Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoPr/8/2014 z 30. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. marca 2016, sp. zn. 3CoPr/8/2014, ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1 Krajský súd Prešov | 3CoPr/8/2014 | ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1 | 2016-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c840498-c91f-4613-88e8-984d2908da5f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307201386
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa BERLING-CHEMIE
Aktiengesellschagt, so sídlom Glienicker Weg 125, Berlín, NSR, podnikajúceho v SR prostredníctvom
BERLING-CHEMIE A. G. - obchodné zastúpenie v SR, organizačná zložka zahraničnej osoby so
sídlom Palisády 29, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Havlátom, AK Havlát & partners,
Rudnayovo námestie 1, Bratislava proti odporkyni S.. L. C., rod. E., bytom U., H. H. 2, zast. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., J.. H. XXX, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 8C/47/2007-988 zo dňa 16.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
mu istinu vo výške 810,40 eur (24.414 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od
12.02.2005 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania. Odporkyňa pracovala u navrhovateľa v čase
od 01.05.2004 do 11.02.2005 na pozícii obchodný reprezentant. Boli jej priebežne vyplácané mesačné
zálohy celkom vo výške 11.020,17 eur (331.993,50 Sk), z ktorých nevrátila ani nezúčtovala zálohu v
sume 810,40 eur (24.414 Sk).

Odporkyňa navrhla žalobu zamietnuť a vzniesla námietku premlčania.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2010, ktorý bol uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 26.10.2010 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania a citujúc ust. § 107 ods. 1, § 451, § 456 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 42 ods. 1 Zákonníka práce skonštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá
pracovná zmluva, na základe ktorej boli odporkyni poskytované zálohové platby na výdavky. Po
zhodnotení dôkazov aj napriek znaleckému posudku ustálil, že z popisu práce, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť pracovnej zmluvy zistil, že zálohy mala odporkyňa vyúčtovať a vyúčtovanie predložiť do desiateho
dňa nasledujúceho mesiaca. Táto skutočnosť vyplýva aj z prehľadu záloh a vyúčtovaní. Z pracovnej
zmluvy ani z popisu práce nie je zrejmé, že má odporkyňa vyúčtovať nejakú zálohu - označenú v
znaleckom posudku aj navrhovateľom, ako stálu zálohu a vyúčtovať ju až pri skončení pracovného
pomeru. Súd teda ustálil, že odporkyňa bola povinná predložiť vyúčtovanie vždy do nasledujúceho
mesiaca.



Súd prvého stupňa mal v konaní taktiež preukázané, že odporkyňa nevyúčtovala zálohy v celkovej výške
25.500,- Sk, preto došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bola povinná vydať.

Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatnenej pohľadávky zo strany
odporkyne. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné tejto námietke vyhovieť. V konaní
bolo preukázané, že odporkyňa prevzala dňa 14.05.2004 zálohu vo výške 25.000,- Sk a túto mala
vyúčtovať do konca mesiaca a vyúčtovanie predložiť do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná suma je vypočítaná z nevyúčtovanej zálohy vo výške 25.000,-
Sk (prijatej dňa 14.05.2004 a označenej v znaleckom posudku ako aj navrhovateľom ako stála záloha),
ako aj z nevyúčtovanej zálohy za september vo výške 500,- Sk. Tieto zálohy mala odporkyňa vyúčtovať.
Od poskytnutých záloh je odpočítaná suma 1085,90 Sk, ktorá predstavuje pohľadávku odporkyne voči
navrhovateľovi a výsledná suma predstavuje predmet konania, teda suma 24.414,10 Sk. V danom
prípade začala plynúť pre vydanie bezdôvodne obohatenia neodovzdanej sumy premlčacia doba odo
dňa prvého dňa nesledujúceho mesiaca, za ktorý malo byť predložené vyúčtovanie. Žaloba bola v
predmetnej veci podaná na súde dňa 09.02.2007. Odporkyňa bola povinná vyúčtovať zálohu vo výške
25.000,- Sk za mesiac máj, prijatú dňa 14.05.2004 do konca mesiaca máj. Od 01.06.2004 teda začala
plynúť dvojročná premlčacia doba na vydanie predmetnej sumy. Z uvedeného potom vyplýva, že žaloba
bola v tejto časti podaná po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby. Žalovaná suma 24.414,- Sk pozostávala aj
z nevyúčtovanej zálohy za mesiac september vo výške 500,- Sk, ktorú bola odporkyňa povinná vyúčtovať
do konca septembra, preto začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie tejto sumy od 01.10.2004. Ako
bolo už vyššie uvedené, žaloba bola podaná až dňa 09.02.2007, preto bola aj v tejto časti žaloba podaná
po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ sa vždy k 1. dňu
v mesiaci dozvedel, že odporkyňa nevyúčtovala zálohy za predchádzajúci mesiac. Súd uviedol, že aj
keby začal počítať začiatok premlčacej doby vždy od 10. dňa v mesiaci, v ktorý malo byť už vyúčtovanie
predložené area managerovi, aj tak by dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je voči odporkyni
premlčaná. K otázke stravného súd prvého stupňa poznamenal, že sumy stravného neboli započítané
ako preddavok, ani neboli započítané k pohľadávke navrhovateľa, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Z
tohto dôvodu nebolo pre potreby tohto rozhodnutia dôležité riešiť otázku nárokov odporkyne na stravné,
nakoľko stravné nebolo súčasťou žalovanej sumy. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Na doplnenie prvostupňový súd uviedol, že v konaní nemal preukázanú pohľadávku voči odporkyni,
nakoľko v znaleckom posudku bolo pripustené, že boli vykonané zásahy v účtovníctve. Zároveň uviedol,
že navrhovateľ preukázal zostatky z účtov len na základe výstupov z počítača a fyzicky dokladovú
inventúru nevykonával. Táto skutočnosť bola zhodnotená aj v znaleckom posudku , preto aj toto možno
považovať za dôvod, pre ktorý súd nepovažoval pohľadávku voči odporkyni za preukázanú.

Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal
na samostatné rozhodnutie.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie
odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a namietal nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Nestotožnil
sa so záverom, že z popisu práce vyplýva, že zálohy mala odporkyňa vyúčtovať a predložiť do 10.
dňa nasledujúceho mesiaca. Z pracovnej zmluvy ani z popisu práce totiž nie je zrejmé, že mala
odporkyňa vyúčtovať nejakú zálohu - označenú ako stála záloha a vyúčtovať ju pri skončení pracovného
pomeru. Súd ustálil, že odporkyňa bola povinná predložiť vyúčtovanie vždy do nasledujúceho mesiaca.
S uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolateľ nestotožnil a namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom poukázal na to, že pri vzniku pracovného pomeru bola odporkyni poskytnutá jednorazová tzv.
stála záloha vo výške 25.000 Sk na pokrytie výdavkov spojených s výkonom práce, ktoré nie je možné
vopred predvídať ani vyčísliť. Následne boli odporkyni poskytované nepravidelné (tzv. mimoriadne)
zálohy slúžiace na priebežné pokrytie všetkých výdavkov a to aj na niekoľko mesiacov vopred. Konečné
vyúčtovanie tejto zálohy, ako aj ďalších mimoriadnych záloh nebolo možné urobiť skôr ako pri skončení
pracovného pomeru, kedy bola zrejmá konečná výška záväzku navrhovateľa voči odporkyni. To, že
záloha vo výške 25.000 Sk bola odporkyni poskytnutá v máji, bola stálou zálohou, potvrdil aj svedok
Marek Nerad. Táto stála záloha bola dopĺňaná, aby túto sumu mala odporkyňa v priebehu jednotlivých



mesiacov k dispozícii na pokrytie jej výdavkov súvisiacich s plnením pracovných úloh. Uvedený záver
vyplýva aj z Dodatku č. 1 znaleckého posudku č. 13/2009 znalkyne Ing. Edity Lukačíkovej. Konečnú
výšku záväzku odporkyne navrhovateľ nemal možnosť zistiť skôr, ako ku dňu skončenia pracovného
pomeru odporkyne.

Odhliadnuc od uvedeného je však nesporné, že na základe vyúčtovania predloženého odporkyňou v
mesiaci 1/2005 za obdobie 12/2004 boli všetky zálohy poskytnuté navrhovateľom ku dňu 31.12.2004
spotrebované. Úhrada vyúčtovania za mesiac 12/2004 prebehla dňa 20.01.2005, kedy odporkyni bola
opätovne poskytnutá záloha, ktorú mala povinnosť vyúčtovať do 10. dňa nasledujúceho mesiaca, teda
do 10.02.2005. Žaloba bola podaná 09.02.2007, nemohlo teda dôjsť k premlčaniu nároku navrhovateľa.

Odvolateľ ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že nie je mu zrejmé, z akých dôvodov súd vzťah medzi
navrhovateľom a odporkyňou posúdil ako vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. V tejto časti je
rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nie je zrejmé, o aké bezdôvodné obohatenie ide.

Namietal tiež, že tvrdené zásahy do účtovníctva navrhovateľa v znaleckom posudku pripustené neboli.
Poukázal na Dodatok č. 1 a stanovisko znalkyne Ing. A. z XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva, že údaje
preverila s účtovníctvom navrhovateľa a tieto súhlasili so všetkými prvotnými dokladmi (pokladničné
doklady, bankové výpisy, mesačné vyúčtovanie) a s údajmi v účtovníctve (účtovné knihy).

