{"guid": "2c67e76a-4b09-48f2-9708-df6cba027c97:5ceef118-dfd0-4cd4-abd5-604d18fe2bfd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2", "spisova_znacka": "5Co/571/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/571/2012 z 28. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2016, sp. zn. 5Co/571/2012, ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2", "identifikacne_cislo": "1511208675", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cdo/101/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "538da706-787c-4f5a-95d1-14672e05a9a9:b07c59b4-d1c5-4343-ad56-81b84f221740", "datum": "2017-09-13", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ceef118-dfd0-4cd4-abd5-604d18fe2bfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/571/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208675
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511208675.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov
senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Slovenský ľudový
umelecký kolektív, so sídlom v Bratislave, Balkánska č. 31, IČO: 16 47 80, zastúpeného Právne centrum
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 42, proti žalovanej: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. F., U. Č.. X,
zastúpenej STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18, o vypratanie
bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. júna 2012 č.k.
10C/146/2011-126, v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.09.2012 č.k. 10C/146/2011- 141 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  m e n í  tak, že žalovaná je povinná            v y p r a t a ť
trojizbový byt Č.. X, nachádzajúci sa na prvom poschodí ubytovne súp. č. XXX na U. G.. Č.. X U. F., A.
na N. Č.. XXX pre V.. Ú. C., do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi n e p r i z n á v a  náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na vypratanie bytu bez bytovej náhrady,
keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podľa § 713 ods. OZ žalovaná nie je povinná sa z
bytu (služobného) vysťahovať bez pridelenia bytovej náhrady. Právo osobného užívania k bytu, zrušené
(do účinnosti tzv. veľkej novely Občianskeho zákonníka) jej otcovi S. H., A. H. XX.X.XXXX, sa v zmysle
§ 26 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov totiž pôvodnému užívateľovi
transformovalo na nájom. Žalovanej priznal náhradu trov konania.

2.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe,
resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal,
že v rozpore so závermi odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.10.2008 sp. zn. 8Co/1/08 dospel k
nesprávnemu právnemu záveru o obnove nájomného vzťahu S. H. k spornému bytu. Poukázal pritom
na skutočnosť, že S. H. mal k spornému bytu ku 1.1.1992 len právo bývania do zabezpečenia bytovej
náhrady podľa rozsudku býv. Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 16.05.1989 č.k. 8C/268/1988-16,
ktoré sa však na nájom podľa § 871 ods.1, 4 OZ netransformovalo. Keďže k bytu nebol zrušený nájom,
ale právo osobného užívania, rovnako nemohol byť obnovený nájom ani podľa § 26 zák. č. 182/1993
Z.z. Zdôraznil, že právo bývania do zabezpečenia bytovej náhrady je viazané výlučne na osobu, ktorej
užívacie právo bolo zrušené. Namietal tiež účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia.

3.Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť,
že jej neb. otcovi nebol v zmysle právoplatného rozsudku pridelený náhradný byt. V konaní, vedenom
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/24/1999 bolo preukázané, že otec byt bez prerušenia užíval, v
dôsledku čoho súd prvej inštancie správne aplikoval § 26 zák. č. 182/1993 Z.z. a dospel k správnemu
záveru o tom, že pôvodnému užívateľovi sa obnovil nájom bytu. K zrušeniu užívacích práv súdnym



rozhodnutím dochádzalo len do 31.12.1991. Nesúhlasila preto s argumentáciou žalobcu, že nájom sa
podľa tohto ustanovenia neobnovil. Žalovaná sa stala nájomcom bytu na základe prechodu nájmu po
svojom otcovi, keď je nesporné, že v byte žila i v čase jeho smrti. Napokon poukázala na možnosť
žalobcu v prípade pochybností o prechode nájmu na žalovanú podať na súd žalobu podľa § 706 ods.
2 OZ, čo však žalobca neurobil. Platí preto nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu na
žalovanú došlo.

4.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu z dôvodov a v rozsahu ním vymedzených (§ 379, § 380 ods.
1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením N. Č.. XX pre kat.
územie Q. F., zopakoval dokazovanie oboznámením výsluchu W.. S. H. vo veci prvoinštančného súdu sp.
zn. 8C/265/94 na pojednávaní dňa 14.9.1995 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

