{"guid": "2c697948-3272-4544-8fc8-4d5699dc79b6:a0f253df-bd02-44ff-b403-24a01b6dcb67", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2", "spisova_znacka": "10Co/198/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/198/2016 z 21. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. marca 2017, sp. zn. 10Co/198/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2", "identifikacne_cislo": "2513206927", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/610#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0f253df-bd02-44ff-b403-24a01b6dcb67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/198/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206927
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513206927.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: M. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, toho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie
506,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k.
15C/161/2013-83 zo dňa 23.04.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v prvom odseku výroku a
v časti náhrady trov konania v treťom odseku výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému  p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 195,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 195,81
Eur od 14.10.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných vždy do 20. dňa
v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Druhým odsekom výroku vo zvyšku zamietol žalobu a tretím
odsekom výroku rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Dopĺňacím rozsudkom
súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne odkazom na ust. § 42 ods. 4, § 43 ods. 1 a 2 zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 420, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 160 ods. 1 O.s.p. Vecne v odvolaním napadnutej vyhovujúcej
časti argumentoval tým, že účastníci konania uzatvorili 4 zmluvy o pripojení v znení 3 dodatkov k
týmto zmluvám, na základe ktorých sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby
v dojednanom rozsahu a žalovaný sa zaviazal platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka. Z
priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluvám o pripojení a dodatkom k nim mal súd preukázané, že
žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb
nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie
žalovaný cenu služieb vo výške 195,81 Eur (po zohľadnení odpísaní sumy 3,- Eur po zaslaní pokusu o
pokonávku žalovanému a úhrady 1,- Eur žalovaným) nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne
preukázaná žalobcom doloženými faktúrami. Súd priznal preto žalobcovi žalovanú sumu 195,81 Eur
ako nezaplatené plnenie zo zmlúv a ich dodatkov za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia,
a žalobe v tejto časti vyhovel. Čo sa týka obrany žalovaného, že po vzatí do výkonu trestu mobilný
telefón používala jeho manželka, čo žiada prešetriť, súd uvádza, že uvedená obrana v tomto konaní



je právne irelevantnou a súčasne sa javí ako účelová, nakoľko predmetom žaloby sú ceny služieb za
obdobie od 05/2011 - 08/2011, pričom žalovaný výkon trestu nastúpil až v roku 2014. Pretože je žalovaný
preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od neho podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške
9,5% ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., úrok žiadal odo dňa nasledujúceho po
dni dodatočnej lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.10.2011, odkedy bol žalovaný
v omeškaní so splatením dlhu. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnený úrok z omeškania za
dôvodný a vyhovel aj tejto časti žaloby. Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na finančné a
sociálne pomery žalovaného určil, že žalovaný je povinný splácať priznané peňažné plnenie žalobcovi
v mesačných splátkach po 10,- Eur pod následkom straty výhody splátok tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, pričom pri určovaní výšky splátky súd prihliadal najmä na výšku priznaného plnenia,
platobnú schopnosť žalovaného, v konaní prejavenú snahu žalovaného splniť svoj záväzok, možnosť
žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj na skutočnosť,
že povolením splátok nebude žalobca výrazne poškodený. Napokon žalobca s možnosťou splácania aj
súhlasil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo tento si návrhom neuplatnil priznanie náhrady trov
tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko dospel k záveru,
že žalovaný je tým účastníkom konania, ktorý má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd
dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal sumy 506,81 Eur s príslušenstvom, no priznaná mu bola
suma 195,81 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje úspech žalobcu 38,64%, resp. úspech žalovaného
61,36% (neúspech žalobcu).

