Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/171/2016 z 29. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. marca 2016, sp. zn. 11CoE/171/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4308216576.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/171/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4308216576.1 | 2016-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2caf2c92-7e83-4418-8eed-0aee433f9ce6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4308216576.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/171/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308216576
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4308216576.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, C. - Q., zastúpená opatrovníčkou
Miladou Nedorolíkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, o vymoženie sumy 853,34 eur,
vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8Er/277/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 2383/08u, o odvolaní oprávneného zo dňa 25.
04. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. apríla 2013 č. k. 8Er/277/2008-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil
a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu trov vzniknutých v tomto konaní.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ § 57 ods. 1, písm. g/, § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom v
Košiciach vydaný dňa 12. 06. 2008 pod sp. zn. TP 8053/08, ktorého vydaniu predchádzala zmluva o
pôžičke č. 7357186727, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 08. 03. 2004.

Z predmetnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že na zmluve úplne absentuje podpis klientky/žalovanej/
povinnej, ktorá by súhlasila so znením zmluvy a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Bolo evidentné, že rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. opomenul
aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko zmluva o
pôžičke č. 7357186727, uzatvorená dňa 08.03.2004, neobsahuje základný predpoklad pre vyslovenie
súhlasu so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, a to podpis povinnej, ktorým by vyjadrila
svoj súhlas so znením zmluvy a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd prvého stupňa mal za
to, že v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý v žiadnom prípade nemohol byť
podkladom pre vydanie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku.

Ďalej uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený
sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je



nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred
nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať
len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie
exekúcie.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že neboli splnené
procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41
až 43).

Súd prvého stupňa ex offo skúmal, či je exekučný titul v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podanie
nie je v súlade so zákonom, pretože vychádza z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý
čiastočne zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na
plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný
titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný
titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34
Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho
rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Je namieste si uvedomiť aj
okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o poskytnutie pôžičky uzatvára
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní
zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude,
aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych noriem.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.

Nakoľko súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vo svojom podaní zo dňa 04.06.2012 (doručenom súdu
dňa 07.06.2012) uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd prvého stupňa o trovách exekúcie
nerozhodoval.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v prílohe odvolania
zasiela súdu podpísanú zmluvu o pôžičke, podpisom ktorej povinný vyjadril svoj súhlas so znením
zmluvy o pôžičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o pôžičke, čím bol odstránený rozpor so zákonom a dobrými mravmi, a tak zanikli dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Z uvedených
dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 04. 07. 2013 vyjadril súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý a uviedol, že súdny exekútor disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom v platnom znení, napr. pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie,
nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania.
Súdny exekútor nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu, tento spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie predloží najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného



titulu so zákonom, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. S poukazom na vyššie uvedené, nemohol súdny exekútor zaujať stanovisko k
obsahu odvolania oprávneného.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 08. 04. 2013 ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26. 11.
2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 26.11.2008 na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom vydanom dňa 12. 06. 2008 v konaní pod
sp. zn. TP 8053/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2008 a vykonateľnosť dňa 08. 07. 2008.
Následne súd prvého stupňa vydal dňa 18. 12. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý v písomnom podaní zo dňa 04.06.2012 oznámil, že si v prípade zastavenia exekúcie trovy
exekúcie neuplatňuje. Súd prvého stupňa dňa 08. 04. 2013, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu trov vzniknutých v tomto konaní z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. 06. 2004 (teda v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje



účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (desiata hlava prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. apríla 2004), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.



V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Z Exekučného poriadku, ako i zo zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či
neexistuje prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s
platným právom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v spojení s ust. §
44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade s vyššie citovaným zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené
dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (ako v
tomto prípade), musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 57 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Exekučný súd tak v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, pričom je oprávnený a
zároveň i povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, exekúciu zastaviť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Súd prvého stupňa preto vzhľadom
na zistené skutočnosti správne exekúciu zastavil a nekonal tak nad rámec svojej právomoci. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 09. 2011 pod č. k. III.
ÚS 372/2011-18 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd
SR konštatoval, že "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 01.
1997 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". Uvedené závery sú v súlade aj
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri
postupe podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný".

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 správne
opätovne v priebehu exekučného konania (po vydaní poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie) preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj "zmluvu o pôžičke" č. 7357186727 zo dňa 08. 03. 2004 a to v súlade s
ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať
viaceré neprijateľné podmienky.



Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa, z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa
08. 03. 2004, ako i zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro,
a.s. (súčasťou ktorých je i rozhodcovská doložka - čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ Všeobecných
obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.), je zrejmé, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú a o právach a povinnostiach spotrebiteľa z tejto zmluvy rozhodol rozhodcovský súd,
ktorý konajúc na základe rozhodcovskej doložky vydal dňa 12. 06. 2008 rozhodcovský rozsudok
pod sp. zn. TP 8053/08. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je
zmluvnou podmienkou, na základe ktorej sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcovským súdom.
Spotrebiteľ sa takto vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je
dôležité, aby bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu rozhodcovským súdom. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka (čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ -
Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.) nebola v danom
prípade dojednaná individuálne. Z tejto listiny nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť
rozhodcovskú doložku osobitne, bez ohľadu na zvyšný obsah uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 03.
2004. Spotrebiteľ teda nemal na výber, mohol zmluvu o pôžičke odmietnuť ako celok, resp. ju ako celok
uzavrieť, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá bola v jeho neprospech.

Z judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny akt
ochrany spotrebiteľa obsahuje Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách z 05. 04. 1993 (ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004
Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) a táto sa musí v prípade neprimeraných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva tak, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju využije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd má povinnosť zastaviť
exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve
užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva o pôžičke je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko pôžička nebola poskytnutá dlžníkovi za účelom podnikania alebo obchodnej
činnosti (oprávnený toto netvrdil, ani nepreukazoval), preto oprávnený, resp. jeho predchodca bol
povinný zosúladiť dojednania zmluvy o pôžičke vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky
poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. s ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa ochrany
spotrebiteľa.

V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé
podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je
vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom, výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom a keďže na základe takejto



neplatnej doložky bol vydaný exekučný titul, tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Ako nulitný právny
akt je nevykonateľný.

Odvolací súd je toho názoru, že celý postup dodávateľa (veriteľa) od rozhodcovskej doložky až po
rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 45 ods. 1 a 2
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014
v spojení s § 57 ods. 1, písm. g/, ods. 2 a ust. § 58 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor
vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju a odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne a zákonné
potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami oprávneného v podanom odvolaní, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia zo dňa 08. 04. 2013 a v súvislosti s tvrdením
oprávneného v podanom odvolaní ohľadom toho, že spolu s odvolaním zaslal súdu podpísanú zmluvu
o pôžičke, podpisom ktorej povinný vyjadril svoj súhlas so znením zmluvy o pôžičke a so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, odvolací súd uvádza,
že i na tejto predloženej zmluve o pôžičke absentuje podpis povinnej. Podpis povinnej je obsiahnutý len
na Doklade o transakcii zo dňa 08. 03. 2004, čo v žiadnom prípade nemôže nahradiť podpis povinnej
na samotnej zmluve o pôžičke.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.