{"guid": "2c800042-6823-4ccc-ba60-33018de94be4:57d3798d-69a7-447d-9871-5053956b29fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1", "spisova_znacka": "24Co/334/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/334/2015 z 8. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. decembra 2015, sp. zn. 24Co/334/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1", "identifikacne_cislo": "2512214655", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2015-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57d3798d-69a7-447d-9871-5053956b29fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/334/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2512214655\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512214655.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\na členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: EOS\nKSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:\nTOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: J. I.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. č. XXXX/XX, o zaplatenie 190,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13C/88/2012-46 zo dňa 14. januára 2015,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd\nrozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil\nprávne  použitím § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (OZ), § 1 a 3, § 2 písm. a), b) zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 122 ods. 2, § 558, § 52 ods. 1,\n§ 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 4, § 5b zák. č. 250/2007\nZ.z. a vecne tým, že pôvodne obchodná spoločnosť Quatro, a.s. ako prenajímateľ uzavrel s odporcom\nako nájomcom dňa 25.07.2003 Zmluvu o prenájme zo dňa 25.07.2003, č. 5606077103. Prenajímateľ sa\nzaviazal poskytnúť odporcovi prenájom faxu značky Panasonic KX-FP 153. Cena predmetu prenájmu\nbola stanovená na 12.775,- Sk, ktorú sumu sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných\nsplátkach v počte 30, po 383,- Sk. Počiatočná akontácia bola v sume 1.285,- Sk. Z predpísaných úhrad\nv celkovej výške 424,05 Eur odporca zaplatil celkom sumu 233,30 Eur. Odporca je tak v omeškaní\nso zaplatením sumy 190,75 Eur počnúc 20.01.2006. Predmetná pohľadávka bola na navrhovateľa\npostúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo 15.12.2006. Dňa 20.08.2011 bolo spísané medzi\nnavrhovateľom, t.j. osobou, na ktorú dodávateľ pohľadávku postúpil a odporcom (po uplynutí premlčacej\ndoby) uznanie dlhu. Odporca vyhlásil, že uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý\nvznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Quatro, a.s., vo výške 329,69 Eur a zaviazal sa ho\nsplatiť v siedmich splátkach po 50,- Eur mesačne s dátumom prvej splátky 30.01.2011. Zároveň v bode\n3.4 uznania vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.\nSúd skúmal, či nárok navrhovateľa vzhľadom na dikciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie\nje premlčaný (norma má podľa názoru súdu procesnú povahu), na čo bol navrhovateľ upozornený\nsúdom písomne. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.10.2014 navrhovateľ poukázal na neústavnosť\ncitovaného zákonného ustanovenia a nesúhlasil s jeho aplikáciou súdom ex offo. Vzhľadom na dikciu\nzákonného ustanovenia § 5b, ktoré je platnou a účinnou právnou normou, súd túto aplikoval z úradnej\nmoci a zmluvu i dohodu o uznaní dlhu podrobil preskúmaniu z hľadiska ich možnej premlčateľnosti.\n\nPoukázal v ďalšom na zmysel a účel premlčania a konštatoval, že v danej veci je nesporné že medzi\npostupcom a odporcom bola uzatvorená zmluva o prenájme, súčasne ide o spotrebiteľskú zmluvu.\nV predmetnej veci je zrejmé, že dlh mal odporca zaplatiť najneskôr do 20.01.2006. Premlčacia doba\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka teda plynula od 21.01.2006 do 21.01.2009. Uznanie dlhu\nbolo spísané 20.08.2011 medzi navrhovateľom, t.j. osobou, na ktorú dodávateľ pohľadávku postúpil\na odporcom (po uplynutí premlčacej doby). Vzhľadom na  formuláciu obsiahnutú v uznaní záväzku\nzo dňa 20.08.2011, ktorá spĺňa náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, súd aplikoval na uznanie\nzáväzku ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré pokladá navyše s prihliadnutím na vyššie uvedené\npre spotrebiteľa za priaznivejšie.\nV prejednávanej veci pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej\nobchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje\nalebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku\nalebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny,\nak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti\npremlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo\nvzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne\nočakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi\nalebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto dohoda o uzavretí\nsplátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je zakázaná, preto je uznanie\nzáväzku podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné (porovnaj napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 07.06.2012 sp. zn. 11Co/37/2012, zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 3Co/54/2013).\nSúd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej\nobchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), pričom poukázal na rozsudok Krajského  súdu v Trenčíne zo dňa 26. marca 2014 sp.\nzn. 5Co/296/2013, v ktorom súd  skutkovo a právne obdobnom prípade, vychádzajúc zo skutkových\nokolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi dohodu o uzavretí splátkového kalendára,\nako i na skutočnosť, že navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia o uznaní záväzku, tiež\nkonštatoval,  že konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie\ndlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaný zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu\ntakéto vyhlásenie urobiť. Podľa jeho názoru je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť\nsi pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie\npovažoval taktiež za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z., pričom takéto\nkonanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle §  3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\npredmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne\nzasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej\nstarostlivosti.