Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sp/33/2013 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. marca 2014, sp. zn. 7Sp/33/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201027.2 Krajský súd Košice | 7Sp/33/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201027.2 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 24 zákona č. 599/2003 Z. z., § 2 zákona č. 599/2003 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z., § 15 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/007f423b-b3d2-4c37-bc3f-043a510bae42 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201027.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/33/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201027
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201027.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľky: E. Z., X.. I.,
E.. X.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, prechodne bytom D.. E.P. XXX/XX, A., adresa pre doručovanie:
Z. X. X, D., proti odporcovi: Obec Ruskov, 044 19 Ruskov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. 261/2013 zo dňa 31.5.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. j. 261/2013 zo dňa 31.5.2013.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. j. 261/2013 zo dňa 31.5.2013 odporca ako príslušný správny orgán podľa ust. § 24
písm. a) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len "zákon v hmotnej núdzi") podľa
ust. § 15 zákona o hmotnej núdzi nepriznal navrhovateľke jednorazovú dávku v hmotnej núdzi.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Sžso/21/2012 zo dňa 25.1.2013 opätovne posudzoval žiadosť navrhovateľky zo dňa
19.8.2011 a zisťoval rozhodné skutočnosti ohľadne žiadateľky a jej sociálnu odkázanosť. Zistil pritom,
že žiadateľka sa z obce odsťahovala v roku 2010, s obcou nekomunikuje a všetko za ňu vybavuje
matka. V roku 2010 (od 1.7.2010 do 31.12.2010) ÚPSVaR v Košiciach rozhodnutím č. KE 2010/22312/1
zastavil vyplácanie prídavku na dieťa S. I.Ú., E.. XX.X.XXXX pre oprávnenú E. I. a jej príjemcom sa stala
obec Ruskov. Taktiež si neprevzala potravinovú pomoc od obce. Odporca v konaní zároveň zistil, že
žiadateľka spĺňala status osoby v hmotnej núdzi a také dávky aj podľa jej tvrdenia poberá. S poukazom
na Všeobecne záväzné nariadenie obce č. 4/2012 o podmienkach poskytovania jednorazovej dávky v
hmotnej núdzi v zmysle § 4 ods. 1 však žiadateľka a s ňou posudzované osoby nespĺňajú podmienku
bývania v obci (ani nekomunikuje s obcou), a preto odporca nepriznal navrhovateľke jednorazovú dávku
v hmotnej núdzi. Navyše je bez pochybností, že ide o dávku fakultatívnu, čo vyplýva aj z ust. § 15 ods.
1 a 2 zákona č. 599/2003 Z. z., čiže nejde o svojvoľný postup obce, ale o postup v súlade s platnou
právnou úpravou a so všeobecne záväzným nariadením obce Ruskov č. 4/2012.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu a poukázala v ňom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/21/2012
zo dňa 25.1.2013, ktorým bolo rozhodnutie Obce Ruskov č. j. 214/2012 zo dňa 16.4.2012 zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Obec sa však právnym názorom NS SR neriadila, pretože aj napriek
tomu, že navrhovateľka spĺňala status osoby v hmotnej núdzi, jednorazovú dávku v hmotnej núdzi jej



aj napriek tomu nepriznala. Ďalej vytýkala odporcovi, že v uvedenej veci nekonal od januára do mája
2013, a preto bola nútená túto vec postúpiť na Prokuratúru Košice - okolie. Je toho názoru, že spĺňa
aj podmienky uvedené vo VZN obce Ruskov č. 4/2012, nakoľko má v obci trvalý pobyt a nemá žiadne
finančné záväzky voči obci. Z uvedených dôvodov požiadala súd, aby zrušil rozhodnutie obce Ruskov z
31.5.2013 č. j. 261/2013 a vrátil túto vec na ďalšie konanie, pretože uvedené rozhodnutie je nezákonné.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril aj odporca, a to podaním zo dňa 7.10.2013, v ktorom
uviedol, že má pochybnosti o tom, či odvolanie písala a skutočne podpísala E. I., pretože písmo odvolania
aj podpis sú evidentne iné, ako písmo a podpis na pôvodnej žiadosti zo dňa 19.8.2011. Odporca sa preto
domnieva, že všetko za ňu a bez jej vedomia píše jej matka. Pochybnosti vyplývajú aj z toho dôvodu, že
dňa 19.9.2013 bolo ohlasovni pobytu OcÚ v Ruskove doručené z Osobitnej matriky MV SR v Bratislave
Oznámenie o uzavretí manželstva E. I., E.. X.XX.XXXX, s X. Z., dňa 11.5.2013 v G. v Nemeckej spolkovej
republike. Žiadateľka sa teda nezdržiavala ani na adrese prechodného pobytu v Medzilaborciach, jej
terajšie priezvisko je Z. a uzavretie sobáša podstatne zmenilo jej postavenie a sociálne pomery. Ďalej
uviedol, že žiadateľka vôbec neoznámila obci, že ešte pre vydaním predmetného rozhodnutia došlo
na jej strane k podstatným zmenám, t. j. že dňa 11.5.2013 uzavrela manželstvo, čo môže mať vplyv
na posúdenie jej majetkových pomerov. Z uvedených dôvodov považuje odporca podané odvolanie za
nedôvodné, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných
podmienok podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p., po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 18.6.2013 nie je dôvodný.

