Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/94/2012 z 30. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. januára 2013, sp. zn. 2CoP/94/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8509204317.1
Krajský súd Prešov | 2CoP/94/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8509204317.1 | 2013-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c345147-ab71-43cb-8f13-88b8622d80e2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8509204317.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8509204317.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci J. P., nar. XX.X.XXXX, I. Q., nar. XX.X.XXXX, za účasti otca J. P.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. Q. X, P. XXXX, V. X, ČR, toho času bytom XX J. O. I. I., P. D., S. a matky
Q. G., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa z 13.4.2010 č.k. 4 P 307/2009 - 44 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k.
Nc 247/96 - 109 z 30.4.1997 vo výroku o výživnom pre vtedy maloleté deti tak, že výživné zo strany
otca vtedy maloletého J. P. zvýšil zo sumy 200,- Sk mesačne na sumu 25,36 Eur mesačne a pre
vtedy maloletého I. Q. zo sumy 200,- Sk mesačne na sumu 25,36 Eur mesačne. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec vtedy maloletých detí J. P., nar. XX.X.XXXX, bol v uvedenom konaní zastúpený opatrovníkom
Obcou J.. Účastníkom konania a opatrovníkom bol doručený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2010.

Dňa 20.9.2012 podal proti tomuto rozsudku odvolanie otec, ktorý vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu
o zvýšení výživného pre jeho deti, čo odôvodňoval tým, že s matkou maloletých sa dohodol na tom, že
nebudú od seba požadovať výživné, keďže do jeho starostlivosti bola zverená spoločná dcéra A. P.. Má
za to, že nárok na zvýšenie výživného preto dôvodný nie je. Zdôraznil tiež, že obe deti sú už dospelé,
neštudujú a aj z tohto titulu nemôžu mať nárok na výživné.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec vtedy maloletých detí jej nezaplatil žiadne výživné
a nie je pravdou, že by medzi nimi bola dohoda, alebo že by Obvodný súd pre Prahu 9 rozhodol o tom,
že si vzájomne nebudú platiť výživné. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, uznesením z 12.11.2009 č.k. 4 P 307/2009 - 6 súd prvého stupňa začal
konanie z úradnej povinnosti o zvýšenie výživného pre vtedy maloleté deti J. P. a I. Q.. V ďalšom konaní
bolo zistené, že otec sa na posledne známej adrese V. X, E. Q. X, Ul. P. XXXX, nezdržiava. Súd prvého
stupňa preto v konaní zisťoval miesto pobytu otca maloletých detí. Nebolo zistené, že by sa otec v
tom čase nachádzal vo výkone väzby alebo trestu na území ČR, ani na území Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra ČR oznámilo, že otec J. P. nie je vedený v evidencii cudzincov s trvalým pobytom na



území Českej republiky a taktiež Okresné riaditeľstvo PZ SR Stará Ľubovňa oznámilo, že menovaný nie
je evidovaný v registri obyvateľstva SR a ani v iných policajných evidenciách, pričom z tohto dôvodu nie
je známy jeho pobyt. Matka maloletých detí konajúcemu súdu oznámila, že informácie o adrese pobytu
otca nemá k dispozícii.

Prvostupňový súd v ďalšom konaní uznesením z 9. februára 2010 č.k. 4 P 307/2009 - 34 otcovi vtedy
maloletých detí J. P. ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka Obec J., zastúpenú štatutárnym
zástupcom, starostom obce. Z vyjadrenia Obce J. (č.l. 36) je zrejmé, že otec bol v minulosti prihlásený
k trvalému pobytu v tejto obci.

Podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa predtým ako otcovi ustanovil
opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., vykonal potrebné šetrenie o tom, či sú dané predpoklady na
tento postup a či nie je na mieste iné opatrenie. Je zrejmé, že súd prvého stupňa žiadal o prešetrenie
pobytu otca prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru
kriminálnej polície v Starej Ľubovni, zisťoval, či tento sa nenachádza vo výkone väzby alebo trestu
odňatia slobody na území Českej republiky alebo v Slovenskej republike a taktiež pobyt otca v Českej
republike prešetrovalo aj Ministerstvo vnútra - odbor azylovej a migračnej politiky v Českej republike.
Miesto pobytu otca v zahraničí sa nepodarilo zistiť a ani matka maloletých detí adresu otca uviesť
nevedela.

Napadnutý rozsudok bol opatrovníkovi otca doručený dňa 29.4.2010 (štvrtok, riadny pracovný deň).
Lehota na podanie odvolania v trvaní 15 dní (§ 204 ods. 1 O.s.p.) začala plynúť nasledujúcim dňom a
jej koniec pripadol na 14.5.2010 (piatok, riadny pracovný deň). Odvolanie otca, ktoré bolo podané na
príslušnej pošte na odoslanie dňa 20.9.2012, je tak v zmysle uvedených záverov podané oneskorene,
a preto ho odvolací súd odmietol postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré v čase jeho začatia bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.