Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/573/2012 z 25. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júna 2013, sp. zn. 2CoE/573/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6709209723.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/573/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6709209723.1 | 2013-06-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 57 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c520af7b-c71c-42d8-93ed-d056bfce46c6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6709209723.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/573/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709209723
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6709209723.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti povinnému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. XXX/XX, XXX XX
U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 62, pod sp. zn. EX 5784/09, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 311,35 eura
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 28Er/159/2009-18 zo dňa
11.11.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 28Er/159/2009-18 zo dňa 11.11.2011             z r u š u j e  a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č.k. 28Er/159/2009-18 Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZRK“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd
uviedol, že exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 19.05.2009 sp. zn. SR
01085/09 (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“), bolo povinnej uložené zaplatiť sumu 311,35 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 301,40 eura od 30.10.2008 do zaplatenia
a trovy rozhodcovského konania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a dlžníkom vystupujúcim v tom čase ako
podnikateľský subjekt (KAJA - T. H., miesto podnikania Zvolenská cesta 398/58, Krupina, IČO: 43 366
970). Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom
zistil, že predmetom zmluvy medzi oprávneným a povinnou bolo poskytnutie úveru vo výške 331,93 eura,
pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 120,16 eura (čo predstavuje odplatu za poskytnutie
úveru vo výške 36,2% z poskytnutej sumy úveru). Súčasne bol medzi zmluvnými stranami dojednaný
úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 91,25 % ročne. Súd po posúdení
uvedených skutočností dospel k názoru, že plnenie odplaty vo výške 36,2 % z poskytnutého úveru a
zároveň aj úroku z omeškania vo výške 91,25% ročne je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa §
45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK, na základe ktorého konštatovania súd exekúciu zastavil.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby bolo
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony
smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Uviedol, že k takému revíznemu postupu



došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nie je súdom v
zmysle ust. § 40 a nasl. ZRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu, nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený v
nadväznosti na uvedené navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie
a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že exekučný
súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského
rozsudku len na návrh účastníka konania. Exekučný súd podľa oprávneného porušil princíp legality,
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces
a princíp dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený konštatoval, že exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a
pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá
mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Taktiež namietol, že nemal možnosť reagovať
na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, nebol ani
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.
Aj za predpokladu, že exekučnému súdu patrí istá revízna právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku, jej rozsah je limitovaný ust. § 45 ods. 1 ZRK. K výške úrokov z omeškania odvolateľ uviedol,
že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s výškou úroku
z omeškania. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné
podmienky. Dohodnutú výšku úrokov nepovažuje odvolateľ za neprimeranú a za rozpornú so zásadami
poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných
zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na obchodné riziko oprávneného. S
poukazom na Obchodný zákonník a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR odvolateľ konštatoval,
že výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou strán a ani zo zákona, ani z
iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky
úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený zdôraznil, že dohodnutý úrok z
omeškania je sankciou pre dlžníka, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti. Na dobré mravy sa podľa
názoru oprávneného nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto
aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok. Takéto konanie by viedlo
k značnému zoslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody.
K poplatku za poskytnutie úveru oprávnený uviedol, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úverov je predmetom podnikania veriteľa. Oprávnený má v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, je preto presvedčený, že si mohol
za poskytnutie úveru dojednať odplatu. V závere odvolateľ zdôraznil, že súd môže podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených
interpretáciou § 45 ZRK len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Ak
exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej
istoty, a porušuje tiež základné práva účastníkov exekučného konania - najmä právo na súdnu ochranu,
právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

Dňa 10.08.2012 bolo exekučnému súdu doručené podanie označené ako Návrh na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej
argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby
Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.



Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na podklade rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
311,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 301,40 eura od 30.10.2008
do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania. Túto povinnosť uložil rozhodcovský
súd povinnej na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.07.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
- t.č. fyzickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Prvostupňový súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 2 ZRK. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na tom, že exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie -
poplatok za poskytnutie úveru a úrok z omeškania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

K námietke odvolateľa o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať predložený exekučný
titul (právoplatný rozhodcovský rozsudok) odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 45 ZRK umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených
v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZRK preto možno vyvodiť, že na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 6CoE
69/2011).

