Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/216/2017 z 24. 4. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2018, sp. zn. 15Co/216/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6617203963.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/216/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6617203963.1 | 2018-04-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 451 ods. 1 OZ, § 52 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38558f75-214f-4dca-abd3-bc056171c8bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6617203963.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/216/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203963
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617203963.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. L., narodený
XX. XX. XXXX, trvale bytom K., I. II/XX, štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimír Sidor,
so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 1.600,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12Csp/79/2017-101, zo dňa 15. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  v plnom rozsahu do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovaného na
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,-- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.600,-- Eur
od 26. 10. 2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na
účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 96,-- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11. 11. 2013 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8200062686, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorej bol žalobcovi
zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,-- € s uvedením výšky úrokovej sadzby 70,01 %
p. a., RPMN  67,50 %, výška splátky 80,37 Eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná
dlžníkom 3.375,54 Eur, schválená výška revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu splatná
dlžníkom 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,22 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 %. Žalobca nad rámec poskytnutého úveru uhradil sumu 1.600,-- Eur. Podľa
záveru okresného súdu Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov  neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmysle písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a v zmysle písm.
k) termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedených skutočností je preto potrebné
považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver  za
bezúročný a bez poplatkov.  Okresný súd uviedol, že čo sa týka náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere  v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená v
"Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200062686" ako
dátum splatnosti poslednej splátky úveru 13. 05. 2017, kde je tiež uvedená výška RPMN úveru 69,72
% v zmysle písm. j) § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a taktiež v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je uvedený len v oznámení, a to 13.-



ty deň v mesiaci. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len výška a počet splátok, a
to 80,37 Eur mesačne v počte splátok 42. Aj keď žalovaný považuje "Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200062686"  za súčasť zmluvy, súd s týmto právnym
názorom nemôže súhlasiť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za
súčasť zmluvy, ktorá musí byť písomná v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože nie je
dlžníkom - žalobcom podpísaná. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. presne uvádza, ktoré náležitosti má mať
písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Aj zo samotnej listiny označenej ako "Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi" vyplýva, že nejde o zmluvu, ale ide o oznámenie, ktoré následne po uzavretí
zmluvy žalovaný ako veriteľ zaslal žalobcovi. Súd mal za to, že podmienka uvedená v § 9 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z. z., čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termínov
splátok istiny a výšky RPMN, nie je splnená, nakoľko v písomnom vyhotovení zmluvy o revolvingovom
úvere sa nenachádza. Namietanú výšku úrokovej sadzby 70,01 % z poskytnutého úveru posúdil súd
za úžernícku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú,
ktorá odporuje dobrým mravom. Námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným okresný
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko za poskytnutý úver 1.500,-- Eur  zaplatil žalobca žalovanému
3.204,32 Eur  súd vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie 1.600,-- Eur titulom bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v
zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom 26. 10. 2016 do zaplatenia z dôvodu, že
žalobca preukázal, že predžalobnou výzvou zo dňa 13. 05. 2016 sa obrátil na žalovaného, ktorý listom
zo dňa 26. 10. 2016 oznámil negatívne stanovisko v predmetnej veci. Najneskôr tento deň sa preto
žalovaný dozvedel, že je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. O náhrade trov konania rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1  a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. Žalobca bol osobne oslobodený od
platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, preto v
zmysle § 2 ods. 2 poplatková povinnosť prešla na neúspešného žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť
Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 96,-- Eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka
1 písm. a).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Namietol závery súdu o nedostatku
náležitostí tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. V súvislosti so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje „dobu trvania zmluvy“ uviedol, že zmluva o
revolvingovom úvere obsahuje v článku 9 svojich zmluvných dojednaní  údaj o tom, že je uzavretá na
dobu neurčitú. Podľa názoru žalovaného ani záver súdu o nedostatku náležitostí ohľadne ne/uvedenia
konečnej splatnosti úveru neobstojí. Termín konečnej splatnosti nie je požiadavkou na uvedenie
presného dátumu, pričom je ho možné identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, a to určením
podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok ako aj spôsobom
vyplývajúcim z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej
splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Údaj o dni
splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia
veriteľov o schválení úveru dlžníkovi, a preto zmluva údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti
úveru obsahuje. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je teda
vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Ohľadne údaju o RPMN žalovaný uviedol, že tento údaj
sa  uvádza v oznámení o schválení úveru dlžníkovi. Podľa názoru žalovaného ani záver okresného
súdu, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti ani podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z.  žalovaný poukázal, že z uzavretej zmluvy a jej súčastí vyplýva výška splátky, splatnosť splátky v
príslušnom mesiaci a počet splátok. Žalovaný namietal aj závery súdu ohľadne úrokov, najmä ohľadne
posúdenia výšky úrokov. Poukázal pritom na zákonnú úpravu v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pričom zdôraznil názor Národnej banky Slovenska podaného prostredníctvom stanoviska
útvaru dohľadu nad finančným trhom, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je
typovou zmluvou, preto právna úprava podľa Obchodného  zákonníka má prednosť pred Občianskym
zákonníkom. Rozsudok okresného súdu považoval za vecne nesprávny pre nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenia, z toho dôvodu navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
zamietnuť alebo vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu považuje
za vecne správny v celom rozsahu. Okresný súd správne uviedol, že „Oznámenie o veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi“ netvorí súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úver, nakoľko chýba náležitosť písomnej
formy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť podľa
ustanovenia § 9 ods. 2  písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.  Neobsahuje ani náležitosť „termínu



