{"guid": "2cc53c31-5a09-49a5-9fac-368d44e929ad:375a20f2-69cc-4b01-9710-619ac5b79061", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1", "spisova_znacka": "1Co/819/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/819/2014 z 21. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 21. septembra 2015, sp. zn. 1Co/819/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1", "identifikacne_cislo": "7914204436", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Dana Popovičová", "sudca_id": 142, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-popovicova-142", "datum_vydania": "2015-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/375a20f2-69cc-4b01-9710-619ac5b79061", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/819/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914204436
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914204436.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Česká sporiteľňa a.s., so sídlom v Prahe,
Olbrachtová 1929/62, IČ: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Romanem Majerem, advokátom so sídlom
v Prahe, Vyskočilova 1326/5, korešpondenčná adresa v Českej republike, Plzeň, Úslavská 33, proti
odporkyni: N. N., nar. X.XX.XXXX, bytom v U., N. XXX, v konaní o zaplatenie úrokov z úveru, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.4.2014 č.k. 6C/62/2014-22 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok a  v r a c i a   vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úroky z úveru vo výške 13,6% ročne z čiastky 206.928,36 Kč, počnúc od 20.7.2009 do
zaplatenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa  návrhom vo veci
samej domáhal zaplatenia úrokov z úveru z dôvodu, že v pôvodnom návrhu, ktorým sa domáhal vydania
európskeho platobného rozkazu,  pozabudol tento nárok uplatniť. Potom, ako požiadal o pripustenia
rozšírenia návrhu zo dňa 20.8.2013 rozšírenie pripustil.

Súd prvého stupňa s prihliadnutím na to, že nárok navrhovateľa je dôvodný, a že Európskym platobným
rozkazom bolo rozhodnuté o istine, o ročnom úroku z omeškania, o nákladoch konania, teda o trovách
konania účastníka, rozhodol o návrhu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 13,6% ročne z dlžnej sumy
počnúc od 20.7.2009 do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ má nárok na tento
úrok na základe zákona, uzatvorenej zmluvy o úvere a v súlade s judikatúrou, preto tomuto návrhu
vyhovel.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že
o trovách konania bolo rozhodnuté v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a tieto trovy
navrhovateľovi vznikli iba z dôvodu, že opomenul tento nárok  uviesť v pôvodnom  návrhu. V tej súvislosti
poukázal na ust. § 150 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolacieho súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a nárok navrhovateľa v tomto rozsahu zamietol.
Uplatnila trovy konania. V dôvodoch odvolania poukázala na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o
jednoznačne premlčaný nárok, preto vzniesla námietku premlčania. Súd prvého stupňa podľa jej názoru



nemohol vychádzať len z tej skutočnosti, že navrhovateľ v konaní o európskom platobnom rozkaze
zabudol uplatniť úroky. Je isté, že navrhovateľ tento nárok neuplatnil v zákonnej premlčacej lehote. V
tomto konaní podľa jej názoru navrhovateľ len skúsil, či mu bude priznaný aj premlčaný nárok a svoje
tvrdenia oprel len o tú skutočnosť, že „v základnom“ konaní o vydanie európskeho platobného rozkazu
pozabudol uplatniť úroky z úveru. Namietla aj výšku priznaných úrokov, ktorá nezodpovedá právnym
predpisom a navrhla ich opätovné prehodnotenie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. Uviedol, že s rozsudkom sa plne stotožňuje  a podľa jeho názoru  nárok nie je
premlčaný. Zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle zák.č. 513/1991 Sb., ktorý v ust. § 397 stanovuje
premlčaciu lehotu v dĺžke 4 rokov. Táto do rozšírenia žaloby nebola dovŕšená. Podľa jeho názoru nárok
nie je premlčaný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie je
opodstatnené.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred
súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p.
prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania,  pretože
takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia
jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia
rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1  písm. f/ O.s.p..

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať
stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie
má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý
ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Odvolaním napadnutý rozsudok nemá všetky uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom
odvolacieho prieskumu.



Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva, o aké skutkové
zistenia súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel a ani to, podľa akých právnych noriem daný nárok
posudzoval.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, či súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo
veci ohľadom prisúdeného nároku, aké skutkové závery z vykonaného dokazovania vyvodil, z ktorého
dôvodu možno takéto rozhodnutie považovať podľa názoru odvolacieho súdu za svojvoľné. V tej
súvislosti sa súd prvého stupňa dopustil aj vady konania, keď vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal
akékoľvek dokazovanie vo veci, čím porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce
konanie. Za závažné pochybenie súdu prvého stupňa možno považovať aj tú skutočnosť, že svoje
rozhodnutie neoprel o žiadne zákonné ustanovenie.

Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu
prvého stupňa v zmysle §221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť po vykonaní náležitého
dokazovania a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol preskúmateľný. Zároveň
bude nutné sa vyporiadať s námietkami odporkyne.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania účastníkov, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/62/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}