{"guid": "2c69fb9b-f1b3-41b8-a77c-4ae8f511609b:757c200b-a6b0-40d0-8df9-117529310a51", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1", "spisova_znacka": "6Co/392/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/392/2013 z 28. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2015, sp. zn. 6Co/392/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1", "identifikacne_cislo": "7811203643", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gizela Majerčák", "sudca_id": 1647, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gizela-majercak-1647", "datum_vydania": "2015-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/757c200b-a6b0-40d0-8df9-117529310a51", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 6Co/392/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7811203643\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7811203643.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.\nViktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: A. N.V., nar. X.X.XXXX,\nbydlisko M. M. H. X, V., proti žalovanej: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko L. X, V., zastúpenej advokátom\nJUDr. Ladislavom Csákóom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o vrátenie daru, o odvolaní žalovanej proti\nrozsudku Okresného súdu Rožňava z 23.7.2013 č. k. 4C/71/2011 - 144\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\n\nŽalobcovi   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobca po žalovanej sa domáhal vrátenia daru v podobe vydania nehnuteľnosti - rodinného domu\npresne špecifikovaného v žalobnom petite, a to v podiele jednej polovice. Žalovaná proti žalobe sa\nbránila tvrdením, že nie je dôvod na vrátenie daru. Okresný súd Rožňava rozsudkom označeným v\nzáhlaví žalobe vyhovel, pretože dospel k záveru, že žalovaná (od roku 2005 manželka žalobcu) voči\nžalobcovi sa dopustila hrubého porušenia dobrých mravov tým, že napriek ubezpečeniu, že aj ona\nsa bude podieľať na nevyhnutnej rekonštrukcii domu splácaním úveru z banky, a žalobca preto po\nkrátkych troch rokoch manželstva v novembri 2008 ako výlučný vlastník zmluvou z 3.11.2008 daroval jej\npolovicu nehnuteľného majetku po svojich rodičoch (rodičovský dom s priľahlou záhradou), toto nakoniec\nodmietla, nepodpísala zmluvu o úvere, pričom takmer bezprostredne po darovaní pre jej správanie došlo\nk vzájomnému odcudzeniu manželov a k prerušeniu manželského spolužitia, navyše žalovaná v marci\n2009 oznámila polícii, že žalobcu podozrieva z krádeže zlatých šperkov. Po tom, čo žalobca žalovanú\nvyzval na vrátenie daru, listom z 27.1.2010 mu oznámila, že nehnuteľnosti mu nevráti, ale je „ochotná\nsvoj podiel žalobcovi predať za znalcom určenú hodnotu“. V dome pritom býva žalobca, žalovaná má\nsvoj byt. Manželia nikdy neviedli spoločnú domácnosť, ani spolu nehospodárili, od začiatku roku 2009\nspolu nežijú a nekomunikujú spolu. Žalobca pritom chce pokračovať v oprave domu, dostal sa preto do\nťažko riešiteľnej situácie. Jediným riešením by bolo preto žalovanou navrhované odkúpenie pôvodne\njeho podielu z nehnuteľnosti zdedenej po rodičoch späť od žalovanej. Práve v tomto postoji žalovanej\nvidí hrubé porušenie dobrých mravov, pretože opísanú situáciu spôsobila žalovaná, dobre o nej vie a\nchce z nej ťažiť. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku 99,50 € (§142 ods. 1 OSP).\n\nProti rozsudku žalovaná podala odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalobu v celom\nrozsahu zamietol. Súdu prvého stupňa vytýka, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z jednostranných,\nničím nepreukázaných a zavádzajúcich tvrdení žalobcu, kým tvrdenie žalovanej bezdôvodne negoval.\nNapadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho nevyplýva,\nprečo súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o dôvodnosti žaloby, hoci tento nesplnil dôkaznú\n\npovinnosť vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Nie je preto zrejmé, ako súd dospel k záverom, na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci, čím sa jej odňala možnosť\nkonať pred súdom. Z procesného hľadiska namieta, že došlo k porušeniu §118 ods. 2 OSP, v dôsledku\nčoho konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nZdôrazňuje, že už dávno pred darovaním pracovala v Rakúsku, na Slovensku sa zdržiavala len málo,\nživot manželov po darovaní v žiadnom prípade preto sa nezmenil, keďže aj po ňom žili úplne rovnako,\nako pred