Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/60/2018 z 22. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. januára 2019, sp. zn. 17CoP/60/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3818202052.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/60/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3818202052.1 | 2019-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/383b91a0-6437-416e-8dc2-9a3df99783f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818202052.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818202052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818202052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a
sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
O. L., nar. XX.XX.XXXX a G. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov, matka: F. L., nar.
XX.XX.XXXX., bytom J., H. XXX/XX a otec: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. XXXX/XX, zastúpený
JUDr. Peter Celec, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 36, Martin, IČO: 51 762 986,
o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
9. augusta 2018 č.k. 12P/19/2018-199, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého
O. s účinnosťou od 01.05.2018 sumu 150,- eur mesačne a na výživu maloletého G. s účinnosťou
od 01.05.2018 do 31.08.2018 sumu 90,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2018 sumu 100,-
eur mesačne, ktoré výživné na obe maloleté deti je otec povinný platiť k rukám matky, mesačne
vždy vopred, najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Tým mení rozsudok Okresného súdu
Prievidza č.k. 9P/25/2016-123 zo dňa 07.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoP/1/2017-207 zo dňa 09.03.2017.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. m e n í tak, že nedoplatok na výživnom u maloletého
O. za obdobie od 01.05.2018 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 180,- eur a nedoplatok na
výživnom u maloletého G. za obdobie od 01.05.2018 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 140,- eur
povoľuje otcovi platiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach u každého dieťaťa po 10,- eur,
spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti
celého dlhu v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k
maloletému O. s účinnosťou od 01.04.2018 na sumu 150,- eur mesačne a na výživu maloletého G. s
účinnosťou od 01.04.2018 do 31.08.2018 na sumu 90,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2018 na
sumu 120,- eur mesačne, ktoré otca zaviazal platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr
do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Výrokom II., III. povolil nedoplatok na výživnom u maloletého O.
vo výške 80,- eur a u maloletého G. vo výške 40,- eur splácať otcovi v mesačných splátkach po 10,-
eur u každého dieťaťa, spolu s bežným výživnym, pod stratou výhody splátok. Výrokom IV. žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov a
takisto aj na strane maloletých detí, keďže maloleté deti sú od poslednej úpravy výživného o dva roky
staršie, podstatne vzrástli ich náklady na liečebnú starostlivosť a u maloletého G. nastane aj zásadná
zmena pomerov v septembri 2018, kedy nastúpi do 1. ročníka základnej školy. K zmene pomerov došlo



aj na strane matky, u ktorej sa zmenila výška jej príjmu o sumu 50,- eur mesačne, ako aj na strane
otca, u ktorého príjem vzrástol asi o 30,- eur mesačne a taktiež sa mu znížili náklady na zameškané
výživné na obe deti, ktoré splácal po 20,- eur mesačne. Súd prihliadol tiež ku skutočnosti, že osobnú
starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje takmer výlučne matka, pričom otec nad rámec súdom určeného
výživného na deti ničím neprispieva, zohľadniac aj ďalšie predpokladané náklady v domácnosti rodičov
na bývanie, stavu, hygienu a ošatenie. Nedoplatok na výživnom otcovi povolil splácať v splátkach po
10,- eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti zamietne. V odvolaní upozornil na nesprávnosť napadnutého rozsudku, keď
súd prvej inštancie zvýšil výživné na obe maloletého deti s účinnosťou od 01.04.2018, pričom návrh
matky bol doručený na súd prvej inštancie dňa 30.04.2018. Poukázal na to, že výživné možno v zmysle
