Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/333/2015 z 8. 6. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 8. júna 2016, sp. zn. 19Co/333/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814210251.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/333/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814210251.1 | 2016-06-08 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e43359e9-f900-419f-bb61-892e750a4098 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814210251.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/333/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210251
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814210251.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa M. A. Q., s.r.o. so sídlom
B., X. č. 5, IČO: XXXXXXXX, zast. K. A., s.r.o. so sídlom B., X. č. X proti odporkyni M. J., bytom Z. X., F.
č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka V. H., V. Z., IČO: XXXXXXXX, zast. P.. B. P. so sídlom B., L.
č. XX, o zaplatenie 373,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 03. decembra 2014, č. k. 6C/111/2014-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne
zaplatenia 373,68 eur s úrokom z omeškania 15,25 eur a úrokov z omeškania 9 % ročne od 21.05.2011
do zaplatenia. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že zmluvou z 26.05.2006 poskytla Q. Q. odporkyni splátkový úver vo výške 35.000 eur s pevnou
úrokovou sadzbou 17,70 %, s poplatkom za správu úveru 50,- Sk, výškou splátky 938,- Sk, splatnosťou
prvej splátky 20.06.2006, počtom splátok 60, splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci a pri RPMN 9,7 %.
Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky ďalej obsahujú ďalšie práva a povinnosti oboch zmluvných
strán. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CEO z 27.09.2012 postúpila Q. Q. ako postupca
navrhovateľovi ako postupníkovi okrem iného i pohľadávku voči odporkyni z titulu predmetnej zmluvy
o splátkovom úvere z 26.05.2006. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok sa konštatuje výška
omeškaných splátok 2081,57 eur, dátum poslednej úhrady 20.02.2009, počet dní omeškania 1313 dní.
Oznámením zo dňa 16.10.2012 oznamovala Q.. odporkyni postúpenie pohľadávky na spoločnosť M.
A. Q. s.r.o. B.. Pokusom o zmier z 09.05.2014 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu zostatku
úveru s príslušenstvom a nákladmi inkasného konania 3.137,45 eur, a to do 12.05.2014. Konštatoval,
že svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň
aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že odporkyňa pri uzatváraní zmluvy mala postavenie spotrebiteľa, pretože úver
jej nebol poskytnutý na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania /§ 3 ods. 2 citovaného
zákona/ a veriteľ ako banka poskytoval úver v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti /§ 3
ods. 1 citovaného zákona/. Aktívna legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení
pohľadávok, pretože navrhovateľ nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa. Zo zmluvy, ako i z
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum konečnej splatnosti úveru bol ku dňu
20.05.2011 a počet dní omeškania bol 1313. Navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania len 12
splátok splatných od 20.06.2010 do 20.05.2011 v celkovej sume 373,66 eur. Odporkyňa a aj vedľajší
účastník vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa s odkazom na dátum splatnosti úveru
a dátum začatia konania. V celom rozsahu sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania práva
navrhovateľa s odôvodnením, že splatnosť mesačných splátok, ktoré boli predmetom konania nastala
v období od 20.06.2010 do 20.0.5.2011, a keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 09.06.2014 bol



návrh podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu, ako aj priznania náhrady trov odvolacieho konania. Súdu
prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Dôvodil, že súd na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Poukazoval na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 26.05.2006, spravuje
sa výlučne Obchodným zákonníkom a použite Občianskeho zákonníka je vylúčené aj vzhľadom na
prechodné ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 3/2011, 6M Cdo 4/2012 ako aj na viaceré rozhodnutia
iných krajských súdov.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Trval
na tom, že predmetná zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka preto aj prípadne dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Zastával názor,
že v danej veci je irelevantné, či navrhovateľ úver zosplatnil, nakoľko plynutie premlčacej doby začína už
od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu. Inak by došlo k umelému
predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo strany veriteľa, ktoré konanie by s poukazom na § 54
Občianskeho zákonníka zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Zastával názor, že navrhovateľ nedokázal,
že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda, že finančné
prostriedky boli skutočne odporcovi poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. Mal za to, že v dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že postúpenie
je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom. Zastával
názor, že navrhovateľ (resp. právny predchodca) úver zosplatnil v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Takýto postup odporuje zákonu (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatný.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom žalobného návrhu je návrh navrhovateľa na
zaplatenie dlžnej sumy z nesplateného úveru zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa Q. a odporkyňou dňa 26.05.2006. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého
navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok je zmluva o splátkovom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka.



Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera že, by zmluva o úvere nebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu nie sú žiadne pochybnosti. Navrhovateľ
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Naopak odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a odporcovi postavenie spotrebiteľa.
Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej trojročnej
dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej podľa Obchodného zákonníka
a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. V
danej veci vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania.

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3
MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a
spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v
otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zákona
č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť
01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou na základe predmetnej
zmluvy je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná a bolo, preto potrebné v danej veci
otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd
prvého stupňa. Použitie Občianskeho zákonníka aj na posúdenie otázky premlčania práv spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej pred 01.01.2008, tak bolo správne.

Aj keď právna úprava od 14.04.2004 taxatívne určovala, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami
a medzi ne Občiansky zákonník zmluvu o úvere nezaraďoval, s účinnosťou od 01.01.2008 došlo k



zmene právnej úpravy (zák. č. 568/2007 Z. z.) tak, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom s tým, že podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanovenia tohto zákona spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne
podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .