Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/28/2012 z 24. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2012, sp. zn. 4Co/28/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3711209533.2 Krajský súd Trenčín | 4Co/28/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3711209533.2 | 2012-05-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36264cb3-fb4f-40fd-94db-490db8f8972f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3711209533.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711209533
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711209533.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa P. P., bytom F. XXX, zastúpeného JUDr. U. W.,
advokátom so sídlom v L., Q. XXXX/XX proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2011, č.k. 3C/122/2011-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 36,37 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet Štátnej pokladnice č. XXXXXXXXXX/XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa svojím návrhom na tamojšom súde domáhal náhrady škody v celkovej výške 8.216,08
eur, spôsobenej mu podľa jeho tvrdenia nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská
Bystrica pri verejnom zasadnutí, konanom dňa 29.11.2010 vo veci 1T 111/2010. Vzhľadom k tomu, že v
priebehu konania svoj návrh bez uvedenia dôvodu vzal v celom rozsahu späť, s čím odporca súhlasil, súd
konanie za použitia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Keďže zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, o
trovách konania súd rozhodol za použitia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. a zaviazal navrhovateľa nahradiť
trovy konania odporcovi v sume 36,37 eur titulom náhrady za spotrebu PHM služobného motorového
vozidla, ktorým bola zabezpečená účasť povereného pracovníka odporcu na pojednávaní na Okresnom
súde Považská Bystrica, konanom dňa 25.10.2011, a to 369 km (Bratislava - Považská Bystrica a späť)
pri spotrebe PHM 26,94 l nafty á 1,35 eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že návrh na náhradu škody vzal späť ako prejav svojej dobrej vôle,
považuje ho za relevantne dôvodný a je ochotný odporcovi uhradiť cestovné výdavky, avšak len za
podmienok uvedených v ust. § 73 ods. 1, 2, § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, teda cestovné verejným
hromadným dopravným prostriedkom. V podstate žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na ust. § 137
O.s.p., v zmysle ktorého je trovami konania aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného zákona. Z citovaného zákonného ustanovenia je pritom zrejmé,



že zástupca odporcu, t.j. Ministerstvo spravodlivosti SR je právnickou osobou, ktorá je v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. oprávnená zastupovať odporcu v konaní, v dôsledku čoho má právo na náhradu
skutočných výdavkov, ktoré v tomto prípade predstavujú náklady na prepravu povereného zamestnanca
na pojednávanie služobným motorovým vozidlom. Uviedol, že vyúčtované trovy odporcu boli vyčíslené
v X. s ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Nakoľko zákon je právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška, ktorá je vykonávacím predpisom
nižšej právnej sily ako zákon, mal za to, že vyčíslenie trov konania v podobe skutočných nákladov PHM,
vynaložených na zabezpečenie účasti odporcu na vytýčenom pojednávaní, je plne v súlade s vyššie
uvedeným zákonom, a teda požadovaná náhrada trov konania je zákonná a námietky navrhovateľa voči
ich výške sú absolútne neopodstatnené.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci sa jedná o posúdenie otázky, v akej výške patrí odporcovi náhrada trov konania,
keď konanie bolo právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zastavenie
konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný
dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa
posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale
to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie
navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený a
túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca
splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu konania písomným podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 29.11.2011 vzal svoj návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu. V danej veci je preto nesporné, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania
navrhovateľa, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Súd prvého stupňa teda správne posúdil
zavinenie na strane navrhovateľa a správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p..

Čo sa týka výšky trov konania, ktorých náhrada bola priznaná odporcovi, odvolací súd po preskúmaní
veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri jej určení postupoval správne. Podľa názoru
odvolacieho súdu trovy konania odporcu, pozostávajúce z náhrady za spotrebu PHM služobného
motorového vozidla, ktorým bola zabezpečená účasť povereného pracovníka odporcu na pojednávaní
dňa 25.10.2011, vo výške 36,37 eur, boli súdom prvého stupňa vyčíslené správne, v súlade s ust. § 137
O.s.p. a zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Námietku
navrhovateľa, uvádzanú v odvolaní, že odporcovi uhradí cestovné výdavky, avšak len za podmienok
uvedených v ust. § 73 ods. 1, 2, § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z., t.j. cestovné verejným hromadným
dopravným prostriedkom, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V predmetnej veci má totiž odporca
postavenie účastníka konania, v dôsledku čoho má v zmysle ust. § 137 O.s.p. nárok na náhradu hotových
výdavkov, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie jeho práva voči navrhovateľovi. Odvolací súd mal za
preukázané, že odporca za účelom zabezpečenia účasti povereného pracovníka na pojednávaní, ktoré
sa konalo na súde prvého stupňa dňa 25.10.2011 v čase od 9.00 hod. do 10.25 hod., zvolil primeraný a
hospodárny spôsob dopravy, a to cestným motorovým vozidlom, ktorého použitie bolo s prihliadnutím na
vzdialenosť a najmä časovú náročnosť presunu z miesta sídla odporcu do sídla súdu prvého stupňa na
pojednávanie, ktoré sa začalo už o 9.00 hod., účelnejšie, ako použitie verejného dopravného prostriedku.



Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu patrí odporcovi náhrada hotových výdavkov za spotrebu PHM
služobného motorového vozidla, vyčíslená v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov v celkovej výške 36,37 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko
odporca nepodal návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.