Navrhol preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa tak, že navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Uviedla, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav a
zistené dôkazy správne vyhodnotil. Tvrdenie, že záloha vo výške 25.000 Sk bola poskytnutá ako
stála záloha pri vzniku pracovného pomeru na krytie výdavkov spojených s výkonom práce, nebolo
ničím preukázané, nakoľko ďalšie poskytnuté zálohy boli vo výške vysoko presahujúcej uvedenú sumu.
Ďalšie zálohy poskytnuté 17.06.2004 vo výške 30.000 Sk, dňa 14.07.2004 vo výške 50.000 Sk, dňa
20.08.2004 vo výške 25.000 Sk, dňa 28.09.2004 vo výške 50.000 Sk, dňa 26.09.20004 vo výške
40.000 Sk preukazujú, že sa nejednalo o nejaké doplnenie stálej zálohy 25.000 Sk. Jednotlivé zálohy
boli poskytované podľa aktuálnej potreby odporkyne preukázanej navrhovateľovi a po odúčtovaní
predchádzajúcej zálohy. Tvrdenie navrhovateľa, že stála záloha vo výške 25.000 Sk bola dopĺňaná v
priebehu jednotlivých mesiacov, nebolo ničím preukázané. Svedok F. v čase poskytnutia záloh odporkyni
na úseku, ktorý vyplácal zálohy nepracoval, takže nemohol mať informácie, o ktorých pred súdom
vyspovedal. K 31.12.2004 všetky zálohy poskytnuté navrhovateľom boli spotrebované. Dňa 20.01.2005,
podľa tvrdenia navrhovateľa bola odporkyni opätovne poskytnutá záloha, čo ničím nebolo preukázané.
Nebol predložený výpis z účtu a preukazuje to len výstupom o vedení účtovníctva zo svojho počítača. Za
mesiac január 2005 nebola navrhovateľom poskytnutá žiadna záloha. Odporkyňa v tomto období bola
práceneschopná a v mesiaci február 2005 ukončila pracovný pomer. Pri preberaní poslednej výplaty
osobne, nie na účet, uhradila sumu 3.000 Sk, ktorá nebola zdôvodnená písomne, len verbálne, že vraj
ide o vyrovnanie v účtovníctve.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. po tom, čo na úradnej tabuli súdu a internete zverejnil
dňa 16.03.2016 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.).

V zmysle citovanej právnej úpravy odvolací súd majúc za to, že na predmetnú právnu vec sa vzťahujú
ust. § 182 ods. 1, ods. 2, zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ďalej len Zákonník práce,
ktorý bol už citovaný v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/45/2010-737 zo dňa 26.10.2010,
ktorým bol zrušený prvší rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnom konaní, ale ktorý nebol uvedený



v napadnutom rozsudku, postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov tohto konania, aby sa k
možnému použitiu tohto ustanovenia, ako aj § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/164 Zb. v znení
zmien a doplnkov, § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník
(§ 1 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, ďalej len ZP).

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, iné zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh, alebo obrat, ktoré je povinný
vyúčtovať, zodpovedá na vzniknutý schodok. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 1 prvá veta, ods. 2, 3 ZP).

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti (§ 103 prvá veta OZ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nárok navrhovateľa je premlčaný.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že záloha vo výške 25.000 Sk, ktorú odporkyňa obdržala od
navrhovateľa za mesiac máj, bola ňou prijatá 14.05.2004 a mala povinnosť ju vyúčtovať do 10.dňa
nasledujúceho mesiaca, t.j. do 10.06.2004. Odo dňa 11.06.2004 začalo plynúť premlčanie, ktoré
uplynulo 11.06.2006. Keďže žaloba v predmetnej veci bola podaná 09.02.2007, teda po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou, nebolo možné
nárok priznať. Rovnako je možné vyhodnotiť aj nárok na zaplatenie 500 Sk, čo je 16,60 eur ako zálohy
nevyúčtovanej za mesiac september 2004. Aj tento nárok je potrebné vyhodnotiť ako premlčaný a
to najneskôr dňom 10.10.2006. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ musel vedieť, že odporkyňa je
povinná vyúčtovať zálohy do 10.dňa nasledujúceho mesiaca, lebo to vyplýva z popisu práce zo dňa
01.05.2004. Ak navrhovateľ tvrdil, že vyúčtovanie zálohy poskytnutej odporkyni v máji roku 2004 mala
povinnosť vyúčtovať až ku dňu skončenia pracovného pomeru, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a
splatnosť takto uvádzaná nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ neviedol dôslednú
evidenciu týkajúcu sa záloh poskytnutých odporkyni a následné ich vyúčtovania, o čom svedčí už tá
skutočnosť, že listom zo dňa 27.09.2006 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 1.123,39 eur a následne
listom zo dňa 19.12.2006 už na zaplatenie 810,40 eur, a to z toho istého titulu. Nezanedbateľné je aj
to, že po ukončení pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa táto bola vyzvaná na úhradu sumy
3.000 Sk ako sumy nevyúčtovaných záloh. Navyše, aj znalkyňa Ing. Edita Lukáčiková v Dodatku č. 1 k
Znaleckému posudku č. 13/2009 konštatuje, že v priebehu obdobia 01 - 03/2006 mohol navrhovateľ do
účtovníctva zaúčtovať prípady patriace ešte do roku 2005. V marci 2006 po uzavretí účtovných kníh za
rok 2005 už nebolo možné vykonať žiadne opravy.