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a z
príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky
a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom
spoločne posudzujú, upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Podľa ust. § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických
osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby,
ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, jednorazovú dávku v hmotnej núdzi
možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi
spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov, na
nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené
dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa občanom v
hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú
dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku
životného minima.

Podľa ust. § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.



Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je dávkou fakultatívnou, čo znamená, že príslušný správny orgán
ju môže, ale nemusí priznať. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 9Sžso/14/2012 zo dňa 27.3.2013.

V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľka je síce poberateľkou dávky a príspevkov, čiže spĺňa
zákonom stanovenú podmienku na poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, avšak nespĺňa
podmienku uvedenú v ust. § 4 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia obce Ruskov č. 4/2012 o
podmienkach poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, t. j. jednorazovú dávku v hmotnej
núdzi možno poskytnúť len občanovi obce Ruskov, ktorý má na území obce trvalý pobyt a on i s ním
posudzovaná osoba v obci aj býva, a ktorý nemá voči obci žiadne finančné podmienky. Z písomného
vyjadrenia odporcu však vyplýva, že navrhovateľka v obci Ruskov nebýva, aj keď tam má nahlásený
trvalý pobyt. V súdnom preskúmavacom konaní tunajší súd taktiež zistil, že navrhovateľka nepreberá
súdne zásielky na adrese svojho trvalého, ani prechodného pobytu. Naviac z oznámenia o uzavretí
manželstva MV SR - Osobitná matrika Bratislava vyplýva, že navrhovateľka uzavrela dňa 11.5.2013
manželstvo v G. v Nemeckej spolkovej republike, čo mohlo mať vplyv pri posudzovaní stavu hmotnej
núdze navrhovateľky a spoločne posudzovaných osôb za účelom poskytnutia dávky v hmotnej núdzi.

Čiže odporca svoje rozhodnutie nevyhovieť žiadosti navrhovateľky a neposkytnúť jej jednorazovú dávku
v hmotnej núdzi odôvodnil tým, že žiadateľka nebýva v obci, čo vyžaduje všeobecne záväzné nariadenie
obce č. 4/2012 o podmienkach poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Zároveň z citovaného
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že aj keď sú splnené tam uvedené
podmienky týkajúce sa statusu občana v hmotnej núdzi, vyplácania dávky v hmotnej núdzi a vyplácania
príspevkov slúžiacich tam uvedenému účelu, nie je v ňom zakotvená povinnosť poskytnúť za tohto stavu
jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ale len možnosť. To znamená, že bolo len na zvážení odporcu ako
orgánu oprávneného podľa ust. § 24 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodovať o priznaní,
resp. nepriznaní tejto dávky, keďže na jej poskytnutie nie je právny nárok.

Súd teda po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že odporca v tomto
prípade vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikoval správny právny predpis.
Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je
fakultatívna dávka a je vecou správnej úvahy príslušného orgánu, či táto dávka v hmotnej núdzi bude
žiadateľovi priznaná alebo nie. Z uvedeného dôvodu sú námietky navrhovateľky uvedené v opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporcu právne irelevantné.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p., napadnuté
rozhodnutie odporcu zo dňa 31.5.2013 potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.
navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia
právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.