\nSúd preto i v danej veci konštatoval, že uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné,\na preto s prihliadnutím na premlčanie nároku navrhovateľa, návrh zamietol. V závere súd uviedol, že\nv danej veci z hľadiska princípu právnej istoty rešpektoval ustálenú súdnu prax presadzujúcu princíp\nabsolútnej ochrany spotrebiteľa (tzv. „privilegovaného spotrebiteľa“). A v prípade, ak sa v odôvodnení\nnezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania (navrhovateľa), urobil tak preto, že daný argument\na taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že odporca mal v konaní\nplný úspech, keď súd návrh zamietol. Súd však úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,\npretože nepodal návrh na ich priznanie, navyše súd nemal za preukázané, že by mu nejaké v tomto\nkonaní vznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým\nsa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, alebo ho zmenil tak, že návrhu vyhovie. Podľa odvolateľa súd vec nesprávne právne posúdil.\nNemožno súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007\nZ.z., ktorý nadobudol účinnosť až dňom 01.05.2014. Poukázal na znenie čl. 1 od. 1 Ústavy na Nález\nÚstavného súdu SR z 24.05.1995 PL. ÚS 16/95, Nález Ústavného súdu SR z 03.03.1996 PL. ÚS 36/95,\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, § 152 ods. 4 Ústavy SR, Nález Ústavného súdu SR z 08.03.2011 III. ÚS\n348/06 a vyslovil názor, že aplikáciou ust. § 5b o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu\n\nprincípu právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie a k narušeniu práva na majetok a ochranu\nvlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014\numožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením\nnámietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR už vyššie\ncitované ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch\nzo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku\npredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia\njasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z\ndoposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou tohto ustanovenia\nna prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu\npohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k\nzotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka\npredvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.\nPriamy aplikovaním predmetného ustanovenia súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods.\n4 Ústavy SR, ktorou výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecných\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd by\ntak spôsobil navrhovateľovi škodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 30.09.2014 č.k. 9Co/64/2013 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2014\nč.k. 9Co/105/2013. Záver si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i\nv odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného\núkonu právnej služby vo výške 21,91 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške\n10,07 Eur s DPH, spolu 31,98 Eur za podanie odvolania.\n\nOdporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom\npredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)\na dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219\nO.s.p.\n\nPretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti\nprávne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu\nvykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel\nk správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď\nvec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na\nsprávne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd\nnenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže\ndať za pravdu odvolateľovi.\n\nOdvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania\nkaždého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným\nspôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.\n\nOdvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a v danom prípade jediným odvolacím dôvodom bolo\nnesprávne právne posúdenie v dôsledku retroaktívnej aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o\nochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014).\n\nPremlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul\nbez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu\nuplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik\npráva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť.\n\nNesprávnym právnym posúdením, čo v danej veci odvolacím dôvodom, sa rozumie subsumovanie\nskutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také\npredpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne\nspočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu\nnormu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený\nskutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2012 sa navrhovateľ domáhal voči\nodporcovi zaplatenia sumy 190,70 Eur s príslušenstvom, náhrady trov konania. Uviedol, že uplatnená\npohľadávka bola na navrhovateľa postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 medzi\npostupcom Consumer Finance Holding, a.s. na navrhovateľa. Postupca (jeho právny predchodca),\nuzavrel s odporcom dňa 25.07.2003 Zmluvu o prenájme č. 5606077103. Predmetom prenájmu bol fax\nKX-FP 153 Panasonic. Odporca bol za užívanie predmetu prenájmu povinný platiť mesačne sumu 383,-\nSk počnúc dňom 25.07.2003 do 20.01.2006. Odporca poslednýkrát zaplatil sumu 12,71 Eur (383,- Sk)\ndňa 17.01.2005. Nakoľko odporca neplnil splátky riadne a včas, navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z\nomeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.\nDňa 15.12.2006 postupca postúpil pohľadávku, ktorú evidoval voči odporcovi na navrhovateľa. V čase\npostúpenia predstavovala pohľadávka sumu 190,70 Eur s príslušenstvom.