Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/66/2016 z 24. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2018, sp. zn. 20Sa/66/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6016201030.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/66/2016 | ECLI:SK:KSBB:2018:6016201030.1 | 2018-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb8d636e-a5fe-491d-b509-0ab012b9551d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6016201030.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/66/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201030
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. M. XXXX/X, XXX XX W.,
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.
septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca bol personálnym rozkazom štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR č. 50 zo dňa
30.09.1997 dňom 30.11.1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC-32.321/6-98 zo dňa 14.01.1998 bol žalobcovi priznaný
na základe jeho žiadosti príspevok za službu od 01.12.1997 vo výške 8 903,- Sk mesačne, podľa §
119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 410/1991 Zb.). Na účely priznania príspevku bola žalobcovi
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1962 do 20.09.1964 a doba služobného pomeru
v Policajnom zbore SR od 01.12.1972 do 30.11.1997.
3. Dňa 13.01.1998 žalobca dovŕšil vek 55 rokov a splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku
podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len Zákon č. 100/1988 Zb.). O starobný dôchodok v tomto čase nepožiadal a v zmysle
§ 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. si zvolil podľa jeho vyjadrení poberanie príspevku za službu.
4. Dňa 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
328/2002 Z.z.). V zmysle § 124 ods. 3 uvedeného zákona sa príspevok za službu priznaný žalobcovi
rozhodnutím zo dňa 14.01.1998 považoval, resp. považuje za výsluhový dôchodok.
5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2007 Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi na
základe jeho žiadosti pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1998 Zb. s odkazom na
ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 461/203 Z.z.). Pomerný starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný od 13.01.2005 v
sume 4 160,- Sk mesačne.
6. Na základe neformálnej žiadosti žalobcu o prehodnotenie výšky priznaného pomerného starobného
dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2013 rozhodla tak, že
jeho žiadosť zamietla. Sociálna poisťovňa pri rozhodnutí vychádzala z toho, že žalobca požiadal o ďalší
starobný dôchodok, resp. pomerný starobný dôchodok.
7. Voči uvedenému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/9/2014-19 zo dňa 25.03.2014 tak, že preskúmavané



rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2013 potvrdil. V priebehu konania pred správnym súdom
žalobca konkretizoval svoju žiadosť, a to, že nežiadal o priznanie ďalšieho starobného dôchodku, ale
o prepočet už priznaného starobného dôchodku za dobu dôchodkového poistenia, ktorá mu nebola
zohľadnená pre priznanie príspevku za službu.
8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 9So/91/2014 zo dňa 25.11.2015. Najvyšší súd SR týmto rozhodnutím zmenil
rozhodnutie krajského súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2013
zrušil a vec vrátil so záväzným právnym názorom Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
9. V rámci ďalšieho konania Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava (orgán verejnej správy 1. stupňa)
zisťovala skutočnosti uvedené v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a dospela k záveru,
že pomerný starobný dôchodok, priznaný žalobcovi rozhodnutím zo dňa 09.01.2007, mu nepatril a
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.06.2016 preto rozhodla o odňatí starobného dôchodku
žalobcovi od 12.08.2016 a o zastavení jeho výplaty.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že postupovala v zmysle záväzného právneho názoru,
vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/91/2014 zo dňa 25.11.2015 a doplnila
dokazovanie.
11. Poukázala na to, že žalobcovi bol od 01.12.1997 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od
01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pri vzniku nároku na starobný dôchodok, pri dovŕšení
veku 55 rokov, žalobca o starobný dôchodok nepožiadal. Žalobca splnil podmienky nároku pre starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňom 13.01.1998 (pred účinnosťou zákona č.
328/2002 Z.z.), a tento mu zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že napriek tomu, že žalobcovi bol
priznaný pomerný starobný dôchodok, príslušným na rozhodovanie o dôchodkových dávkach je podľa
názoru vysloveného Najvyšším súdom SR Ministerstvo vnútra SR, ktorému boli aj žiadosti žalobcu o
starobný dôchodok a jeho zvýšenie postúpené.
12. Aj proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný - generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26.09.2016 odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s
argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí a s postupom prvostupňového orgánu verejnej
správy.
13. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 14.11.2016, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26.09.2016, ako aj prvostupňového
rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2016.
14. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že dňom 30.11.1997 bol uvoľnený zo služobného pomeru
a následne mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. Uviedol
ďalej, že dňa 13.01.1998 dovŕšil fyzicky vek 55 rokov a splnil nárok na starobný dôchodok v zmysle §
132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže poberanie príspevku za
službu bolo pre neho výhodnejšie ako poberanie starobného dôchodku, zvolil poberanie príspevku za
službu. Žalobca ďalej uviedol, že zákon č. 410/1991 Zb., zákon č. 73/1998 Z.z. a zákon č. 328/2002 Z.z.
zhodnocujú iba doby poistenia počas trvania služobného pomeru, ale doby poistenia zo všeobecného
systému poistenia nezhodnocujú. Zdôraznil, že príspevok za službu aj podľa názoru Najvyššieho súdu
SR, vysloveného vo viacerých rozhodnutiach, nemá charakter dôchodku.
15. Podľa názoru žalobcu, prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy nevzali do úvahy
skutočnosť, že o starobný dôchodok nepožiadal a je mu vyplácaný príspevok za službu, ktorý je
považovaný za výsluhový dôchodok. Oba orgány verejnej správy stotožnili túto dávku, ktorú poberá, so
starobným dôchodkom, ktorý by mu bol priznaný podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a
vyplácaný od 13.01.1998, kedy splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Za nesprávny označil
žalobca aj záver, že tento starobný dôchodok mu má priznať Ministerstvo vnútra SR, pretože podľa
jeho názoru toto ministerstvo mu nevie a nemôže zhodnotiť dobu poistenia počas štúdia, dobu poistenia
do dovŕšenia 18 roku veku a dobu poistenia po dovŕšení dôchodkového veku (po prípadnom priznaní
dôchodku podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.). Žalobca ďalej namietal, že všetky
rozhodujúce skutočnosti boli Sociálnej poisťovni známe a podľa jeho názoru sa v konaní nedôsledne
riadila záväzným právnym názorom, vysloveným Najvyšším súdom SR.
16. Za nesprávne označil žalobca postup Sociálnej poisťovne, keď usúdila, že splnil nárok na dôchodok
podľa § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. a žiadosti o dôchodok a jeho zvýšenie postúpila na
rozhodnutie Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR mu zaslalo len oznámenie č. SPOU-OSZ
32321-19/2016 VZ zo dňa 05.04.2016, v ktorom zaujalo stanovisko, že poberá príspevok za službu, ktorý



sa stal výsluhovým dôchodkom a jeho poberanie je pre neho výhodnejšie ako priznanie a poberanie
starobného dôchodku.
17. Podľa názoru žalobcu, orgány verejnej správy oboch stupňov zle posúdili skutkový stav a rozhodli
nesprávne, a to v tom, že:
- nesprávne posúdili nárok na starobný dôchodok, keď usúdili, že žalobca má nárok na dôchodok iba
podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a vec postúpili na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra
SR,
- príspevok za službu priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. (vyplatenie ktorého si žalobca
zvolil po dovŕšení veku 55 rokov v zmysle § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb.) považujú za dôchodok
priznaný v zmysle § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.,
- nebrali do úvahy, že zákon č. 410/1991 Zb. a aj zákony č. 73/1998 Z.z. a č. 328/2002 Z.z. zhodnocujú
iba doby poistenia počas trvania služobného pomeru.
18. Žalobca ďalej odkázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011 pod č. 59. Preskúmavané rozhodnutia označil žalobca
za rozporné s čl. 29 Ústavy SR, s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ako aj s právnymi názormi Najvyššieho
súdu SR, ktoré boli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011 pod č. 55
a 59.
19. Žalobca ešte uviedol, že je poberateľom príspevku za službu, aj keď tento sa volá výsluhový
dôchodok, ďalej, že bol dôchodkovo poistený od 01.09.1956, t. j. od nástupu na strednú školu až do
ukončenia pracovného pomeru, čo je viac ako 47 rokov a má čiastočne zhodnotených len 26 rokov
odslúžených v Policajnom zbore.
20. Žalobca žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
nové konanie s tým, aby Sociálnej poisťovni správny súd uložil povinnosť vypočítať dôchodok so
započítaním doby poistenia ako vo všeobecnom, tak aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia,
t. j. od 01.09.1956 do ukončenia doby dôchodkového poistenia, podľa metodiky vypracovanej sekciou
dôchodkového poistenia, a pri zápočte rokov zohľadniť aj dobu 362 dní nezhodnotených Ministerstvom
vnútra SR pri výpočte príspevku za službu. Ďalej žiadal, aby v prípade, že novovypočítaná suma
starobného dôchodku bude vyššia ako vyplácaná, mu táto bola doplatená za obdobie od 26.07.2010
do 18.03.2015 a po prepočítaní (z dôvodu smrti manželky) od 19.03.2015 upravená a jej vyplácanie v
novej výške od 13.08.2016 uvoľnené.
21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné námietky žalobcu sú v zásade totožné
s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že
sa spravoval právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 9So/91/2014
zo dňa 25.11.2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, týkajúce
rozhodnutia o žiadosti žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku. V ďalšom žalovaný uviedol vo
vyjadrení rovnaké skutočnosti, ktoré boli obsahom preskúmavaného rozhodnutia a odkázal ešte na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24.11.2011.
22. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
23. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku, v ktorej zdôraznil nasledujúce skutočnosti:
- výsluhový príspevok, ako aj výsluhový dôchodok, zhodnocujú iba doby služobného pomeru, počíta sa
do nich doba výkonu základnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru,
- v Sociálnej poisťovni bol dôchodkovo poistený od 01.09.1956, t. j. od nástupu na štúdium na strednú
školu až do skončenia pracovného pomeru, čo činí viac ako 49 rokov a z tohto poistenia nepoberá
žiadnu dávku,
- dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol k 13.01.1998, poberal
príspevok za službu a tento mohol poberať do dovŕšenia veku 60 rokov, t. j. do 13.01.2003,
- skôr ako dovŕšil vek 60 rokov sa v dôsledku zákona č. 73/1998 Z.z. začal príspevok za službu považovať
za výsluhový príspevok a zákonom č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok,
- príspevok za službu mohol poberať od 13.01.2003, preto o priznanie dôchodku od 13.01.1998 nežiadal;
žalobca vyjadril názor, že keby mu výplata priznaného príspevku za službu, vyplácaného pod novými
názvami, dovŕšením veku 60 rokov zanikla, bola by mu jeho výplata pozastavená, či odňatá,
- Ministerstvo vnútra SR o jeho žiadosti nerozhodlo, vybavilo ju len oznámením o tom, že vyplácanie
príspevku za službu je pre neho výhodnejšie ako priznanie a poberanie starobného dôchodku.
- z oznámenia Ministerstva vnútra SR nevyplýva, z čoho sa vychádzalo pri vypočítavaní dôchodku, a
ktoré doby mu boli započítané ako odpracované,
- žiadosť o priznanie dôchodku podal na Sociálnej poisťovni dňa 27.09.2006, teda v čase, keď bol v
platnosti zákon č. 461/2003 Z.z. a nebol poberateľom starobného ani iného dôchodku, po skončení