3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie žalovaný, ktorým sa podľa obsahu
domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietne (zbaví ho povinnosti zaplatiť žalovanú sumu). Odvolateľ síce poukázal na to, že
sa nebráni zaplateniu sumy 195,81 Eur s prísl., no zdôraznil, že nemá vo väzení žiaden príjem a preto nie
je schopný uhrádzať ani splátky po 10,- Eur, ako aj že nie je pravda, že nástup trestu mal až 14.05.2014,
nakoľko bol vo väzbe už od 25.02.2011 a preto z tohto dôvodu žiada prešetriť, že uvedené elektronické
zariadenie v čase 05 - 08/2011 používala manželka žalovaného, tieto služby nemohol využívať žalovaný.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril,
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a nemá dôvod ho spochybňovať.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny  s
použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané výlučne zo strany žalovaného proti vyhovujúcej časti
rozsudku súdu prvej inštancie,  v zamietajúcej časti, proti ktorej žalobca odvolanie nepodal, tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacím súdom (§ 367 ods. 2
C.s.p.). Rovnako sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom ani dopĺňací rozsudok o náhrade
trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka, nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti, konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie



zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom  na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje,  k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

11. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, a zároveň medzi
stranami sporu nie je sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli 4 zmluvy o pripojení, na základe ktorých
žalobca žalovanému poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Pokusom o
pokonávku zo dňa 29.09.2011 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za poskytnuté
elektronické komunikačné služby v celkovej sume 199,81 Eur za obdobie od 05/2011 do 08/2011 a
zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty v celkovej výške 311,- Eur, a to najneskôr
do 13.10.2011. Faktúrami vystavenými žalovanému na základe predmetných zmlúv a dodatkov k nim,
zo dňa 17.06.2011, splatnou 01.07.2011, v sume 14,50 Eur, zo dňa 17.06.2011, splatnou 01.07.2011,
v sume 16,56 Eur, zo dňa 18.05.2011, splatnou 01.06.2011, v sume 25,34 Eur, zo dňa 16.07.2011,
splatnou 30.07.2011, v sume 14,50 Eur, zo dňa 16.07.2011, splatnou 30.07.2011, v sume 16,56 Eur,
zo dňa 17.06.2011, splatnou 01.07.2011, v sume 32,69 Eur, zo dňa 18.05.2011, splatnou 01.06.2011,
v sume 14,50 Eur, zo dňa 18.05.2011, splatnou 01.06.2011, v sume 16,56 Eur, zo dňa 16.07.2011,
splatnou 30.07.2011, v sume 28,68 Eur, zo dňa 16.08.2011, splatnou 30.08.2011, v sume 3,98 Eur, zo
dňa 16.08.2011, splatnou 30.08.2011, v sume 3,98 Eur, zo dňa 16.08.2011, splatnou 30.08.2011, v sume
3,98 Eur, zo dňa 16.08.2011, splatnou 30.08.2011, v sume 3,98 Eur, žalobca vyfakturoval žalovanému
za poskytnuté telekomunikačné služby celkove sumu 199,81 Eur. Z lustrácie ZVJS vyplýva, že žalovaný
je toho času vo výkon trestu, na ktorý nastúpil dňa 14.05.2014.

12. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je v časti, v ktorej súd prvej inštancie  tomuto
vyhovel, dôvodný.

13. Žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní založil
výlučne na tom, že v období, za ktoré zostali faktúry žalobcu neuhradené, bol vo výkone trestu, resp.
vo výkone väzby, a preto nemohol služby žalobcu využívať a tieto využívala jeho manželka. Odvolací
súd nepovažuje za rozhodujúce, či žalovaný sám osobne služby žalobcu využil, rozhodujúce je to, že
žalobca služby poskytol na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, a pokiaľ aj tieto služby nevyužil
sám osobne žalovaný ale napr. jeho manželka, nič to nemení na povinnosti žalovaného za poskytnuté
služby zaplatiť, nakoľko povinným z uzavretej zmluvy bol žalovaný a bolo na ňom, komu poskytne k
dispozícii predmetné elektronické zariadenia. Rovnako na povinnosti žalovaného zaplatiť za dodané
služby nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný nemá prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy, táto
skutočnosť už bola zohľadnená pri povolení splátok, resp. môže byť zohľadnená v prípade, ak dôjde k
exekučnému vymáhaniu pohľadávky.

14. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v časti o zaplatenie
sumy 195,81 Eur s príslušenstvom vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti, vrátane rovnako vecne správneho odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.



15. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/161/2013", "guid": "61656c11-fccb-48bc-91cc-f285e5f830e0:f4f25cc0-7397-471e-bc40-dea6923bc45d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}