Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/10/2015 z 16. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. júna 2015, sp. zn. 3CoP/10/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8213207164.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/10/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8213207164.1 | 2015-06-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87d61b27-f5c2-4543-b172-e6526fa213c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8213207164.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207164
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8213207164.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. M., nar.
XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov,
dieťa rodičov P. M., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L. X, W., zastúpená JUDr. Janou Švantnerovou,
advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov a P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X., W., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. 11.
2014, č. k. 5P/65/2013-81 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Bardejov, č. k. 5C/122/2007-39 vo výroku o výživnom pre mal. X. tak, že zvýšil výživné
zo strany otca na maloletého za dobu od 05. 09. 2013 do 31. 12. 2014 zo sumy 2 000 Sk na sumu 70 Eur
mesačne a od 01. 01. 2015 na sumu 75 Eur mesačne s tým, že bežné výživné je splatné do 15.-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Dlh na výživnom za dobu od 05. 09. 2013 do 31. 10. 2014
vo výške 46,86 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne splatných spolu s bežným
výživným počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že mal. X. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom tamojšieho súdu, č. k. 5C/122/2007-39 zo dňa 08. 10. 2008. V rozvodovom konaní bola
schválená dohoda rodičov, podľa ktorej mal. X. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2 000 Sk mesačne, ktorej od 01. 01. 2009
zodpovedá suma 66,39 Eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal maloletý
dva roky, navštevoval predškolské zariadenie, matka s ním bývala v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, ktorým prispievala na náklady na bývanie 2 000 Sk mesačne. Okrem príjmu z pracovného
pomeru iný príjem nemala, nevlastnila žiaden majetok a vyživovaciu povinnosť mala iba k mal. X.. V
čase predchádzajúceho rozhodnutia bol otec bez zamestnania, ale krátko predtým pracoval v Y., kde mal
príležitostné zamestnanie. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieval na náklady v
domácnosti sumou 2 000 Sk mesačne. Vyživovaciu povinnosť mal iba k mal. X.. V predmetnom konaní
matka podala návrh na zvýšenie výživného 05. 09. 2013 odôvodňujúc, že maloletý nastúpil do prvého
ročníka základnej školy, čím sa zvýšili náklady na krytie jeho potrieb. Maloletý navštevuje záujmový
krúžok - futbal, kde je poplatok 10 Eur za mesiac. Ďalšie náklady súvisia s plnením povinnosti povinnej



