{"guid": "2c690159-8274-450e-af5f-7f7870c24a41:aaadba42-40ce-48cc-ae01-1cce77b1c4f1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1", "spisova_znacka": "6S/293/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/293/2012 z 4. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 4. júna 2014, sp. zn. 6S/293/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1", "identifikacne_cislo": "7012201213", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2014-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aaadba42-40ce-48cc-ae01-1cce77b1c4f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/293/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201213
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Končeka, členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu A K R I B I A
s. r. o., 076 33 Slovenské Nové Mesto 296, IČO: 31 733 948, zast. JUDr. Pavlom Gombosom,
advokátom, Moldavská cesta č. 21/A, 040 11 Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR
Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 8.8.2012
č. 1020503/1/551328-1115881/2012/13389 takto,

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice,
pobočka Trebišov zo dňa 17. 01. 2012 č. 9813301/667/2012/Bab, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod
1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) žalobcovi nebol
priznaný nadmerný odpočet uplatnený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010
vo výške 18 293,58 eur.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období október 2010 bolo  34 807,50 ks eurohranolov a 34 200 ks euroforšní - stolárskych
sušených, ktoré podľa predloženej faktúry č. SK201010/1 zo dňa 20.10.2010 žalobca nakúpil od
dodávateľa - STAVIVÁ KLASIK  L s.r.o., Hlavná 600, 076 31 Streda nad Bodrogom.  Nákup a predaj
eurohranolov a euroforšní prebiehal výlučne medzi spoločnosťami prepojenými  osobou konateľa I.
D. G... Fakturovaný tovar  - eurohranoly a euroforšne mal dodávateľ - STAVIVÁ  KLASIK - L s.r.o.
nakupovať od I. D.  - D., ktorý ale nepreukázal nadobudnutie tohto tovaru a ani jeho výrobu. I. D.
- D. uviedol, že  drevené výrobky uskladňoval v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600 - tento areál je
vo vlastníctve spoločnosti DREVO SK s.r.o.. Žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave, ktoré by
preukázali prepravu  uvedeného tovaru, ani žiadnu zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Nákup a
predaj fakturovaného tovaru sa tak uskutočňoval  v skladových  priestoroch  DREVO SK s.r.o..  Správca
dane pri preverovaní reálnosti samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu zistil, že
podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva (žalobca neúčtoval
o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí tretích osôb - Slovenského plynárenského priemyslu,
a. s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenskej energetiky, a.
s., Košice, ktorá uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny podnikateľský subjekt.
Správca dane ďalej zistil, že žalobca nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného



v zmysle § 128 ods. 1 až 3, a ods. 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a z odpovede OTP Banky Slovensko, a.s. zistil, že za obdobie od založenia  účtu do
31.12.2010, žalobca nevykonával žiadne transakcie, jediným pohybom na účte boli mesačne účtované
poplatky za vedenie účtu a jednorazový vklad v hotovosti v sume 50,00 eur.  Spoločnosť Orange
Slovensko, a. s. a Slovak Telecom, a.s. oznámili, že žalobcu ako zákazníka neevidujú, že k samotnému
obchodu, t. j. k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru malo dôjsť v skladovacích priestoroch na
Hlavnej 600 v Strede nad Bodrogom. Žalovaný napokon konštatoval, že žalobca ani na opakované výzvy
nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a jeho dodávateľom a tým nepreukázal, že
splnil podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval s kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy,
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by deklarované dodávky tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku,
nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení a o realizovaní deklarovaných obchodov a preto
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa zák. č. 222/2004 Z.
z. Žalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v
súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s
ustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal  zo základných zásad
daňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Kontrolný orgán nezaťažoval žalobcu viac, ako
bolo nevyhnutné pre správny  výkon daňovej kontroly, cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a
správnu výšku dane. Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade malo byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na
to povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Správca dane
poskytol žalobcovi dostatok príležitostí nielen na predkladanie dôkazov, ale aj na podávanie vyjadrení a
vysvetlení k zisteniam správcu dane. Na základe týchto skutočností preto žalovaný napadnutý dodatočný
platobný výmer potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer zo 17. 01. 2012 č. 9813301/667/2012/Bab zrušil a
vec vrátil  na ďalšie konanie. Uviedol, že časť napadnutého  rozhodnutia formálne označeného ako
„ Odôvodnenie“ obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie,
že  správca dane  postupoval v danom prípade v súlade so zákonom a to aj tým, že žalovaný
bez výhrad prijal úvahy správcu dane. Žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 30 ods. 1 a 3 a  § 48
ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené
a nepreskúmateľné. Jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je
totožnosť osoby, ako spoločníka resp. konateľa v spoločnostiach, medzi  ktorými došlo k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia. Nestačí, ak správca dane skonštatuje, že personálne prepojenie samo o sebe
spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, ale to že k
nemu podľa názoru správcu dane nedošlo, musí byť preukázané. Z faktu, že si žalobca neúčtoval
prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je
možné teda automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne. Šikanóznym
postupom daňových orgánov sa žalobca dostal do stavu, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach
reagovať v stanovených lehotách na výzvy správcu dane a využiť svoje zákonné právo predkladať
dôkazy a vysvetlenia na podporu svojich tvrdení.  Žalobca má za to, že  záver správcu dane, s
ktorým sa stotožnil aj žalovaný a podľa ktorého prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a
fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril I. D. podmienky, na základe ktorých získal
neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania, nie je riadne odôvodnený
ani preukázaný. Veď aj strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, ide
len o účtovnú stratu.   Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca
predložil správcovi dane daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom
konaní zvyčajne posudzuje splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to,
že podľa správcu dane existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť,
vyzval žalobcu na predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných
obchodov a z dôvodu ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený
záver.



Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z  05. 02. 2013 opätovne uviedol
to, čo už vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to, že žalobca neuniesol dôkaznú
povinnosť, nakoľko nijakým spôsobom nereagoval na výzvy správcu dane, nepredložil doklady a nepodal
vysvetlenia týkajúce sa možnosti žalobcu odpočítať daň z dodávateľských faktúr. Kontrolná skupina
vykonala dňa 31.03.2011 miestne zisťovanie v sídle žalobcu so zistením, že na adrese uvedenej v
obchodnom registri ako jeho sídlo sa má nachádzať čerpacia stanica. Správca dane skúmal reálnosť
dodania tovaru bez súčinnosti žalobcu a zistil, že tento nemal v účtovníctve zaevidované žiadne režijné
náklady súvisiace s podnikaním a preto sa so žiadosťami o súčinnosť obrátil na dodávateľov vody, plynu,
elektriny, mobilných operátorov a z ich odpovedí vyplynulo, že žalobcovi žiadne náklady ani nevznikli.
Preverovaný tovar sa pohyboval v spoločnostiach prepojených osobou I. D., či už na strane dodávateľa
alebo odberateľa. Vyhodnotenie dôkazných prostriedkov je obsahom protokolu o kontrole, dodatočného
platobného výmeru a tiež žalobou napadnutého rozhodnutia. Obchodné operácie v reťazci vzájomne
prepojených firiem sa javia ako účelové a neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne  s
cieľom získania daňovej výhody - odpočítania DPH. V tejto súvislosti žalobca cituje rozsudok NSS
Českej republiky č. 5Afs 61/2008.  Vzatie I. D. do väzby nie je dôvodom, aby nemohol reagovať na
výzvy kontrolnej skupiny, podávať požadované vyjadrenia  a vysvetlenia  týkajúce sa deklarovaného
obchodu. Okrem toho, kontrola bola začatá dňa 29.12.2010 a ukončená 12.01.2012 a I.Š. D. bol vzatý
do väzby dňa 01.03.2011. Z obsahu rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného je zrejmé z akých
skutočností vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Zámerom  správcu dane
nebolo  zaťažiť žalobcu a spoločnosti  personálne prepojené osobou I. D. vyžadovaním veľkého počtu
dokladov, ale zámerom správcu dane, ako aj jeho povinnosťou bolo dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Do situácie kedy bol žalobca, ako
on uvádza maximálne zaťažený,  sa dostal sám, založením  väčšieho množstva spoločností, v ktorých
v každej z nich bol konateľom a teda na seba prevzal povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov
za jednotlivé spoločnosti. V rámci kontroly vykonala kontrolná skupina rozsiahle dokazovanie a žalobca
bol ten, kto neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé
preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo a teda, že žalobcovi vzniklo právo  na odpočítanie
dane podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z..  Žalobca, ako aj jeho obchodní partneri v
kontrolovanom  zdaňovacom období, ako aj ostatných rokoch v daňových priznaniach k dani z pridanej
hodnoty vykazovali len nadmerné odpočty a na dani z príjmu právnickej osoby straty, hoci tržby rástli.