Zákona o rodine zvýšiť iba odo dňa podania návrhu, resp. spätne iba výnimočne, najviac na tri roky
pred začatím konania, avšak iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného
zreteľa v tomto prípade nielenže neexistujú, neboli ani predmetom dokazovania, ale v napadanom
rozsudku o nich nie je ani zmienka. Ďalej bol toho názoru, že súd neúplne a nedôsledne zistil a
vyhodnotil podstatnú zmenu pomerov, a to na všetkých stranách. Na strane otca nedošlo k zásadnej
zmene pomerov, otec nezmenil prácu ani svoje životné podmienky, jeho príjem je, ako konštatuje aj
súd prvej inštancie, vyšší len asi o cca 30,- eur. Súd nesprávne vyhodnotil aj zmenu pomerov na
strane matky maloletých detí, u ktorej sa síce životné podmienky nijako zásadne nezmenili, avšak
výrazne sa zmenili jej príjmy, keď matka v čase posledného súdneho rozhodnutia v roku 2016 poberala
ošetrovateľský príspevok vo výške 244,99 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku poberá tento príspevok
vo výške 349,15 eur, a teda konštatovanie súdu prvej inštancie, že jej príjem sa jej zvýšil iba o sumu
50,- eur mesačne, je neprávne. Nesprávnosť konštatovania súdu prvej inštancie spočíva v tom, že tento
príspevok sa o 50,- eur zvýšil od času podania návrhu matkou, t.j. od mesiaca apríl 2018, avšak súd
mal porovnávať pomery, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia. Súd taktiež nezohľadnil príjem
matky z titulu výživného na rozvedeného manžela, keď v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia matke
nebol priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky, ktorý priznal až rozsudok Okresného súdu
Martin zo dňa 08.09.2016, teda pôvodný rozsudok z objektívnej príčiny nemohol zohľadniť tento príjem
matky. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku mala teda matka príjem aj z príspevku na rozvedeného
manžela 80,- eur mesačne, čo aj sám súd prvej inštancie konštatuje. Celkovo pri porovnaní príjmových
pomerov možno uzavrieť, že kým sa otcovi zvýšil celkový príjem o 30,- eur mesačne, príjem matky sa od
posledného rozhodnutia zvýšil o rovných 184,16 eur. Súd prvej inštancie taktiež nesprávne vyhodnotil
zmenu pomerov maloletých detí, keď podľa rozsudku výdavky na lieky pre maloletého G. predstavovali
predtým sumu 8,- eur mesačne a na maloletého O. 20,- eur mesačne a podľa súdu sa tieto výdavky
zvýšili podstatne, a to zo sumy 8,- eur na každé dieťa, u maloletého G. na sumu 15,- až 20,- eur mesačne
a na maloletého O. na sumu 20,- až 25,- eur mesačne. Toto porovnanie súdu je opäť veľmi nedôsledné,
nakoľko skorší rozsudok konštatoval u maloletého O. náklady na lieky okolo 20,- eur mesačne a u
maloletého G. 8,- eur. Z uvedeného vyplýva, že náklady na lieky sa u maloletého O. prakticky oproti
skoršiemu stavu z roku 2016 nijako nezmenili, u maloletého G. nemožno hovoriť o výraznom zvýšení
nákladov. Ďalej namietal, že v čase vyhlásenia rozsudku 09.08.2018 maloletý G. ešte nenavštevoval
základnú školu, preto súd nemohol rozhodnúť o zvýšenom výživnom do budúcna z dôvodu skutočností,
ktoré ešte len mali nastať.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadrenia,
ktoré predniesol počas pojednávaní s tým, že zvýšenie výživného je v prospech maloletých detí. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zákona
č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



8. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.
10. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie
výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov
právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri
posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine.
11. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného
zmení.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že odvolanie otca bola čiastočne dôvodné.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola určená naposledy
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/25/2016-123 zo dňa 07.09.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/1/2017-207 zo dňa 09.03.2017 tak, že otcovi bola uložená
povinnosť platiť na výživu maloletého O. mesačne sumu 130,- eur od 01.02.2016 a na výživu maloletého
