{"guid": "2c8d1f84-aaf8-46a8-bc0e-e9e72cc46b6b:b980dd8f-af2f-4970-a95c-c9e3bf62e8ec", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1", "spisova_znacka": "6Co/234/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/234/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2017, sp. zn. 6Co/234/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1", "identifikacne_cislo": "8613201819", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b980dd8f-af2f-4970-a95c-c9e3bf62e8ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/234/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201819
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613201819.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Q. O.,
nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 149,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 7C/82/2013-85 zo dňa 23.06.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol,
konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že zastáva názor, že spotrebiteľovi sa
musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo
zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového
práva so spotrebiteľskými právami žalovanej  musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o
vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené
v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/  zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca  umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo
je  ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval
právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka
nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať
plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku
alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda



neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom
práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny
záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v
danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

4. V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011
zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež
boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list
Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná
spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

5. Dohodu o  vypĺňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona    (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

6. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd prvého stupňa uviedol, že k vystaveniu zmenky došlo navyše
aj v rozpore so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.

7. Vyššie citované ustanovenie platí od 01.01.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky.
Podľa neho pri zabezpečovacej zmenky (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia
zmenky nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru.  V danom prípade žalovanej bol poskytnutý úver vo
výške  132,78 Eur, z čoho 30% je 39,83 Eur. Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu 39,83 Eur,
vystavená však bola na 159,33 Eur. Zmenka je preto v rozpore so zákonom,  a preto s poukazom na §
39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Sb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Je nevyhnutné uviesť, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi
pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý



nadobudol na základe indosamentu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť súd sám. Súd označil uplatnenú
pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v
zmysle čl. 4 Nariadenia považovať uplatnený nárok za zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú
splnené podmienky konania podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je v podmienkach
Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky
konania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu
je zásadne mylná. Žalobca poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo
1839/2000 a uviedol, že vzhľadom na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej
právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.
Je potrebné uviesť, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní ani
nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie
súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Vo vzťahu k záveru súdu o tom,
že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s
úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súd zároveň dospel k záveru, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd
zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Odvolateľ
poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co 73/2013 zo dňa 5. 9. 2013, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, rozsudok Nejvyššího
soudu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.
2. 2014 sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6. 3. 2014 sp. zn. 3C 8153/2013,
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11. 2. 2014 sp. zn. 8C 198/2013 a rozsudok Krajského súdu
Nitra zo dňa 3. 2. 2010 sp. zn. 5Co 16/2010. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal  vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené  na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel  k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol  vo
výroku vecne správne.

Spotrebiteľská zmenka

10. Ak  zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej  existujú  odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy  je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

11. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce zo Zmluvy



o úvere zo dňa 16.12.2008 uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným vo výške
132,78 Eur, kedy sa žalovaný zaviazal úver, zvýšený o príslušný poplatok 63,73 Eur, spolu teda 196,51
Eur, splatiť v 4 mesačných splátkach po 49,13  Eur. Žalovaná dňa 16.12.2008 vystavila vlastnú zmenku,
obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. sumu 159,33 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 15.05.2009. Listina má znaky vzorového
tlačiva, do ktorého rukou boli vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa
a jeho podpis. Zmenková suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vľavo dole je číslo
zhodné s číslom úverovej zmluvy. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
indosovala zmenku na rad žalobcu.

12. V zmluve o úvere zo dňa 16.12.2008 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe,
že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

13. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa   vrátane zmenkového nástupcu,
ktorým vyžaduje  od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

14. Odvolací súd z vlastnej činnosti  a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch
urobila predmetom súdnych konaní plnenia  z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne p.a. per annum (0,25 % denne p.d. per diem ), zmenkových
úrokov  91,25 % p.a., ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných  povinnosti“, netransparentného administratívneho poplatku
predstavujúceho až dve tretiny celkového poplatku za úver (porov. rozsudok súdneho dvora C-143/13),
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

15. Zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu  náležitosť, išlo by o platnú zmenku. Z obsahu
listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je len doložkou,
ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu zmenky.
Zmenka je splatná pri predložení (už cit. § 34 ods. 1 ZZŠ).