5.Z obsahu spisu vyplýva, že otcovi žalovanej S. H. bolo zrušené užívacie právo k služobnému bytu
podľa v tom čase účinného  § 184 písm. a/ OZ (rozsudok zo dňa 16.05.1989 č.k. 8C/268/1988-16,
právoplatný dňa 13.06.1989). Do úmrtia pôvodného užívateľa bytu žalobca priznanú bytovú náhradu
nezabezpečil; v konaní, vedenom na konajúcom súde pod sp.zn. 8C/265/1994, sa neúspešne domáhal
určenia, že povinnosť vypratať byt už nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Podľa záverov
súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že sa S. H. z bytu odsťahoval natrvalo a pokiaľ by k tomu aj
došlo, byt v rodinnom dome v obci Q. F. by nebolo možné považovať za náhradný byt podľa § 712 ods. 2
OZ (rozsudok zo dňa 8.12.1997, právoplatný dňa 10.3.1998). Konanie, vedené pod sp.zn. 10C/24/1999,
v ktorom sa S. H. domáhal určenia existencie nájomného vzťahu k spornému bytu, bolo z dôvodu úmrtia
žalobcu zastavené (uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2008  sp. zn. 8 Co/1/08).

6.Súd prvej inštancie zamietol žalobu podľa ustanovenie § 713 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak služobný
byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené
v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný
byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak
nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.

7.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedené ustanovenie vo veci nesprávne aplikoval,
teda vec nesprávne právne posúdil.

8.V prejednávanej veci nedošlo k úmrtiu nájomcu služobného bytu.

9.S. H. mal k spornému služobnému bytu pred 1. januárom 1992 zrušené užívacie právo, teda ku
1.1.1992 sa mu neexistujúce právo netransformovalo na nájom služobného bytu podľa transformačného
ustanovenia § 871 ods. 1, 4 (OZ). Na užívanie bytu bol oprávnený len do zabezpečenia súdom priznanej
bytovej náhrady; podľa ustálenej judikatúry mu k bytu dovtedy patrilo len tzv. právo bývania, ako
správne argumentoval i žalobca, pri ktorom prechod neexistujúceho práva osobného užívania, resp.
neexistujúceho práva nájmu na blízke osoby neprichádza do úvahy (§ 706 ods. 1 OZ). Žalovaná potom
nie je oprávnená byt užívať do zabezpečenia primeraného náhradného bytu podľa § 713 ods. 1 OZ a
byt užíva bez právneho dôvodu (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.6.2004, sp. zn. 26 Cdo
2216/03, zo dňa 26.7.2001 sp. zn. 26 Cdo 1000/2001 a zo dňa 29.3.2006 sp. zn. 26 Cdo 2146/05).

10.Pôvodný užívateľ bytu sa totiž nestal nájomcom sporného bytu ani na základe prechodného
ustanovenia § 26 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého ak bol nájomcovi zrušený nájom súdnym
rozhodnutím z dôvodu skončenia pracovného pomeru, obnovuje sa od účinnosti tohto zákona nájomcovi
pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti tohto zákona byt bez prerušenia užíva.

11.Po zopakovaní dokazovania oboznámením vyššie uvedeného výsluchu otca žalovanej ako
aj s prihliadnutím na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (predovšetkým vyplývajúci z
oboznámených spisov konajúceho súdu vo vyššie uvedených konaniach), odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval prechodné ustanovenie § 26 zák. č. 182/1993 Z.z.,
na základe ktorého nesprávne uzavrel, že došlo k obnove nájmu bytu v prospech otca žalovanej.

12.Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať i na prejednávanú vec, keďže u otca žalovanej išlo o
zrušenie práva osobného užívania bytu súdom z dôvodu skončenia pracovného pomeru. K zrušeniu práv
k bytom súdnym rozhodnutím dochádzalo len do 31.12.1991. Preto sa žalobca nesprávne domnieva,



že k obnove nájmu podľa tohto ustanovenia nemôže dôjsť len z dôvodu, že S. H. nebol zrušený
nájom (podľa doslovného znenia tohto ustanovenia), ale právo osobného užívania bytu. Terminologická
nepresnosť zákonodarcu (zrušený nájom namiesto zrušené právo osobného užívania bytu) nič nemení
na závere, že ustanovenie § 26 sa vzťahuje práve na prípady zrušenia práva osobného užívania bytov
súdom do 31.12.1991. Od 1.1. 1992 do účinnosti zák. č. 182/1993 Z.z. dňa 1.9.1993 súdy nájom
nezrušovali, ale privoľovali k výpovedi z nájmu bytu (§ 711 ods. 2 OZ). Pri žalobcovom výklade tohto
ustanovenia by sa potom ani v jednom prípade nestalo, aby bol nájom obnovený.

13.Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 26 zák. č. 182/1993 Z.z., predpokladom obnovenia
nájmu je nepretržité užívanie bytu, ku ktorému bolo zrušené právo osobného užívania, jeho pôvodným
užívateľom. Celkom logicky sa požiadavka nepretržitého užívania nevzťahuje na užívanie inej
nehnuteľnosti (byt alebo dom) pôvodným užívateľom bytu. Nemôže byť preto významné, či S. H.
nepretržite užíval dom v Q. F., ale len, či nepretržite užíval sporný byt, a to v čase medzi zrušením
práva osobného užívania bytu dňa 13.6.1989 a  nadobudnutím účinnosti zák. č. 182/1993 Z.z., t.j. dňom
1.9.1993.