darovaním. Pokiaľ dôvodom na vrátenie daru má byť skutočnosť, že žalobcu nepravdivo a krivo\nobvinila či už z manželskej nevery alebo z krádeže zlatých šperkov, žalovaná sa bráni, že len uviedla\nto, čo videla a zažila a vyjadrila svoje určité presvedčenie, pričom nešlo o krivé obvinenie, keďže aj\nvykonaným dokazovaním malo byť preukázané, že žalobca ju zbil. Priznáva vedomosť, že manželia úver\nmohli dostať len po spoločnej dohode, popiera však akúkoľvek dohodu ohľadom vybavenia spoločného\núveru. O pravdivosti jej obrany, že medzi manželmi v tejto otázke neexistovala nezhoda, má svedčiť\naj skutočnosť, že žalobca na súde sa nedomáhal nápravy v otázke nezhôd ohľadom spoločného\nhospodárenia manželov. Rezolútne odmieta, žeby podpísanie úveru podmieňovala prevodom polovice\ndomu na seba. Zotrvala na tvrdení, že darovaním spornej nehnuteľnosti žalobca chcel dosiahnuť\nvýlučne to, aby zabezpečil splnenie bankou požadovaných kritérií ohľadne možnosti splácania úveru\ns prihliadnutím na príjem žalovanej z Rakúska. Popiera svoj prísľub, že sa bude spolupodieľať na\nrekonštrukcii domu. Spätnú kúpu spoluvlastníckeho podielu nenavrhovala ako jedinú možnosť riešenia\nveci, spomenula ju len okrajovo, pričom riešenie týchto vecí predpokladala až po prípadnom rozvode,\npoukazujúc pritom na svoj list z 21.6.2010, v ktorom žalobcovi oznámila, že „po rozvodovom konaní je\nochotná s ním jednať o vysporiadaní polovice domu“. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.\n\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil spokojnosť s napadnutým rozsudkom. Navrhol preto, aby\nodvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zdôraznil, že hoci aj pred darovaním manželia žili\noddelene, po darovaní počnúc Silvestrom 2008 až do marca 2009 vznikali medzi nimi konfliktné situácie\na následne došlo k prerušeniu spolužitia, t. j. žalovaná keď sa vrátila z pracovného turnusu, už sa\nnevracala k žalobcovi tak, ako tomu bolo do darovania a robila všetko preto, aby už spolu nežili. Ohradil\nsa proti tvrdeniu žalovanej, žeby výsledky vykonaného dokazovania mali preukazovať, že by jej fyzicky\nublížil. Nanovo, podrobne a zhodne s tým, ako v konaní pred súdom prvého stupňa opísal, čo ho viedlo\nk darovaniu, ako prebiehali udalosti ohľadom vybavovania úveru, ako prebiehali udalosti pred a po\ndarovaní, a prečo sa cíti podvedený. Vyjadruje svoj názor, že pokiaľ žalovaná nechcela prijať dar, ale\ntak už urobila, nemala by mať prekážky, vrátiť mu ho späť. Poukazuje na nečestné úmysly žalovanej\nprejavujúce sa v tom, že po prijatí daru vytvorila stav, keď žalobcu bez dôkazov obvinila zo spáchania\nskutkov, ktorých sa nedopustil a nakoniec mu ponúkla riešenie vyplatením polovice domu. Finančné\nprostriedky na rekonštrukciu domu mali získať zo spoločne čerpaného a splácaného úveru, a preto\nmusel darovať polovicu domu žalovanej. Neuplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.\n\nKrajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a\npo zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP)\npostupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok\nspolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, odvolanie\nžalovanej je neopodstatnené. O odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214\nods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29.9.2012 o 12,50\nhod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku od 22.9.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.\n\nNapadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je\nplne akceptovateľný, presvedčivý, jasný, zrozumiteľný, nesignalizuje možnosť porušenia procesných\npráv účastníka konania. Odvolací súd nezistil ani existenciu inej vady konania, ktorá mala spočívať v\nnedodržaní procesného postupu súdom prvého stupňa vyplývajúceho z §118 ods. 2 OSP účinného od\n15.10.2008. Hoci obsah zápisnice o pojednávaní z 31.7.2012 skutočne nedáva podklad pre záver, že\nsúd postupoval podľa §118 ods. 2 OSP, žalovaná neopodstatnene namieta, že nedodržaním procesného\npostupu súdu prvého stupňa podľa §118 ods. 2 OSP sa jej odňala možnosť konať pred súdom. Ani\nprípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje totiž existenciu vady v zmysle §221\nods. 1 písm. f) OSP, pretože hoci predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží\ntým, že podľa dovtedajších výsledkov konania neuvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia\núčastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú\nvykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, nemá to žiaden právny dosah\n\nna možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok\nmu priznáva. Je tomu tak preto, že porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom\nžalovanú nediskvalifikovalo napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,\nvyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať\nprípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v odvolaní a podobne. Uvedené pochybenie\nsamo o sebe nezakladá ani zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V nedodržaní postupu\npodľa citovaného zákonného ustanovenia, ku ktorému v danej veci došlo, práve so zreteľom na\nindividuálne okolnosti preskúmavanej veci nemožno vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá by bola viedla\nk zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela tak k nepredvídateľnosti\npostupu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Obsah súdneho spisu o. i. svedčí aj o tom, že žalovaná v\npriebehu celého konania mala zachované všetky procesné práva (obdobne viď početné rozhodnutia\nNS SR, napr. sp. zn. 3Cdo/294/2014, 6Cdo/134/2010, 4Cdo/167/2012, 5Cdo/189/2011, 6Cdo/53/2012\na ďalšie). Je preto nenáležitá argumentácia žalovanej rozhodnutím NS SR sp. zn. 3MCdo/18/2010.\n\nPodľa §630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný sa správa k nemu alebo\nčlenom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z citovaného zákonného ustanovenia\nvyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych\nskutočnostiach: (i) hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo\nčlenom jeho rodiny, (ii) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému. Za podmienky, že\nprávny úkon darcu smerujúci k vráteniu daru je platným právnym úkonom, obdarovaný v prípade, že\ndarovanú vec ešte má, je povinný vrátiť darcovi všetko, čo mu bolo darované. Predpokladom úspešného\nuplatnenia práva darcu na vrátenie daru, nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného\nalebo len samotná jeho nevďačnosť. Je ním také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či\nurčité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov,\nje potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, je potrebné brať do úvahy a hodnotiť aj\nsprávanie sa darcu, zistiť, či tento voči obdarovanému sám sa nespráva v rozpore s dobrými mravmi\na či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo\nčlenom jeho rodiny. V kladnom prípade darca by sa totiž nemohol úspešne domáhať vrátenia daru,\nlebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé\nporušenie dobrých mravov. V takom prípade by išlo o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu\nmedzi darcom a obdarovaným. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v\nzrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.\n\nSúd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne\nzistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa\nzodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu\nvyplývajúceho zo spisu. V odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú\npodstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, odvolací\nsúd vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP preto potvrdil. V\ncelom rozsahu pritom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, v odôvodnení svojho\nrozsudku v zmysle §219 ods. 2 OSP obmedzil sa preto len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení už preto neopakuje. Na\nsprávnosti týchto skutkových záverov nie sú spôsobilé nič zmeniť ani odvolacie námietky žalovanej.\n\nS obranou žalovanej sa možno stotožniť potiaľ, že v konaní skutočne nebolo preukázané, žeby súhlas\ns finančným záväzkom voči banke bola podmieňovala prevodom vlastníckeho práva k polovici domu a\npriľahlej záhrady na jej osobu. Možno s ňou súhlasiť aj v tom, že pokiaľ medzi manželmi aj existovala\ndohoda o spoločnom postupe pri čerpaní spoločného úveru na rekonštrukciu domu a pokiaľ žalovaná\nnásledne od tohto zámeru odstúpila (rozmyslela si to), nepochybne mala právo tak urobiť. Nikoho\nnemožno totiž nútiť urobiť úkon (podpísať úverovú zmluvu), ak s tým sám nesúhlasí. Tieto skutočnosti\nsú však bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej.\n\nV konaní nepochybne bolo preukázané, že manželia aj pred darovaním žili oddelene, ale zmena v ich\nspolužití v rozhodnej dobe, t. j. po darovaní nastala v tom, že krátko po spornom darovaní žalovaná po\nnávrate z pracovných turnusov v Rakúsku už sa nevracala do domu k žalobcovi, manželia netrávili spolu\nvoľné chvíle, odcudzili sa natoľko, že spolu komunikujú už len písomne, aj to len ohľadom predmetu\ntohto súdneho sporu. Predchádzalo tomu zdá sa aj bezdôvodné podozrievanie žalobcu z nevery majúce\n\nzrejme žiarlivostný podklad (viď výpoveď svedka M. G.) a tiež krivé obviňovanie žalobcu z krádeže\nzlatých šperkov, to všetko nielen pred orgánmi polície, ale aj priamo pred žalobcom, čo svedčí o. i. o\nznačnom stupni odcudzenia či nevraživosti medzi manželmi.\n\nVychádzajúc z listu žalovanej z 21.6.2010 adresovaného žalobcovi nemožno mať pochybnosti, že\nrekonštrukciu sporného domu iniciovala žalovaná, pričom ako manželka žalobcu musela a mala\nsi byť vedomá, že manželia nedisponujú dostatkom finančných prostriedkov na jej uskutočnenie.\nNakoniec v zmienenom liste sama priznáva, že v súvislosti s rekonštrukciou sama „poplatila všetky\npoplatky, kolky, atď.“ a napokon podpísala aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na\nzabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy. Nijako nepreukázala, žeby k takémuto kroku bola akokoľvek\ndonútená, je správne preto vychádzať z predpokladu existencie dohody manželov v otázke čerpania\nspoločného úveru, od ktorého žalovaná napokon odstúpila, keďže v konečnom dôsledku úverovú zmluvu\nnepodpísala.\n\nNech pohnútky a okolnosti, ktoré žalobcu viedli k darovaniu polovice výlučne jemu patriacej\nnehnuteľnosti po rodičoch v prospech žalovanej boli akékoľvek, v konaní bolo preukázané, že k\ntakémuto darovaniu došlo, darovanie je platné a za splnenia vyššie zmienených podmienok ad 1 a\n2 žalobca úspešne sa môže domáhať vrátenia daru. Dôležité v tomto smere je však aj priznanie\nžalovanej, že pohnútkou žalobcu vedúcou k darovaniu, bolo vyhovieť požiadavkám banky pre\nposkytnutie úveru. Keďže z úveru zišlo, pričom sa javí, že sa tak stalo vinou žalovanej, ktorá napokon\nneuskutočnila prísľub podpísať úverovú zmluvu a jednoznačne bolo preukázané aj následné zhoršenie\na postupne až úplné prerušenie vzťahov medzi manželmi, kde žalovaná hovorí o dlhodobo nefunkčnom\nmanželstve a o potrebe „zrušenia tohto zväzku“ s tým, že po „rozvodovom konaní bude ochotná so\nžalobcom jednať o vyporiadaní polovice domu“, pokiaľ žalovaná skutočne nemala zištné úmysly pri\nbezodplatnom nadobudnutí sporných nehnuteľností, za daných okolností rozumne by nemala namietať\nproti požiadavke žalobcu na vrátenie daru. Žalovaná k jeho požiadavke však sa stavia odmietavo. V liste\nz 27.1.2010 jednoznačne vyjadrila, že nehnuteľnosť mu nemieni vrátiť a zároveň, že „to je kompenzácia\nza to“, čo žalobca „už urobil“. V tomto liste žalovaná zároveň navrhla, a to nielen ako možnú alternatívu,\npredaj svojho vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v prospech darcu za znalcom určenú cenu, a to\nako jedinú možnosť žalobcu získať späť pôvodne svoje vlastníctvo. Jej odmietavý postoj k požiadavke\nžalobcu má byť teda formou „odvety“ za akési počínanie žalobcu, ktorého žalovaná za to mieni „trestať“\ntým, že pokiaľ chce získať späť darovaný majetok po rodičoch, ona je ochotná situáciu riešiť, ale výlučne\nza finančné protiplnenie, t. j. len za podmienky, že žalobca jej zaň zaplatí znalcom stanovenú cenu.\nNevera ani tzv. „známosti“ žalobcu s inými ženami preukázané pritom neboli a nebolo preukázané ani\nto, žeby žalobca žalovanej bol fyzicky ublížil. Nemožno preto hovoriť o tom, žeby správanie žalovanej\nbolo odrazom správania sa žalobcu voči nej (vyššie zmienená zásada vzájomnosti).\n\nSprávne preto súd prvého stupňa opísané správanie žalovanej za daných okolností hodnotil ako konanie\nv hrubom rozpore s dobrými mravmi a žalobu o vrátenie daru za dôvodnú. Odvolací súd vecne správny\nrozsudok preto potvrdil (§219 OSP), vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania.\n\nV odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože\ntento ju neuplatnil, kým neúspešnej žalovanej ich náhrada neprináleží (§224 ods. 1 v spojení s §142\nods. 1 a 151 ods. 1 OSP, a contrario).\n\nVýsledok hlasovania senátu 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/71/2011", "guid": "b75c1728-3b18-4abf-9dfd-eaed15858474:9ddcf898-df9f-4b4e-aea3-139f6940497f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}