Odvolací súd tiež dáva do pozornosti R/84/1998, podľa ktorého zodpovednosť zamestnanca podľa § 182
ods. 1 prvá veta ZP prichádza do úvahy (pri plnení ďalších predpokladov) len vtedy, ak škoda vzniknutá
zamestnávateľovi má povahu schodku účtovného rozdielu medzi skutočnými stavom zverených hodnôt
a údajmi účtovanej evidencie. Za schodok v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať škodu,
ktorá bola zistená následne, po riadnom vyúčtovaní, pri ktorom sa nezistil schodok.

Všetky uvedené skutočnosti odvolací súd hodnotí tak, že navrhovateľ neviedol dôslednú evidenciu
poskytnutých a vyúčtovaných záloh.



K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
potrebu vyúčtovať zálohy poskytnuté navrhovateľom odporkyni vždy do 10.dňa nasledujúceho mesiaca
po jej poskytnutí. Uvedené možno vyvodiť z popisu práce zo dňa 01.05.2004 podpísanej účastníkmi
tohto konania. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, aby suma 25.000 Sk poskytnutá
ako záloha 14.05.2004 odporkyni mala tvoriť nejakú stálu zálohu s povinnosťou vyúčtovať ju až pri
skončení pracovného pomeru. Ak sa k uvedenému vyjadril svedok Marek Nerad v čase poskytovania
záloh odporkyni podľa jej tvrdenia nebol pracovníkom úseku, ktorý vyplácal zálohy.

Nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa úhrady sumy 500 Sk, keď podľa tvrdenia
navrhovateľa, že za obdobie 12/2004 boli všetky zálohy poskytnuté navrhovateľom ku 31.12.2004
spotrebované a zo strany navrhovateľa mala byť opätovne poskytnutá záloha v priebehu mesiaca január,
ktorá mala byť zúčtovaná do 10.02.2005, nemohla byť preto premlčaná, keďže žaloba bola podaná
09.02.2007. Odvolací súd uvádza, že podľa Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 13/2009 na strane
11 znalkyňa konštatovala, že zostatok zálohy zo septembra 2004 vo výške 500 SK nebol vyúčtovaný.
Navrhovateľ nepreukázal, aby zálohu 500 Sk poskytol odporkyni v januári 2005. Preto správne súd
prvého stupňa vyhodnotil ako premlčaný nárok aj nárok na zaplatenie sumy 500 Sk, čo je 16,60 eur.

Je treba súhlasiť však s odvolacou námietkou týkajúcou sa vyhodnotenia nároku ako bezdôvodného
obohatenia súdom prvého stupňa. Predmetný nárok nebol uplatňovaný ako bezdôvodné obohatenie a
vzhľadom na zistený skutkový stav išlo o náhradu škody za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať v zmysle ust. § 182 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že odvolací súd
mal za to, že na predmetnú vec sa vzťahujú ust. Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka, vyzval
účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa k možnému použitiu uvedených ustanovení
vyjadrili.

Navrhovateľ sa k uvedenému nevyjadril.

Odporkyňa sa vyjadrila tak, že opätovne zhodnotila vykonané dokazovanie, uviedla, že za obdobie
decembra 2014 boli všetky zálohy spotrebované ku 31.12.2014. v mesiaci január 2015 jej nebola
poskytnutá žiadna záloha, lebo už vtedy bola PN a následne vo februári 2015 ukončila pracovný pomer.
Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd majúc za to, že nárok navrhovateľa súd prvého stupňa
správne vyhodnotil ako nárok premlčaný, po realizácii postupou odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2
O.s.p., potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny a to podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
o všetkých trovách konania, t.j. aj o trovách odvolacích rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.