Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/57/2013 z 25. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júna 2014, sp. zn. 15Co/57/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6412212986.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/57/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6412212986.1 | 2014-06-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 109 ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/305d798f-9fd0-4738-95eb-d267839e59ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6412212986.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/57/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212986
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412212986.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 17. 12. 2012, č. k. 4C/110/2012-60, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol. Žalobcov
návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu
nepovažoval za dôvodný. O tom, či je a ktorý sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, vyriešil Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený. Aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 30
Cdo/727/2011 dospel k názoru, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je samotná skutočnosť, že je
súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom tohto súdu v inej veci. Pomer sudcu k veci zakladajúci pochybnosť o
jeho nestrannosti by mohol byť naplnený len vtedy, ak by mal ten istý sudca prejednať žalobu na náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom
konaní, prípadne postupom iného sudcu, ku ktorým by mal prejednávajúci sudca vzťah ako k osobe
blízkej. Dôvod na prerušenie konania nebol podľa názoru okresného súdu daný ani podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p.. V prípadoch uvedených v § 109 ods. 2 O. s. p. je daná súdu voľba, či konanie preruší
alebo urobí iné vhodné opatrenia. Žalobca nepreukázal, že by súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom
by sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Dôvod na prerušenie konania žalobca súdu preukázal. Už dňa 14. 12. 2012 doručil elektronicky na
zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou
sťažnosťou. Žalobca už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,



ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Je tomu tak aj preto, že rozhodovanie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Pomer zákonného sudcu k veci ako
aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom
vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi škoda.
Žalobca s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou
iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí žalobca ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do základného
práva žalobcu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu
ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.
j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že e-mailom zo dňa 17. 12. 2012 žalobca zaslal návrhy na zrušenie pojednávaní,
pričom prílohou e-mailu boli súbory označené ako „image xxxx.tif“, pričom zo správy vyplýva že v
nadväznosti na skôr odoslané podania návrhy na zrušenie pojednávania v prílohe zasiela k rovnakým
konaniam návrhy na prerušenie konania.

Z obsahu e-mailu vyplýva, že príloha obsahovala návrh na prerušenie konania, ktorá sa v spise nachádza
na č. l. 21 a vyplýva z nej, že žalobca podaním zo dňa 14. 12. 2012 podal návrh na zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom poukázal na podanú
sťažnosť na Ústavný súd SR. Vzhľadom na podanú sťažnosť žiadal konanie prerušiť.

Aj z návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 12. 2012 vyplýva, že žalobca aj v návrhu na zrušenie
pojednávania len poukazuje na podanú sťažnosť, avšak ju nepripája. Závery prvostupňového súdu v
tomto smere sú správne. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny predkladané žalobcom spolu s
návrhom na prerušenie konania a pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že „žalobca nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že by v súčasnom období prebiehalo nejaké konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá
by mala mať vplyv na žalobu týkajúcu sa náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy“,
nemal tým na mysli, že by žalobca nepreukázal podanie ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, ale že nebolo preukázané vedenie takého konania, ktoré by podľa názoru súdu rozhodujúceho
o návrhu na prerušenie konania mohlo podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ovplyvniť rozhodnutie
súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. K námietkam žalobcu, že napriek rozhodnutiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici ako súdu nadriadeného o tom, či je a ktorý sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia Ústavného
súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici vzťahuje odôvodnenie v štvrtom odseku na druhej strane uznesenia okresného súdu, kde
okresný súd uznal, že nie je oprávnený riešiť otázku, či sú sudcovia vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci a o tejto otázke musí rozhodnúť krajský súd, ktorý aj rozhodol a okresný súd je jeho
rozhodnutím viazaný. Prvostupňový súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30 Cdo/727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu
nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu



v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že prvostupňový
súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie
konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Uznesením č. k. 4C/110/2012-15 z 15. 11. 2012 Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol, že právne
veci vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/110/2012, 4C/112/2012, 4C/115/2012,
4C/1117/2012, 4C/118/2012, 4C/126/2012, spája na spoločné konanie, ktoré budú ďalej prejednávané
pod sp. zn. 4C/110/2012.

O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom rozhodol krajský súd v jednotlivých veciach pred ich
spojením na spoločné konanie:
- v konaní 4C/110/2012 uznesením sp. zn. 23NcC/351/2012 z 11. 10. 2012
- v konaní 4C/112/2012, uznesením sp. zn. 24NcC/254/2012 z 11. 10. 2012
- v konaní 4C/115/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/254/2012 z 11. 10. 2012
- v konaní 4C/118/2012 uznesením sp. zn. 23NcC/301/2012 z 10. 10. 2012
- v konaní 4C/126/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/270/2012 z 11. 10. 2012
- v konaní 4C/117/2012 uznesením sp. zn. 23NcC/301/2012 z 10. 10. 2012

Sažnosť žalobcu adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky v daných veciach súdu nebola
riadne doručená. I keby bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložená sťažnosť proti
niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti
vznesených žalobcom, nebol by podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo
06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.
r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh žalobcu odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.