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi dodávateľom (veriteľom
ako obchodnou spoločnosťou poskytujúcou úvery z vlastných zdrojov) a dlžníkom (povinnou ako
podnikateľským subjektom) založený zmluvou o úvere je vzťahom na ktorý sa budú aplikovať primárne
ustanovenia obchodného práva, teda aj Obchodného zákonníka. V nadväznosti na uvedené je preto
žiadúce aplikovať v danom prípade zásady poctivého obchodného styku, ktoré sú výrazom konkretizácie
všeobecnejších morálnych zásad vyjadrených v pojme dobré mravy a ktoré sú charakteristické pre
právne vzťahy medzi podnikateľmi. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že po uzatvorení úverovej zmluvy
síce povinná podľa výpisu zo živnostenského registra na internete ukončila svoju podnikateľskú činnosť
k 03.03.2010, naďalej však zodpovedá za svoje dlhy ako fyzická osoba, teda jej postavenie účastníčky
exekučného konania na strane povinného subjektu sa nemení.

Prvostupňový súd rozhodol o zastavení exekúcie v celom rozsahu s odôvodnením, že exekučným
titulom priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však



nevyplýva, že celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom napĺňa znaky plnenia, ktoré je v rozpore
so zákonom. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť uhradiť veriteľovi sumu
311,35 eura pozostávajúcu z nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie (vrátane poplatku za
upomienku vo výške 9,95 eura) a povinnosť uhradiť úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy
301,40 eura od 30.10.2008 do zaplatenia. Zo spisu pritom nevyplýva, že povinná by splnila minimálne
to, čo jej bolo poskytnuté ako úver (teda vrátila poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 331,94 eura).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinnej boli na základe zmluvy o úvere skutočne poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré veriteľovi povinná v zmysle zmluvy nevrátila, vyžadovanie minimálne tohto plnenia
nemožno považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného
styku. Súčasne z povahy zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). To znamená, že
zmluva o úvere nemôže byť bezúročná. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok
dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Javí sa, že v danom prípade majú úroky za
poskytnutie peňažných prostriedkov podobu poplatku za poskytnutie úveru, ktorý bol vyjadrený pevnou
sumou a po prepočte na percentá predstavuje poplatok vo výške 36,2% zo sumy poskytnutého úveru. V
zmysle § 502 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, alebo v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo v súlade so zákonom. Pri dojednávaní výšky úrokov je
potrebné rešpektovať § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktoré je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V intenciách uvedeného je teda
potrebné posúdiť nárokovanú a priznanú „odplatu“ za poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o výšku úrokov z
omeškania, platí, že výšku úrokov z omeškania si zmluvné strany upravujú predovšetkým dohodou.
Možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokovej sadzby pre prípad omeškania je ale taktiež obmedzená
požiadavkou, aby dohodnutá výška nebola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom
ak výška dohodnutých úrokov podstatnou mierou prevyšuje hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú
poskytovali banky v čase dohody účastníkov a nevyžadovali si to okolnosti súvisiace so záväzkom
povinnej strany, resp. hroziace dôsledky nesplnenia záväzku, potom by takáto dohoda bola v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a právu z takejto dohody nemožno priznať právnu ochranu
(pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 6 MObdo 5/2009).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd síce správne posudzoval
plnenie priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, tak ako mu to umožňuje dikcia §
45 ZRK, avšak nesprávne zastavil exekúciu v celom rozsahu bez toho, aby sa náležite vysporiadal s
povahou celého plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, skutočnosť ktorá svedčí v prospech
tvrdenia odvolateľa, že postupom a rozhodnutím exekučného súdu boli porušené jeho práva.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje
účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na
jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o návrhu oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.