Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/187/2018 z 12. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. marca 2019, sp. zn. 18Co/187/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8517201377.1 Krajský súd Prešov | 18Co/187/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8517201377.1 | 2019-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e811105a-299b-48c8-b388-6ece7db8acf5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8517201377.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/187/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201377
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517201377.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, právne zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 46 962 000, so sídlom
Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752 právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 419,63 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/139/2017- 96 zo dňa
10.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 419,63 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
419,63 eura od 29.09.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2, § 456, § 517, § 563 a § 578 Občianskeho zákonníka, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
ktoré podlieha premlčaniu. Súd prvej inštancie sa zaoberal plynutím premlčacej lehoty vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu, kde ustálil, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 26.04.2010,
kedy žalobkyňa uhradila splátku č. 29 vo výške 30,74 eur, pričom doposiaľ uhradila 29 splátok, čo je spolu
891,46 eura. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu 874,13 eura a teda úhradou 29 splátky v poradí
dňa 26.04.2010 zaplatila viac ako mala, čiže týmto dňom začína plynúť objektívna premlčacia doba. Vo
vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby, poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa 18.07.2017, podľa ktorého sa žalobkyňa kvalifikovane dozvedela o vzniku bezdôvodného
obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil až po dátume 20.02.2017, teda po porade s advokátom.
Túto skutočnosť má preukazovať i fakt, že žalobkyňa splnomocnila dňa 20.02.2017 právneho zástupcu
na zastupovanie vo veci. Súd prvej inštancie ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť
oboznámením právneho posúdenia veci zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou - teda



okamih kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor.
Podľa názoru súdu prvej inštancie objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná, pretože
bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd prvej inštancie za úmyselné - minimálne v rovine
nepriameho úmyslu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/22/2018, ktorý ustálil taktiež začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby skutočným oznámením
právneho posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou, pričom naviac išlo o konanie
voči obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za
úmyselné - minimálne v rovine nepriameho úmyslu. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
nevyhovel námietke premlčania a objektívnu desaťročnú dobu, ako aj subjektívnu dvojročnú lehotu
považoval za zachovanú a žalobu podanú včas. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu dvoch
rokov, ako už súd vyššie uviedol i s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax, táto začala plynúť dňa
20.02.2017 a do podania žaloby dňa 16.03.2017 neuplynula ani táto subjektívna premlčacia doba dvoch
rokov. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny 419,63 eura v plnom rozsahu.
Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby
žalovanému. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 28.9.2017 a deň nasledujúci je 29.9.2017, kedy
sa žalovaný dozvedel o požiadavke vydať bezdôvodné obohatenie. V prevyšujúcej časti uplatneného
úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Žalobkyňa mala v konaní plný úspech čo do istiny, súd prvej inštancie tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalovaný
žiadal rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že žaloba sa zamietne alebo vec vrátiť na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie. Odvolanie podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),f) a
h) CSP. Považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplývajú žiadne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie skonštatoval a dospel
k rozhodnutiu, čo má byť aj v rozpore s rozhodovacou činnosťou ÚS SR napr. IV. ÚS 115/03.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania a ani v odôvodnení
neidentifikoval skutkové závery a právne posúdenie žalovaného nároku, teda či ide o bezdôvodné
obohatenie, podľa ktorej skutkovej podstaty. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nedostatočne
preukázal, že v danom konaní došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu resp. nepreukázal
súd prvej inštancie ako k takému názoru dospel na základe vykonaného dokazovania. Na podporu
svojho záveru uviedol odvolateľ judikatúru súdov napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 14Co/530/2015, sp. zn. 14Co/637/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/516/2015.

Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného, kde uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku. Plne sa stotožnila so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Na podporu svojich a tým
pádom aj záverov súdu prvej inštancie poukázala na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
(napr. sp. zn. 17Co/122/2017). Na základe skutočností uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie a jej podpornými argumentmi vo vyjadrení k odvolaní žiadala, aby odvolací súd rozsudok
napadnutý odvolaním potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania a vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného, odvolací
súd preskúmal rozhodnutie len v jeho vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania. Nakoľko



žalobkyňa odvolanie nepodala odvolací súd nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobe v časti zamietol.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil v otázke rozhodujúcej
pre posúdenie danej veci - v otázke posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným je rozhodnutie
správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

7. Predmetom konania je žalobkyňou uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
419,63 eura, ktoré má spočívať v tzv. preplatení ňou čerpaného úveru a revolvingového úveru, teda v
zaplatení sumy presahujúcej istinu čerpaného úveru.

Zo spisu je zrejme, že medzi stranami sporu sa viedlo súdne konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 7C/190/2015, v ktorom žalobca (v tomto konaní žalovaný) žaloval žalovanú (v tomto
konaní žalobkyňa) na zaplatenie sumy 550,64 eur s prísl. Predmetná žaloba bola zamietnutá v celom
rozsahu z dôvodu, že dohodnutá výška úroku v predmetnej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, je
vysoká a neprimeraná, a preto je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. V danej veci mal súd
preukázané, že žalovanej bola bez zmluvných odmien vyplatená čiastka vo výške 874,13 eura (564,30
eura - úver, 309,83 eur - revolvingový úver). Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila z predmetného
úveru spolu sumu vo výške 1.293,76 eura. Žalovaná teda uhradila viac peňažných prostriedkov ako
jej bolo poskytnutých a preto súd žalobu v danej veci zamietol. Rozsudok č.k. 7C/190/2015-44 zo dňa
10.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/364/2015-58 zo dňa 28.04.2016
nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2016.

Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil.
Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel v časti sumy 419,63 eura s príslušenstvom,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie jasne v odôvodnení uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/190/2015 na súde prvej inštancie, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa
preplatila úver/revolvingový úver poskytnutý od žalovaného na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 18.12.2007. Zreteľne vysvetlil, že na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a premlčaní, čo ho viedlo k záveru o nedôvodnosti námietky
premlčania vznesenej žalovaným. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k
odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za
odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným ide
o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré musí žalovaný v zmysle vyššie cit. ust. § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť.



K premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že vychádzajúc zo znenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie správne konštatoval, že v týchto ustanoveniach je zakotvená
kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Oprávnený sa môže
domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade
ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,
že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, odvolací súd uvádza, že v danom prípade rovnako ako súd
prvej inštancie má za to, že v predmetnom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej
báze, podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj
zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom
úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný, pri uzatváraní zmlúv konal
evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšia zodpovednosť
za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Odvolací súd
je toho názoru, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o
nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore s zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších
zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Podľa
názoru odvolacieho je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že úroková sadzba
spotrebiteľského úveru vo výške 32 % p. a. pri úvere, resp. 39 % p. a. pri revolvingovom úvere
je úžerná a v rozpore s dobrými mravmi, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 OZ). V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako dňa
18.12.2007 (t. j. skôr ako bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere). Je teda zrejmé, že žaloba
bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 07.03.2017).

Pokiaľ ide subjektívnu premlčaciu dobu, žalobkyňa uvádzala (čo žalovaný nijako nerozporoval a
nepreukázal opak), že sa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil na prvej
porade u právneho zástupcu, po predložení a preštudovaní zmlúv, a to po dátume 20.02.2017, kedy
zároveň udelila právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie. Žaloba bola podaná na súd dňa
07.03.2017, teda včas (do pozornosti Nález ÚS ČR II. 2460/17 zo dňa 19.03.2018).

Na základe vyššie uvedeného teda odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia dňa 16.03.2017, teda v rámci tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
doby.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku II. ako vecne správny postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni, ktorá podala vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).