školskej dochádzke, na nákup časopisov, bežných školských pomôcok, potrieb a na podujatia, ktoré
organizuje pre deti škola. Už od 5. rokov veku maloletého matka s ním chodí na lekárske vyšetrenia
(gastroenterológiu), s čím sú zvýšené výdavky (náklady na cestu, na doplnky, na výživu a probiotiká).
Ďalšie výdavky sú na bežnú výživu, ošatenie hygienu pre maloletého. Matka naďalej býva s maloletým u
svojich rodičov a vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému. Je zamestnaná v NsP. X.. U. n. o. W., kde
pracuje ako zdravotná sestra s príjmom 420 Eur mesačne. Zvýšené náklady má v súvislosti so štúdiom
na Pedagogickej fakulte v F. (400 Eur poplatok za semester). Otec naďalej býva so svojimi rodičmi,
ktorým prispieva na náklady domácnosti 210 Eur mesačne. Ďalšie náklady má na telefón, cestovné do
práce, ktoré spolu s výživným predstavujú 304,84 Eur mesačne. Otec bol od 08. 01. 2013 do 28. 04.
2013 zamestnaný v spoločnosti EDYMAX Europe s. r o. a EDYMAS holding a. s. s príjmom 275 Eur
mesačne netto. Od 29. 04. 2013 do 02. 06. 2013 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od 03. 06. 2013 do
09. 08. 2013 bol zamestnaný v spoločnosti HURTUK TINO s. r.o., pracovný pomer bol uzavretý na dobu
určitú do 31. 12. 2013. V skúšobnej dobe došlo ku skončeniu pracovného pomeru na základe dohody.
Podľa opisu mzdového listu jeho príjem v uvedenej spoločnosti predstavoval 123 Eur brutto mesačne.
Od 10. 08. 2013 do 23. 09. 2013 bol otec opäť evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Od 24.
09. 2013 do 30. 11. 2013 bol zamestnaný v spoločnosti EWING WORK s. r.o. so sídlom v W. s príjmom
292 Eur netto mesačne. Podľa správy tohto zamestnávateľa otec mal pracovný pomer na dobu určitú
(išlo o jednorazovú zákazku v A.) a skončením zákazky pracovný pomer skončil. Od 01. 12. 2013 bol
otec opäť evidovaný ako nezamestnaný, 01. 03. 2014 sa zamestnal v spoločnosti JUPSTAV s. r. o. so
sídlom v P.. Podľa obsahu pracovnej zmluvy, ktorú súdu predložil, ide o pracovnú zmluvu do 31. 12.
2015 s príjmom 3,52 Eur v hrubom, čo je minimálna mzda. Podľa správy tohto zamestnávateľa otec
vykonáva práce pre spoločnosť U.S. Steel v O.. Prepravu do zamestnania zabezpečuje zamestnávateľ
firemným vozidlom, hradí zamestnancom ubytovanie a stravu zabezpečuje formou stravných lístkov. Z
opisu mzdového listu od tohto zamestnávateľ vyplýva, že príjem otca predstavuje minimálnu mzdu 352
Eur brutto, 304 Eur netto. Porovnávaním okolnosti rozhodujúcich pre určenie zvýšeného výživného v
čase posledného rozhodovania o výživnom a v čase podania návrhu, súd dospel k záveru, že došlo
k podstatnej zmene pomerov u maloletého. Kým v čase rozvodu mal maloletý 2 roky, v súčasnosti je
žiakom základnej školy (od 01. 09. 2013 nastúpil do 1.ročníka). Samotná skutočnosť nástupu maloletého
na základnú školu je v súdnej praxi považovaná za podstatnú zmenu pomerov u dieťaťa a za rozšírenie
odôvodnených potrieb dieťaťa. Táto skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie výživného. U matky maloletého
nedošlo k podstatnej zmene pomerov, u otca maloletého súd vychádzal z jeho potenciálnych schopností
a možností. Vzhľadom na celkový postoj otca súd dospel k záveru, že otec nevyvíja dostatočnú snahu
preto, aby si našiel zamestnanie, ktoré by mu umožňovalo prispievať na výživu syna vyššou sumou
než platí doposiaľ. Otec nemá žiadne zdravotné obmedzenie, môže vykonávať manuálne práce a je
možné od neho spravodlivo žiadať, aby si hľadal prácu a zamestnal sa aj mimo miesta bydliska. Nemá
iné vyživovacie povinnosti a rodičia otca nie sú odkázaní na jeho starostlivosť. Preto otec mal byť
prevziať zodpovednosť sám za seba a nezostávať odkázaný na pomoc svojich rodičov. V prípade, ak
by otec vynaložil také úsilie pri hľadaní zamestnania, aké možno od neho spravodlivo žiadať, mohol
by dosahovať vyšší príjem. S poukazom na ust.§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, súd zvýšil výživné od
podania návrhu matky, t. j. od 05. 09. 2013, aj keď ku zmene pomerov u maloletého došlo už 01. 09.
2013. Výživné na základe potenciálnych príjmov otca v dobe do decembra 2014 a reálnych príjmov otca
od 01. 03. 2014, určil vo výške 70 Eur mesačne, od 01. 01. 2015 sumou 75 Eur mesačne. Aj keby otec
po skončení pracovného pomeru u terajšieho zamestnávateľa si skutočne nemohol nájsť inú prácu ako
minimálnu mzdu, od 01. 01. 2015 sa minimálna mzda zvyšuje na sumu 380 Eur brutto. Rozsah krytia
potrieb dieťaťa je vždy závislý od schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa prispievať na jeho výživu.