14.Z odvolacím súdom oboznámenej výpovede S. H. ako účastníka konania vo veci  sp. zn. 8C/265/1994
na pojednávaní dňa 14.09.1995 vyplýva, že býva v Q. F., v dome, ktorý kúpil v roku 1986 v dezolátnom
stave na rekreačné účely. Uviedol tiež, že sa tam presťahoval viac-menej z nutnosti, aby  deťom (trom)
umožnil riadne bývanie. Tento stav nepovažoval za trvalé riešenie svojho bývania aj pre manželské
nezhody (predložil kópiu návrhu na rozvod manželstva). Do obce sa prihlásil k prechodnému pobytu,
aby tam nebýval načierno, keď si aj prácu našiel v H. L..

15.S. H. pracoval v H. L. od augusta 1992 do novembra 1993 (podľa zápočtového listu zamestnávateľa
K., L..C..I.. H. L. na Č.. N.. XX v spise zn. 10C/24/99), teda v rozhodujúcom období pôvodný nájomca/
užívateľ sporného bytu podľa vlastných tvrdení sporný byt nepretržite neužíval, lebo ako sám uviedol,
sa presťahoval a v tomto období (výkon práce v H. L.) užíval dom v Q. F., ktorého bol bezpodielovým
spoluvlastníkom a kde sa prihlásil k prechodnému pobytu. Tvrdeniu o presťahovaní sa do Q. F.
korešpondujú tiež ďalšie skutočnosti, vyplývajúce z pripojených spisov (vzatie do väzby v januári r. 1992
v Q. F., prevádzkovanie predajne v dome v r. 1991, uzavretie manželstva žalovanou v r. 1988 a užívanie
sporného bytu s manželom a dcérou).

16.Po zrušení práva osobného užívania služobného bytu sa S. H. nestal jeho nájomcom s účinnosťou
od 1.9.1993, lebo sporný byt nepretržite neužíval.

17.Pre absenciu obnovenia pôvodného nájmu S. H. žalovaná ako jeho dcéra celkom nesprávne
poukazuje na prechod nájmu k bytu v jej prospech, čo je napokon vylúčené tiež charakterom bytu ako
služobným (§ 709 OZ). Byt po zrušení užívacieho práva S. H. nestratil tento charakter len z dôvodu,
že pre uvedené dlhoročné súdne spory byt nie je v nájme zamestnanca žalobcu; žalovaná pritom
nespochybnila tvrdenia žalobcu, že objekt ubytovne je využívaný na ubytovanie zamestnancov žalobcu,
resp. tvorcov a interpretov umeleckej scény žalobcu. Z bytového fondu sporný byt Č.. X nebol vyňatý
(správa Hl. mesta SR Bratislava z č.l. 59, správa býv. ObNV Bratislava V z č.l. 72 spisu zn. 8C/265/94).

18.Napokon žalovaná v konaní netvrdila a do poučenia súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
ani nepreukazovala splnenie zákonnej podmienky pre prechod nájmu podľa § 706 ods. 1 OZ, a to
existenciu spoločnej domácnosti s otcom v deň jeho smrti.

19.Odvolací súd, berúc do úvahy ústavnoprávny rámec predmetu tohto konania, zvažoval za použitia
analógie (§ 853 ods. 1 OZ) s ustanovením § 713 OZ viazať uloženie povinnosti vypratať byt na
zabezpečenie bytovej náhrady. Keďže však žalovaná má vyriešené bývanie (výlučná vlastníčka
rodinného domu v Q. F. U. I. H.Á. L.), bez väzby na výkon práce v F., žalobe ako opodstatnenej vyhovel
bez povinnosti zabezpečovať bytovú náhradu.

20.Žalobca je správcom objektu (vo vlastníctve štátu), v ktorom sa sporný byt nachádza, je potom
oprávnený vec držať a je i aktívne legitimovaný na podanie žaloby § 126 ods. 2 OZ.

21.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel
(§ 388 CSP).



22.Odvolací súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) nepriznal
podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval
skutočnosť, že žalovaná žije v spornom byte od svojho narodenia a vo vyššie uvedených súdnych
sporoch bolo v konaniach pred súdom prvej inštancie opakovane rozhodnuté v jej prospech alebo v
prospech jej otca.

23.Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)            (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cdo/101/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "538da706-787c-4f5a-95d1-14672e05a9a9:b07c59b4-d1c5-4343-ad56-81b84f221740", "datum": "2017-09-13", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/146/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}