konečnej splatnosti“. Pokiaľ je termín konečnej splatnosti uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, predmetná náležitosť v zmluve o úvere absentuje. Prvoinštančný súd správne posúdil aj výšku
úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Ak je účastníkom zmluvy spotrebiteľ, čo v tomto prípade je žalobca,
zmluvu je potrebné medzi stranami vykladať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane
korektívu dobrých mravov ako imanentnej súčasti súkromného práva. Zákon o spotrebiteľských úveroch
výšku úrokovej sadzby vyžaduje  ako obligatórnu náležitosť zmluvy, v opačnom prípade je nutné úver zo
zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobca považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné, a preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 C. s. p.) viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

5. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením na zdôraznenie správnosti
ďalších dôvodov.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný, zaoberal sa pri
posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200062686, zo dňa 11. 11. 2013
uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 11. 11. 2013  tak, ako to správne uviedol okresný
súd a poskytnutý revolvingový úver je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  znení k 11. 11. 2013. Tak ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať  aj  osobitné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Kedy sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, správne okresný súd vymedzil s
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ bol spotrebiteľovi poskytnutý úver, ktorý
je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ
sa  môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu toho, čo zaplatil veriteľovi nad rámec
poskytnutého úveru v rámci úrokov a poplatkov v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako
na to správne upriamil pozornosť okresný súd.  Okresný súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere  neobsahuje náležitosti
vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Okresný súd správne
konštatoval, že v zmluve o revolvingovom úvere uvedené náležitosti absentujú. Tieto sú síce súčasťou
oznámenia veriteľov o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200062686
(splatnosť úveru 42 mesiacov, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 13. 05. 2017), tieto náležitosti
však nie sú súčasťou zmluvy, ale len súčasťou oznámenia, ktoré nebolo ani podpísané účastníkmi
zmluvy, nie je súčasťou zmluvy, a preto nemožno vydaním takéhoto oznámenia konvalidovať nedostatok
náležitostí samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluva o revolvingovom úvere). Rovnako sa to
týka náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch  ohľadne uvedenia ročnej
percentuálnej miery nákladov, kedy údaj „RPMN za úver (v %)“  nie je v zmluve ani vyplnený a výška



RPMN je uvedená tiež v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V zmluve o revolvingovom úvere
taktiež absentuje náležitosť v zmysle  § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termíny splátok
istiny. V zmluve je uvedená len výška splátky 80,39 Eur a počet splátok 42. Termín splátok, a to že dlžník
by mal splácať úver s periodicitou mesačne vždy k 13.dňu v mesiaci v zmluve o revolvingovom úvere
absentuje a vyplýva iba z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci rovnako ako okresný súd došiel k záveru, že zmluva o
revolvingovom úvere č. 8200062686 neobsahuje náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto poskytnutý spotrebiteľský úver na základe
tejto zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa okresný súd zaoberal aj
výškou ročnej úrokovej sadzby úveru (70,01 %), kde zmluvu v tejto časti považoval už za absolútne
neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom,
táto skutočnosť už nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ani v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu nie je možné
považovať za arbitrárne, či svojvoľné.

12. Vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny
poplatok vzhľadom na neúspech žalovaného v konaní.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p.  (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie  sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255
ods. 1 C. s. p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Žalovaný nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania s uložením povinnosti
žalovanému zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania, kedy o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                   (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)                   (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku  neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).