Súd na základe ustanovení § 244 a nas. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský
Chlmec, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom správnych orgánov a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Daňové riaditeľstvo SR vykonalo u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. I/332/124040/2011/
Kaná zo dňa 28. 11. 2011 a dodatok k protokolu č. I/332/124040/2011/Kaná zo dňa 21. 12. 2011.
Prerokovania protokolu vrátane jeho dodatku sa zástupca žalobcu nezúčastnil. Žalobca v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 vykázal nadmerný odpočet vo výške 18 293,58 eur. Táto
suma sa skladala z jednej dodávateľskej faktúry č.  SK201010/1 zo dňa 20. 10. 2010 od dodávateľa
STAVIVÁ  KLASIK - L s.r.o. za predaj 34 807,50 ks eurohranolov a 34 200 ks eurofošní.  Kontrolou
správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z tejto faktúry a vykonanými dôkazmi
dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol
vydaný dodatočný platobný výmer Daňovým úradom Košice, pobočka Trebišov, ktorý žalobca napadol
odvolaním a žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.08.2012 č. 1020503/1/551328-1115881/2012/13389
napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané



(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z.  Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje na skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti



odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.

V preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného  odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
október 2010 v sume 18 293,58 eur z faktúry č.  SK201010/1 zo dňa 20. 10. 2010, ktorou dodávateľ
- STAVIVÁ  KLASIK - L s.r.o. fakturoval žalobcovi  predaj 34 807,50 ks eurohranolov a 34 200 ks
eurofošní.   Pretože žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné dokumenty, ktorými by preukazoval
reálne uskutočnenie dodávok, kontrolná skupina vykonala dokazovanie za účelom preverenia, či
deklarované obchody boli aj reálne uskutočnené. Takými dôkazmi boli miestne zisťovania, nahliadnutia
do spisov iných daňových subjektov prepojených I. D. a to I. D. VENIKOM, STAVIVÁ  KLASIK - L s.r.o.,
GLOBAL-MIX s.r.o., DREVO  SK, JOMADO s.r.o.. Výsledky dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené
v oboch rozhodnutiach daňových orgánov a aj v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku ukázali, že
žalobca obchodoval v zdaňovacom období s komoditou eurohranoly a eurofošne iba so spoločnosťami
personálne prepojenými s I. D. a to tak, že tovar bez toho, aby opustil skladovací priestor menil vlastníka
tak, aby v zdaňovacom období mu z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Závery kontrolnej skupiny
boli tie, že žalobca nepreukázal  výrobcu fakturovanej komodity teda pôvod eurohranolov a eurofošní,
dodávateľ týchto komodít - STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, nie je odberateľom plynu, elektrickej energie, nie je vlastníkom motorového vozidla atď.
a teda nemá vytvorené  podmineky na uskutočnenie reálnych zdaniteľných obchodov. U dodávateľa
fyzickej osoby I. D. - VENIKOM nebolo preukázané nadobudnutie komodity eurohranol a eurofošne
nákupom ani výrobou, pričom tieto komodity ani nemal z čoho vyrobiť, nakoľko  guľatinu - smrek potrebnú
na ich výrobu nemal na sklade už  v mesiaci júl 2010 a takisto bolo preukázané, že nemá vytvorené
podmienky na uskutočnenie reálnych zdaniteľných obchodov. Ku kontrole neboli predložené žiadne
doklady preukazujúce prepravu fakturovaného tovaru zo strany dodávateľa ani odberateľa a nebola
preukázaná ani manipulácia ani skladovanie s týmto tovarom. To znamená, že tovar neopustil sklady
spoločnosti ale zmenil iba vlastníka. Keďže I. D. bol konateľom tak dodávateľa, ako aj odberateľa,
znamená to, že tento predával tovar sám sebe.  Tieto zistenia potom aj podľa názoru súdu opodstatnene
spochybnili reálne dodanie tovaru dodávateľom STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o.  žalobcovi a tým aj neuznanie
uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa
ust. § 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal
rozsiahle dokazovanie na objasnenie uskutočňovania obchodu s fakturovanými komoditami.  Dôkazy
získané z iných daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody
uskutočňovali výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie
skutkového stavu.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je
odôvodnené a že sa nezaoberal so všetkými odvolacími námietkami nie je dôvodná.

Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a
nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Žalobca pochybnosť správcu dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas
celej daňovej kontroly bol prakticky pasívny, nereagoval na výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval



miestnych zisťovaní, nepredložil žiadne písomnosti, ktoré od neho správca dane pri daňovej kontrole
žiadal, preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ daní má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane ( §15 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb.). Odpočítanie dane nenastáva zo zákona, ale je právom platiteľa dane (pojem „ môže ukončiť“
§ 49 ods . 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení, je preto esenciálnou podmienkou pre odpočítanie.

Súd preto je toho názoru, že správca dane a žalovaný rozhodli v súlade so zákonom, keď žalobcovi
nepriznali nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október  2010, a to na základe už vyššie uvedených
skutočností a z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom
odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}