280 euro na základe zálohovej dodávateľskej faktúry                     č.
XXXXXXXXXX zo dňa 6. marca 2012 od dodávateľa Slovenská produkčná, a.s. duplicitne. Rovnakú
sumu za rovnaké zdaniteľné plnenie od toho istého dodávateľa Slovenská produkčná, a.s. si žalobca
odpočítal už v zdaňovacom období marec 2012 na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 12. marca 2012. Žalovaný zdôraznil, že obidve faktúry sa odvolávajú na tú istú zmluvu o
zabezpečení vysielania mediálnej komerčnej komunikácie č. E zo dňa 7. marca 2012 medzi žalobcom
ako zadávateľom               a Slovenskou produkčnou, a.s. Bratislava ako dodávateľom a teda tvrdenie
žalobcu,                      že u obidvoch faktúr od spoločnosti Slovenská produkčná, a.s. ide o opakované
plnenia vyúčtované dvoma rozdielnymi daňovými dokladmi, je podľa žalovaného zavádzajúce                   a
nepravdivé. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že rozhodujúcim dôvodom                pre
nepriznanie práva na odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr                       (č. XXXXXXXXXX
a č. XXINXXXXX) bolo zistenie správcu dane, že uvedené prijaté tovary                       a služby žalobca
nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane, čím došlo                        k porušeniu § 49 ods. 2
zákona o DPH. Správca dane, ako ďalej uviedol žalovaný, v rámci vykonaných daňových kontrol zistil,
že žalobca v žiadnom z kontrolovaných zdaňovacích období nevyfakturoval politickej strane PAS ani
časť nákladov, ktoré boli preukázateľne vynaložené na predvolebnú, reklamnú a marketingovú kampaň
pre túto politickú stranu                   k voľbám 2012. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy preukazujúce
použitie dodaných služieb na vlastné zdaniteľné obchody v roku 2012. Žalobca ako platiteľ je povinný
preukázať nielen prijatie zdaniteľných plnení od deklarovaných dodávateľov, ale musí preukázať aj ich
použitie na vlastnú podnikateľskú činnosti. Keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že prijaté
zdaniteľné obchody zo sporných faktúr použil na vlastnú podnikateľskú činnosť, porušil tým jednu zo
základných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH ustanovenú v § 49 ods. 2 prvá veta
zákona o DPH. Samotná zmluva o spolupráci medzi žalobcom a politickou stranou PAS nie je dôkazom
preukazujúcim reálne použitie prijatých zdaniteľných obchodov na vlastné podnikanie už len z toho
dôvodu, že podľa predloženej zmluvy o spolupráci bol žalobca oprávnený fakturovať služby politickej
strane PAS                       až po splnení podmienok volebného výsledku politickej strany PAS vo
voľbách v roku 2016.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so
súdnym, ako i s administratívnym spisom a musí skonštatovať, že žalovaný a správca dane v rámci
svojho rozhodovacieho procesného postupu postupovali v súlade                  so zákonom, ich záver o



nepriznaní žalobcovi práva na odpočet DPH zo sporných faktúr                 je dôvodný a s námietkami
žalobcu sa žalovaný (správny orgán II. stupňa), ako aj správca dane (správny orgán I. stupňa) dôsledne,
logicky a vyčerpávajúco vysporiadali.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru                       od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.                Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať nielen
to, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, ale najmä tú
skutočnosť, že prijaté služby a tovary ďalej použil                    na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Pokiaľ je prijaté zdaniteľné plnenie ďalej použité na dodávku tovarov a služieb, v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zákona je možné takéto zdaniteľné plnenie uplatniť na vstupe, t.j. platiteľ si
môže odpočítať DPH z dodávateľskej faktúry. Podmienkou však je to, že platiteľ prijaté služby a tovary
ďalej použije v rámci svojho podnikania (za účelom dosiahnutia zisku) na dodávku tovarov a služieb,
jednoducho povedané, že nakúpené tovary a služby ďalej predá, zinkasuje kúpnu cenu (odmenu), t.j. v
zásade vystaví svojmu odberateľovi faktúru, a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu za tento obchodný prípad
odvedie DPH na výstupe (poníženú o DPH na vstupe).