Kauzálne námietky

16. Výhrada odvolateľa proti posudzovaniu kauzy úveru  v predmetnej zmenkovej veci  je v podstate v
odvolaní dominantná a odvolateľ ju niekoľkokrát opakovane  uvádza. CD Consulting v návrhoch uvádza,
že „nemá vedomosť o potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky“.

17. CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný
indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k
zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi
zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

18. Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára.
Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
„Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v
spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou
k dobromyseľnosti v občianskom práve.



19. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase
nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že
zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak  vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že
takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.

20. Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že  každá zmenka v dolnom
rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom).
Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v
dolnom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno
vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že
nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlžníka.

21. Tvrdenú  dobromyseľnosť spochybňuje kolúzia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om.
Oboch ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (E. V.), X.. P. V. bol až do roku 2012 konateľom CD
Consulting-u.

22. Odvolací súd  sa nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca namieta  skúmanie  kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok

23. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu
skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia,
že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo
dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

24. Už cit. ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a  aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík, s. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne
námietky prihliadal ex offo.

25. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.



26. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe
musí vyhovieť.

27. Z uvedeného  plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje  s názorom KS BB v uznesení 41Cob/303/2014, pretože sa nesnaží o
výklad slovenského práva v zmysle uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale lipne na doslovnom
znení § 17 ZZŠ. Judikatúra SD EÚ však vyžaduje skutočný výklad normy za použitia viacerých
výkladových metód (systematika, teleologický výklad atď.). Navyše, z § 17 ZZŠ nevyplýva ani to, že
by dôkazné bremeno o vedomom konaní na škodu dlžníka zaťažovalo vždy dlžníka (cit. ustanovenie
neznie „...ak dlžník preukáže, že veriteľ konal vedome na jeho škodu“).

29. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

30. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.  rieši  aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák.
ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v
prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často
zabúda). § 17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných
podmienok (zmluvných pokút, sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp.
odplaty za úver (ktorá je pri Pohotovosti často skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
však  oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.

31. Odvolací súd  vychádza z judikatúry súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície  alebo z dôvodu informovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98).

32. Nie je ničím výnimočným tiež vysledovať, že súdne konania  v rôznych podobách sa stávajú
priestorom na sofistikované právne konštrukcie , ktorými sa sleduje  obohatenie sa na úkor iného a kým
osoba konajúca  s takýmto zlým úmyslom  vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania
odborne slabý a neskúsený spotrebiteľ je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdneho
konania a výkonu spravodlivosti  ekvity  sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Za
všetko hovorí výsledok takéhoto procesu, podľa ktorého je  evidentne spotrebiteľ zaviazaný na plnenia
z nečestných zmluvných podmienok v násobkoch k výške úveru.

33. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s  občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
II.ÚS 222/07).



34. Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky  ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica  indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie  s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu a ii; čl.4 ods.1 smernice).

35. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže,  je práve
zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že súdny
dvor  zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok  C-34/13 Kušionová), ale vo
vzťahu k tomu , aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd. Vo veci Kušionová
išlo o veci mimosúdného postihovania  majetku spotrebiteľov bez posúdenia veci súdom  a o obavu z
nerešpektovania  princípu primeranosti  a rozhodovania podnikateľov o výkone záložného práva  pod
vplyvom zisku.

36. Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak  podľa názoru odvolacieho súdu
je povinný ex offo  reagovať na nečestné konanie   veriteľa  a nečestné zmluvné podmienky a naplniť
tak článok 6 smernice.

37. Ak má byť dôvodom nevykonanie ex offo súdnej kontroly podľa odvolateľa  princíp vyššej právnej sily
a  prednostná záväznosť nariadenia, tak odvolací súd pripomína, že  práve  z dôvodu  princípu vyššej
právnej sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor  stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri  štandardných produktoch obdobne  ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod
50,51).

38. Preto ani proces podľa nariadenia  nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora  a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by  išlo celkom iste o konštrukciu  s cieľom
obísť princípy  unijného práva  a o  obohacovanie sa  na úkor iného s popieraním vlastných princípov
únie. Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať
sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných   podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine   bolo prizvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07).