G. mesačne sumu 80,- eur od 01.02.2016. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn.
9P/25/2016 odvolací súd zistil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom otec dosahoval
priemerný mesačný príjem vo výške 861,24 eur, matka poberala príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 244,99 eur. Maloletý O. bol žiakom 1. ročníka základnej
školy, mal zdravotné problémy - Aspergerov syndróm, hyperkinetickú poruchu výrazného stupňa a
pervarzívnu vývinovú poruchu. Maloletý G. v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom začal
navštevovať materskú školu. Bolo konštatované, že obidve deti sú alergici a vzhľadom na zdravotný
stav obe navštevujú odborné ambulancie mimo miesta bydliska. V preskúmavanej veci z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie bolo zistené, že majetkové pomery u žiadneho z rodičov sa nezmenili,
žiadnemu z rodičov od poslednej úpravy výživného ani nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Tiež
bolo preukázané, že nedošlo ani k výraznej zmene v zdravotnom stave maloletých detí; zdravotné
problémy, ktoré obe maloleté deti majú, boli konštatované už pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu
o výživnom. K zmene pomerov došlo na strane maloletých detí v tom, že obe deti sú o dva roky
staršie, v súvislosti s čím sa nepochybne zvýšili ich náklady, ďalej bola zistená zmena pomerov u otca,
ktorého priemerný mesačný zárobok sa zvýšil o cca 30,- eur mesačne a otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k rozvedenej manželke, ktorá bola stanovená na základe rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 17C/17/2016-130 v sume 80,- eur mesačne plus zameškané výživné vo výške 20,- eur mesačne.
Matka je naďalej poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie maloletého O., tento jej bol zvýšený
počnúc mesiacom máj 2018 na sumu 349,15 eur mesačne, matka je stále poberateľkou rodinných
prídavkov na obe maloleté deti a tak ako už bolo konštatované, poberá od otca príspevok na výživu
rozvedenej manželky vo výške 80,- eur mesačne a zameškané výživné vo výške 20,- eur mesačne.
15. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že k výraznej zmene v zárobkových pomeroch na
strane otca maloletých detí nedošlo, keď od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu jeho príjmu
iba cca o 30,- eur mesačne a naopak otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k rozvedenej manželke. Je
nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí tým, že deti sú o dva roky staršie,
maloletý O. je v súčasnosti už žiakom 4. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím nepochybne došlo k
zvýšeniu nákladov vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Nepochybne došlo k zvýšeniu výdavkov
aj na maloletého G., ktorý v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia bol žiakom materskej
školy, v súčasnosti od 1. septembra 2018 už navštevuje základnú školu, čím došlo k nepochybnému
nárastu jeho potrieb. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho názoru, že
za situácie, keď otcovi sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil jeho príjem iba o cca 30,- eur
mesačne a zároveň mu pribudla vyživovacia povinnosť na rozvedenú manželku, nie je možné ho zaťažiť
zvýšením vyživovacej povinnosti až o sumu 60,- eur mesačne, ako to urobil súd prvej inštancie. Za
primerané zistenému skutkovému stavu veci a zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca odvolací
súd považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti k deťom o sumu 40,- eur mesačne, pričom považoval
za primerané zvýšenie výživného u maloletého O. o sumu 20,- eur mesačne (tak ako rozhodol súd prvej



inštancie), a u maloletého G. na sumu 90,- eur mesačne a od nástupu na povinnú školskú dochádzku na
sumu 100,- eur mesačne. Odvolací súd zároveň považoval za dôvodné odvolanie otca v tom smere, že
vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom je možné zvýšiť iba za čas od podania návrhu v zmysle
ust. § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine, pretože z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výživné pre maloleté deti priznať aj spätne; napokon súd
prvej inštancie takéto dôvody hodné osobitného zreteľa vo svojom rozhodnutí ani nekonštatuje.
16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému O. zo sumy 130, - eur na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od
01.05.2018 a u maloletého G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.05.2018 do 31.08.2018 a od 01.09.2018 na sumu 100,- eur mesačne. V nadväznosti na zmenu
výšky výživného odvolací súd potom zmenil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. o
zameškanom výživnom tak, že zaviazal otca maloletých detí zaplatiť zameškané výživné k maloletému
O. za čas od 01.05.2018 do rozhodnutia odvolacieho súdu (9 mesiacov x 20,- eur = 180,- eur) a k
maloletému G. za čas od 01.05.2018 do rozhodnutia odvolacieho súdu (4 mesiace x 10,- eur + 5
mesiacov x 20,- eur = 140,- eur) s tým, že rovnako ako súd prvej inštancie povolil otcovi maloletých detí
zameškané výživné splácať u každého z detí v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s
bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52
CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.