V súdenej veci však nielenže nebolo preukázané, žeby žalobca prijaté zdaniteľné plnenie (plnenia
vyfakturované spornými faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXINXXXXX) ďalej použil ako podnikateľ a
obstarané služby a tovary následne dodal ďalšiemu odberateľovi               za odmenu, ale túto skutočnosť
netvrdil ani sám žalobca. Žalobca len tvrdil, že vyššie uvedené služby a tovary zaobstarával na základe
zmluvy o spolupráci pre politickú stranu PAS, čo však nie je skutočnosťou samou o sebe, ktorá by
oprávňovala žalobcu uplatniť                   si DPH z dodávateľských faktúr od spoločností Slovenská
produkčná, a.s. a MELIOR, s.r.o. na vstupe.

Pokiaľ žalobca ďalej nepredá obstarané tovary a služby ďalšiemu odberateľovi,                  t.j.
nespráva sa ako podnikateľ, potom si nemôže uplatniť DPH na vstupe. Nevyhnutnou podmienkou
uplatnenia DPH na vstupe je teda v súdenej veci to, že žalobca ako podnikateľ ďalej predá (t.j. bude mať
príjem) ďalšiemu odberateľovi (politickej strane PAS) obstarané tovary a služby, tieto vyfakturuje a prizná
ich v rámci daňového priznania na DPH (predajom obstaraných tovarov a služieb vznikne žalobcovi
DPH na výstupe, čo je v súdenej veci zároveň podmienkou, aby si mohol žalobca odpočítať DPH na
vstupe). Uvedená, v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH nevyhnutná podmienka (podmienka použitia
obstaraných tovarov a služieb na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ - pre ďalšieho odberateľa),
v prejednávanej veci splnená nebola. Žalobca zaobstarané tovary a služby politickej strane PAS nepredal
(nevyfakturoval), t.j. nesprával sa ako podnikateľ, keď za svoju činnosť                 pre politickú stranu
PAS ako svojho odberateľa nezískal žiaden príjem (ktorá skutočnosť nie je vo veci sporná). Preto pokiaľ
správca dane a následne žalovaný ako odvolací správny orgán nepriznali žalobcovi právo na odpočet



DPH zo sporných faktúr, učinili tak v súlade                       so zákonom. Už len v dôsledku nesplnenia
tejto nevyhnutnej podmienky nebolo možné priznať žalobcovi právo na odpočet DPH.

Keďže uvedená skutočnosť (to, že žalobca od PAS nezinkasoval za obstaranie tovarov a služieb žiadnu
odmenu) nebola medzi stranami spornou skutočnosťou a súd túto skutočnosť posúdil ako rozhodujúcu
skutočnosť pre nepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH                   na vstupe, nie sú ďalšie námietky
žalobcu obsiahnuté v žalobe spôsobilé žalobe priznať úspech. I napriek uvedenému tunajší krajský súd
aspoň v stručnosti zaujíma k ďalším námietkam žalobcu toto stanovisko.

Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a že sa žalovaný nevysporiadal so
všetkými odvolacími námietkami, nie je dôvodné. Naopak, súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu správcu
dane. Z rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z ktorých dôvodov nebolo žalobcovi priznané právo na
odpočet DPH zo sporných faktúr, nemožno teda tvrdiť, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.
Žalovaný a aj správca dane výslovne vo svojich rozhodnutiach uviedli, že dôvodom nepriznania odpočtu
DPH                   je tá skutočnosť, že žalobca služby a tovar, ktoré mu vyfakturovali dodávatelia
Slovenská produkčná, a.s. a MELIOR, s.r.o. spornými faktúrami nepoužil na vlastnú podnikateľskú
činnosť, čím bol porušený § 49 ods. 2 zákona o DPH. Súd je toho názoru, že skutočnosti,                na
základe ktorých správne orgány dospeli ku skutkovým záverom boli správnymi orgánmi oboch stupňov
správne vyhodnotené a sú podrobne popísané v ich rozhodnutiach. V tejto súvislosti tunajší krajský
súd zdôrazňuje, že správne orgány vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie a nemožno im v tomto
smere nič vyčítať. Súd sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s námietkou žalobcu, že vo veci nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci. Z pohľadu súdu, ako vyplýva z vyššie uvedeného zdôvodnenia,
je pre posúdenie nároku žalobcu na odpočítanie DPH postačujúce zistenie, že služby a tovary, ktoré
žalobca obstaral pre politickú stranu PAS tomuto subjektu (PAS) nevyfakturoval, resp. neobdržal od PAS
žiadnu odmenu, t.j. v právnej terminológii „nepoužil dodané tovary a služby na vlastnú podnikateľskú
činnosť“, čím - ako správne uviedol žalovaný - porušil § 49 ods. 2 zákona               o DPH. Žalobca
ďalej namietal, že žalovaný a správca dane sa nedostatočne zaoberali zmluvou o spolupráci zo dňa
21.12.2011 uzatvorenou medzi žalobcom a politickou stranou PAS, ktorá námietka z pohľadu súdu nie
je namieste. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalovaný sa zaoberal uvedenou zmluvou,
pričom dospel k záveru,                  že ani existencia takejto zmluvy nie je dôvodom pre priznanie
nároku na odpočet DPH žalobcovi a súd je rovnakého názoru. Zo znenia predmetnej zmluvy o spolupráci
jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá nárok na odmenu za tovary a služby, ktoré poskytol politickej
strane PAS, je teda nesporné, že žiadnu faktúru žalobca politickej strane PAS nevystavil a ani nevystaví,
t.j. nemá a ani nebude mať žiaden príjem z činnosti, ktorú pre politickú stranu PAS uskutočnil a teda mu
ani nemôže vzniknúť nárok na odpočet DPH. Námietka žalobcu,                 že žalovaný a správca dane
vychádzali len zo skutočností, ktoré boli v neprospech žalobcu taktiež nemá opodstatnenie, nakoľko je
faktom, že v súdenej veci neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť žalobcovi priznaný nárok na
odpočet DPH (pokiaľ platiteľ DPH ďalej nepoužije jemu dodané služby na vlastnú podnikateľskú činnosť,
t.j. pokiaľ mu nevznikne DPH na výstupe, nemôže si uplatňovať DPH na vstupe). V závere žalobca
spochybňuje i to, že v súdenej veci správca dane a žalovaný nesprávne vec právne posúdili, s čím sa
súd nestotožňuje, nakoľko aplikácia ust. § 49 zákona o DPH je správna.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia                          a
procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd
vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa
oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov                 a relevantných právnych záverov obsiahnutých v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.                    S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd
považuje námietky žalobcu uvedené                   v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v
konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd



v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných
veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, predmetom súdneho prieskumu na tunajšom súde (v
konaní vedenom                              pod sp. zn. 13S/171/2013, sp. zn. 13S/172/2013) už bol
nárok žalobcu na odpočítanie DPH  za zdaňovacie obdobia január 2012 a február 2012 práve z titulu
zabezpečenia reklamnej, marketingovej a propagačnej činnosti pre politický subjekt PAS na základe
zmluvy o spolupráci zo dňa 21.12.2011 (medzi žalobcom a PAS), keď sa posudzovalo, či žalobcovi
vzniklo právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH              so
záverom Krajského súdu v Trenčíne, že toto právo žalobcovi nemôže byť priznané, nakoľko žalobca
nepoužil obstarané tovary a služby na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím bol porušený
§ 49 ods. 2 zákona o DPH. Nakoľko v súdenej veci je predmetom tá istá právna otázka, niet žiadneho
dôvodu, aby sa súd v súdenej veci odchýlil od už skôr prijatého právneho názoru.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní             od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu                       na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.                   Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}