Za dobu od 05. 09. 2013 do 31. 10. 2014 vznikol otcovi dlh na zvýšenom výživnom ako rozdiel medzi
zvýšeným výživným a doteraz určeným výživným, celkom vo výške 46,86 Eur, ktorý súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 10 Eur. Zároveň súd určil podmienky splátok v súlade s ust. § 160
ods. 1 O. s. p..

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktoré odôvodnil ust.§ 205
ods. 2 písm. a) - f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol,
že v období posledných dvoch rokov zmenil niekoľko zamestnávateľov, aj keď sa snažil prácu si udržať



čo najdlhšie. Z legislatívnych daňových a ekonomických dôvodov nemajú zamestnávatelia záujem o
trvalejšie zamestnávanie zamestnanca. Preukázateľne preto nebol nezamestnaným dobrovoľne, ale
bránili mu v tom reálne bariéry na trhu práce, ktoré mu znemožňovali zapojiť sa do pracovného procesu
a tým si zlepšiť svoju finančnú situáciu. V súčasnej dobe, keď má stále zamestnanie, je jeho primárnym
záujmom prácu si čo najdlhšie udržať a riadne si plniť svoje povinnosti vo vzťahu k synovi. Súdom
stanovené povinnosti musia ale reálne zohľadňovať jeho finančnú situáciu reálne majetkové pomery,
možnosti, aké v danom prostredí otec má a rovnako schopnosti v tomto prostredí presadiť sa. Zmena
rozsudku pre neho v súčasnej dobe predstavuje neprekonateľnú a výrazne obmedzujúcu skutočnosť,
ktorá mu bráni v bežnej existencii. Už v súčasnej dobe je povinnosť platiť výživné uhrádzaná čiastočne
z finančných prostriedkov jeho rodičov, ktorí sú v tejto situácií pre otca jediným východiskom. Príjmy
otca v poslednom období nepostačujú ani na úhradu časti inkasa k bytu, v ktorom býva spolu s rodičmi.
Majetkové pomery otca sú nepostačujúce a stačia len na plnenie určenej základnej sumy výživného
podľa rozsudku zo dňa 08. 10. 2008 v sume 66,39 Eur. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevysvetlil ako
z vykonaných dôkazov zistil, že všetky matkou popísané náklady na maloletého sú nevyhnutné v takom
rozsahu, aby pokrývali zákonnú definíciu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
Z tejto definície vyplýva, že ak životná úroveň rodičov, resp. jedného z nich je limitujúcim faktorom
pre poskytnutie nie nevyhnutných ďalších výdavkov na dieťa, takéto náklady nie je možné spravodlivo
požadovať od tej zo strán, ktorá je natoľko majetkovo znevýhodnená, že nie je v jej silách takéto výdavky
finančne zvládnuť. Ak preto súd neurčil čo sú minimálne výdavky potrebné na riadne zabezpečenie
potrieb dieťaťa v určitom veku a nezohľadnil k tomu prisluchujúce majetkové pomery každého z rodičov,
je potrebné považovať rozhodnutie súdu o zvýšení výživného za svojvoľné a neodôvodnené. Rovnako
úvaha súdu o povinnosti platiť zvýšené výživné len na základe konštatovania o podstatnej zmene
pomerov, resp. o osobe otca, že nevyvíja dostatočnú snahu preto, aby si našiel takú prácu, ktorá by
mu umožňovala prispievať na výživu maloletého vyššou sumou než platí doposiaľ, bez akéhokoľvek
podporného argumentu je potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré je nepodložené a arbitrárne. Aj
napriek tomu, že súd má vedomosť o tom, že otec v zahraničí pracoval a že sa o takúto formu zvýšenia
príjmu zaujímal, niekoľkokrát do zahraničia za prácou vycestoval, súd v odôvodnení tvrdí, že je od otca
spravodlivé požadovať také úsilie pri hľadaní zamestnania, aby mal príjem 400 - 500 Eur mesačne.
V neposlednom rade z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pre plnenie vyživovacej povinnosti je
povinnosťou otca bezpodmienečne opustiť miesto kde žije bez ohľadu na rodinné, sociálne väzby a
bez ohľadu na to, že mal. X. býva s matkou v W.. Na záver uviedol, že si plne uvedomuje svoje
povinnosti vo vzťahu k synovi, má záujem, aby maloletý bol dostatočne materiálne zabezpečený, avšak v
súčasnej dobe nie je schopný takéhoto navýšenia už aj tak vysokého výživného z pohľadu jeho finančnej
situácie zvládnuť. Navrhuje, aby súd zmenil rozsudok a ponechal doterajšie výživné v sume 66,39 Eur,
alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka k podanému odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne
správne a vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a preto ho navrhuje v zmysle ust.§
219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť. Nie je pravdou, aby súd reflektoval len na dôkazy svedčiace v prospech
matky, súd rovnocenne posúdil uvádzané skutočnosti nielen matkou, ale aj otcom. Je nepochopiteľné,
ak otec tvrdí, že platiť výživné zvýšené o 3,61 Eur a následne o 8,61 Eur je preňho likvidačné a že otec
bez týchto súm neprežije.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust.§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).



Podľa ust.§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Odvolací súd predovšetkým preukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Len v súvislosti s dôvodmi odvolania k týmto dôvodom
preskúmavaného rozsudku dodáva.

Otec maloletého vo svojom odvolaní namieta, že v konaní nebola preukázaná taká zmena pomerov,
ktorá by zakladala zvýšenie výživného. Takouto skutočnosťou je aj to, že v súvislosti s pribúdajúcim
vekom dieťaťa rastú aj jeho výdavky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Kým pri
poslednej úprave výšky výživného (v roku 2008) mal maloletý X. 2 roky, v súčasnosti má 8 rokov. Kým
vo veku 2 rokov sa výdavky na jeho výchovu sústreďovali prevažne na jeho stravu, ošatenie, hygienu
a pod.. v súčasnosti sa k týmto potrebám pridali aj potreby súvisiace s jeho vekom ako sú sociálne a
kultúrne potreby, výdavky na školské potreby, rôzne mimoškolské aktivity - futbal a pod.. Pokiaľ otec
maloletého v odvolaní uviedol, že súd vyhodnocoval dôkazy len v prospech matky, k tomu odvolací
súd poznamenáva, že v zmysle ust.§ 62 ods. 4 Zákona o rodine sa za plnenie vyživovacej povinnosti
považuje aj osobná starostlivosť o dieťa, ktorú matka jednoznačne nepochybne v prospech mal. dieťaťa
zabezpečuje.

Otec maloletého taktiež poukázal na to, že vzhľadom na prepočet jeho mesačného príjmu, nevyhnutných
výdavkov na chod domácnosti a životných nákladov sa dostáva do záporných čísel. Z vyúčtovania
nevyhnutných výdavkov predložených otcom maloletého však okrem iného vyplýva, že tieto výdavky na
mobil sú mesačne vyššie ako je zvýšené výživného. Z toho je zrejmé, že len na mobil otec minie viac
ako prvostupňovým súdom zvýšené výživné od 05. 09. 2013 o 3,61 Eur, od 01. 01. 2015 o 8,61 Eur. Aj to
preukazuje tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť na mal. X. zvýšená suma 70 Eur a 75 Eur mesačne
nie je neprimerane vysoká. Otec si musí uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) ako sú napr. výdavky na mobil.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bol návrh matky v
prevyšujúcej časti zamietnutý potvrdil ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust.§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§
146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloletých je podľa ust.§ 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.