\n\nJe zrejmé, že pôvodne obchodná spoločnosť Quatro, a.s. ako prenajímateľ uzavrel s odporcom ako\nnájomcom dňa 25.07.2003 Zmluvu o prenájme zo dňa 25.07.2003, č. 5606077103. Prenajímateľ sa\nzaviazal poskytnúť odporcovi prenájom faxu značky Panasonic KX-FP 153. Cena predmetu prenájmu\nbola stanovená na 12.775,- Sk, ktorú sumu sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných\nsplátkach v počte 30, po 383,- Sk. Počiatočná akontácia bola v sume 1.285,- Sk. Z predpísaných úhrad\nv celkovej výške 424,05 Eur odporca zaplatil celkom sumu 233,30 Eur. Odporca je tak v omeškaní\nso zaplatením sumy 190,75 Eur počnúc 20.01.2006. Predmetná pohľadávka bola na navrhovateľa\npostúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo 15.12.2006. Dňa 20.08.2011 bolo spísané medzi\nnavrhovateľom, t.j. osobou, na ktorú dodávateľ pohľadávku postúpil a odporcom (po uplynutí premlčacej\ndoby) uznanie dlhu. Odporca vyhlásil, že uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý\nvznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Quatro, a.s., vo výške 329,69 Eur a zaviazal sa ho\nsplatiť v siedmich splátkach po 50,- Eur mesačne s dátumom prvej splátky 30.01.2011. Zároveň v bode\n3.4 uznania vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.\n\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\nPodľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť\n1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na\nnemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho\npremlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať\nplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto\nskutočností dovolával.\n\nPodľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n\nZhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom a zaujatý právny záver, krajský súd\ndospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci správne.\n\nNa základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa\nktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť\nuplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania\nalebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie\npredávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností\ndovolával.\n\nPodľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája\n2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014,\nnie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona.\n\nOdvolací súd nezdieľa právny názor  navrhovateľa, že v danom prípade sa jedná o neprípustnú\nretroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty\núčastníkov tohto vzťahu.\n\nPrávna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí,\nže lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo\nspojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris,\nnemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon síce nezakladá právne\nnásledky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho\nnásledku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších\nzákonov založené. Nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne\nkvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.\n\nVšeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od\núčinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou\nprávnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej\nnormy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou\nprávnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita).\nAplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej\nretroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky\nprípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú\nvýnimky jej neprípustnosti.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ okresný súd rozhodoval o nároku navrhovateľa, keď už\nvstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom\nč. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014) bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu\nna premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej\nnormy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych\nvzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky vyplývajúce zo\nspotrebiteľského úveru  sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že\nokresný súd správne na premlčanie nároku navrhovateľa v tomto konaní prihliadal; na základe princípu\nnepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy), nebol preto povinný prihliadať\nna podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba\nna námietku dlžníka.\n\nNa základe uvedených skutočností, keďže okresný súd správne posúdil pôsobnosť právnych noriem\n(novej a starej právnej úpravy) ohľadom premlčania nároku navrhovateľa a pokiaľ z uvedeného dôvodu\nnárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol,  odvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa,\npo vyčerpaní odvolacích dôvodov  ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nV odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže  odporca si náhradu trov odvolacieho\nkonania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/88/2012", "guid": "f4998957-6c12-4204-8076-24393599f52c:c23f11bd-da41-4b30-8438-735212ae1208", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "50837249-da38-4c33-a168-c492e1cead9a:f53f7a7d-5234-4bba-b7b5-fb35df186c5c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1107242915.1", "spisova_znacka": "3Co/54/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/54/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1107242915.1"}, {"guid": "fd0203e0-0c36-4d09-9491-a6317067c60b:f34c894e-8b1b-49cc-891e-84a797c3403b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112217453.2", "spisova_znacka": "9Co/64/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/64/2013 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112217453.2"}, {"guid": "3aea1a54-5669-44e0-b59f-8a53d4e827da:adc1c5cf-fd0e-4821-8b1d-d3320e9cb301", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7512212990.1", "spisova_znacka": "5Co/296/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/296/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7512212990.1"}, {"guid": "8b969d98-6748-4573-a225-9a8cd82ad9b6:9fe6348c-4fbe-442d-80cb-4bffbfdc43b7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2511206355.1", "spisova_znacka": "9Co/105/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/105/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2511206355.1"}, {"guid": "e9d032fd-ca65-45a1-8813-fd7e5236a421:89450254-001d-4fb9-a943-8bbae996752b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3", "spisova_znacka": "11Co/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2012 z 30. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-09-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3"}], "citovane_v": []}