39. Slovenská republika nestanovila obligatórne zastupovanie advokátom vo veciach podľa nariadenia
a kedy by sa zásadným spôsobom zmenili požiadavky vyplývajúce z kontradiktórnosti občianskeho
súdneho konania.

40. Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú
dané predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Postačí aplikovať  princípy práva. Navyše tým, že súd v procese podľa nariadenia neprizná plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje  nariadenie. Proces podľa
nariadenia je  osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si
nemyslí, že by tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery
judikatúry súdneho dvora k  čl. 6 smernice.

41. Odvolací súd zastáva ďalej názor, že vzťah  nariadenia  a procesného kódexu   je založený
síce na prednosti  nariadenia  no zároveň aj na subsidiarite Civilného sporového poriadku. (čl.19
nariadenia). Subsidiárne Civilný sporový poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti
zmluvných podmienok navyše s prvkami sledujúcimi ochranu erga omnes s cieľom naplniť čl. 7 smernice
a zabrániť ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly   (§ 298 CSP v nadväznosti na  § 53a OZ). Smernica o
súdnych príkazoch nevylučuje  ani iné prvky hromadnej ochrany popri hromadnej žalobe. Na dosiahnutie
dôležitého cieľa podľa čl. 7 smernice  je preto  významné aj konanie v individuálnej veci spotrebiteľa  a
niet jediného dôvodu vylučovať  z dosiahnutia tohto cieľa konanie podľa nariadenia  861/2007.

42. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo
tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán.



Z uvedeného vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. Uvedené závery podporuje
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom NS SR uviedol: „Vo vzťahu
k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety)
a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Súd môže konať aj formou
nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám
považuje za potrebné.“

43. Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o
sebe predstavuje prekážku  pre vykonanie  ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

44. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o tom, že vyhodnotenie
dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda jej neplatnosti v zmysle §
53 OZ súdom prvej inštancie bolo nesprávne.

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmenka, na základe
ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovanej, je v rozpore so zákonom.

Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika

46. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky  nečestného konania vrátane  toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela  pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

47. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou  je teda nielen konaním proti dobrým
mravom ale  explicitne proti zákonu.

48. Konanie pôvodného veriteľa  a žalobcu ako jeho nástupcu je možné vyhodnotiť ako odporujúce
dobrým mravom. Zdá sa, že žalobca očakával, že v predmetnej veci bez ďalšieho budú uznané nároky,
pritom dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté  pre rozpor  s pravidlami
verejného poriadku.

49. Smernica   2005/29 o nekalých obchodných praktikách  výslovne reguluje pôsobenie  aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

50. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia
(§ 7 a násl. ZOS).

51. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK) To
platí aj pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

52. Žalobca  pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti  o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1



OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (E. V. ) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú
povahu úverovej zmluvy  a jej zabezpečenie zmenkou.

53. Ani striktné  zmenkové právo (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil skutočný
hospodársky cieľ  právneho vzťahu so žalovaným (spotrebiteľská úverová zmluva) a tým aj vznikol dôvod
na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl (čl.6 smernice).

54. Žalobca zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého
zabezpečenie zmenkou vzniklo. Odmietol súvislosť  s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností
súd priznal plnenie zo zmluvy resp. náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom
predmete konania neprípustne nad návrh.

55. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti,
t. j. okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/82/2013", "guid": "6dccdc47-6931-43f4-a4ac-fcd0cfcbdcfd:7f5d7c25-42b0-42ac-9d21-73e2a957beff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/07 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 402, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872"}, {"guid": "48664e6d-bca3-404a-b360-439ed9b2917f:bfc2840c-c613-4451-b5e4-514ba00d125d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713213236.1", "spisova_znacka": "41Cob/303/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/303/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713213236.1"}, {"guid": "5ee679be-865a-4696-b1bf-00a698cb4e5b:f1d2969e-f345-477e-9926-e51311fe57f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8812214551.2", "spisova_znacka": "10Co/73/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/73/2013 z 18. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-08-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812214551.2"}], "citovane_v": []}