služobného pomeru bol naďalej v Sociálnej poisťovni dôchodkovo poistený (až na dobu od 01.11.2003
do 04.02.2004),
- keďže v januári dovŕšil dôchodkový vek, nebol zaevidovaný do evidencie nezamestnaných na úrade
práce.
24. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k vyjadreniu žalobcu.
25. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý verejne
vyhlásil formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na
nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania, ani žiadna verejnosť, a to
v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov,
pre ktorý by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

30. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v
zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a
orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

31. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca vykonával profesionálnu
službu policajta a zo služobného pomeru bol k 30.11.1997 uvoľnený. Následne sa od 01.12.1997 stal
poberateľom príspevku za službu v zmysle vtedy účinnej právnej úpravy § 119 a § 120 zákona č.
410/1991 Zb.

32. Podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok boli do 30.06.2002 upravené v zákone č.
100/1988 Zb., konkrétne v jeho piatej časti. Od 01.07.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, v ktorom bolo komplexne
upravené sociálne zabezpečenie policajtov.

33. Nová právna úprava zaviedla odlišné druhy dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a v rámci
prechodných ustanovení upravila aj režim dávok, nároky na ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcich
právnych predpisov. V zmysle § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa potom príspevok za službu,
priznaný žalobcovi podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., považuje za výsluhový dôchodok s tým,
že v tomto ustanovení bol upravený aj režim zvýšenia týchto dávok.



34. Zákon č. 328/2002 Z.z. v rámci zavedenia novej komplexnej právnej úpravy sociálneho
zabezpečenia policajtov, vylúčil aplikáciu ustanovení § 130 - § 145 na sociálne zabezpečenie policajtov,
a to od 01.07.2002. Aplikácia týchto ustanovení nie je ale vylúčená vo vzťahu k tým nárokom na starobné
dôchodky, ktoré do 30.06.2002 už vznikli. Tento záver vyplýva zo základných princípov právnej istoty a
legitímnych očakávaní, a bol vyslovený aj Najvyšším súdom SR - rozhodnutie sp. zn. 9So/207/2014 zo
dňa 25.06.2016, ako a v rozhodnutí sp. zn. 9So/91/2014 zo dňa 25.11.2015, ktorý sa týkal prejednávanej
veci.

35. Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru a bol mu priznaný príspevok za službu (ktorý mu
mohol byť podľa vtedajšej právnej úpravy vyplácaný do dosiahnutia veku 60 rokov). Podľa právnej úpravy
zákona č. 100/1988 Zb., pod ktorú spadal režim jeho dôchodkového zabezpečenia, mu pri dosiahnutí
veku 55 rokov vznikol aj nárok na starobný dôchodok - § 122 zákona č. 100/1988 Zb., so zohľadnením
kategórie vykonávaných funkcií, ktoré pri priznávaní príspevku za službu neboli zohľadňované. Vek 55
rokov žalobca dosiahol dňa 13.01.1998 a o starobný dôchodok nepožiadal.

36. V zmysle právnej úpravy, ktorá platila v čase uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru, bol žalobca
oprávnený poberať príspevok za službu, pri dosiahnutí veku 55 rokov mu vznikol nárok na starobný
dôchodok a počas obdobia súbehu týchto dvoch dávok (do dosiahnutia veku 60 rokov, kedy by mu
zanikol nárok na príspevok za službu), by bolo jeho oprávnením zvoliť si poberanie tej dávky, ktoré
by bolo pre neho výhodnejšie (§ 129 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb.). V dôsledku zmeny právnej
úpravy, zavedenej zákonom č. 328/2002 Z.z., sa ale príspevok za službu začal považovať za výsluhový
dôchodok.

37. Ako už bolo vyššie uvedené, aplikácia ustanovení § 130 - § 145 zákona č. 100/1988 Zb. nie je
vylúčená v dôsledku novej právnej úpravy v prípadoch, kedy nároky na starobný dôchodok vznikli
pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy - zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobca splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. dňa 13.01.1998, teda v čase pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., z čoho vyplýva, že pri posudzovaní jeho nároku na
starobný dôchodok je potrebné aplikovať ustanovenia § 130 - § 145 zákona č. 100/1988 Zb.

38. Záver o tom, že žalobca nepochybne splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb., bol konštatovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/91/2014
zo dňa 25.11.2015, ktorý bol v súvislosti so žalobcom uplatnenými nárokmi vydaný. Uvedený záver
vylučuje vznik nároku na pomerný starobný dôchodok, ktorý bol žalobcovi v podstate nesprávne priznaný
Sociálnou poisťovňou rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2007. Zároveň v zmysle § 142
ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. platí, že o dávkach dôchodkového zabezpečenia žalobcu je
oprávnený rozhodovať príslušný orgán Ministerstva vnútra SR.

39. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.; o dávkach dôchodkového zabezpečenia
rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v
pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.

40. Podľa § 177 zákona č. 100/1988 Zb.; na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, príslušníci Slovenskej
informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy
sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.

41. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR,
ktorý bol prijatý v súvislosti so žalobcom uplatňovanými nárokmi na starobný dôchodok. Správny súd
považuje postup žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy za správny. Orgán verejnej
správy prvého stupňa po preverení rozhodujúcich skutočností zistil, že žalobcovi v minulosti priznal
nesprávnu dávku dôchodkového zabezpečenia, navyše bez toho, aby mal na to právomoc, preto
rozhodol o odňatí a zastavení výplaty tejto dávky a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, spolu so
žiadosťou o jeho zvýšenie, postúpil Ministerstvu vnútra SR.

42. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo posúdiť rozhodnutie žalovaného a jemu
prechádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odňatí starobného dôchodku a zastavení jeho výplaty.
Správny súd považuje preskúmavané rozhodnutia za zákonné, zodpovedajúce aj právnemu názoru



Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/91/2014 zo dňa 25.11.2015. Za správny považuje správny
súd aj postup, keď žiadosti žalobcu boli postúpené Ministerstvu vnútra SR ako príslušnému orgánu
dôchodkového zabezpečenia, ktorý o žalobcom uplatňovaných nárokoch rozhodne. S ohľadom na
uvedené preto správny súd nemohol zaujať podrobnejšie stanovisko ku samotnému nároku žalobcu
na starobný dôchodok a k započítaniu rozhodujúcich dôb dôchodkového poistenia pre účely vzniku
tohto nároku, pretože by tým predbiehal rozhodnutie orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovanie
o žiadostiach žalobcu týkajúcich sa jeho nároku na starobný dôchodok.

43. Správny súd sa zaoberal aj otázkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003
Z.z. v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 tohto zákona a dospel k záveru, že žalobca nebol k 31.12.2003
nepretržite zamestnaný, preto sa na neho režim tohto právneho predpisu nevzťahuje.

44. Pokiaľ žalobca namietal, že Ministerstvo vnútra SR vybavilo postúpené žiadosti len jednoduchým
oznámením, k tomuto správny súd uvádza, že je na žalobcovi, aby využil relevantné prostriedky
uplatňovania svojich práv vo vzťahu k tomuto orgánu.

45. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal
náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).