{"guid": "2c636674-b985-4962-8836-6365f8b1eb5d:a58d48b9-eac3-4811-8b20-6406d902d6d8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2", "spisova_znacka": "5Tos/124/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/124/2018 z 10. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 10. októbra 2018, sp. zn. 5Tos/124/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2", "identifikacne_cislo": "2118011140", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Katarína Hlinková", "sudca_id": 566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-hlinkova-566", "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a58d48b9-eac3-4811-8b20-6406d902d6d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/124/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011140.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného J. U., nar. XX.XX.XXXX, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.05.2018, č. k. 1PP/60/2018,
na neverejnom zasadnutí dňa 11.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. U., nar. X.X.XXXX,  z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 28.05.2018, č. k. 1PP/60/2018 podľa § 66 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného J. U. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený J. U. podal dňa 04.05.2018 na Okresný súd
Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 2T/26/2015 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom
jeho predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 24.07.2018. Následne ma nastúpiť na výkon
trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky zo dňa 18.05.2016 sp. zn. 0T/67/2016 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,

Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného je počas
jeho pobytu v tunajšom ústave na požadovanej úrovni až na jednu situáciu, kedy bol samostatne
umiestnený z preventívno-bezpečnostných dôvodov. Dôvodom samostatného umiestnenia bol konflikt
na pracovisku so spoluodsúdeným. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje. Snaží sa plniť si
svoje povinnosti a dodržiavať interné normy. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol jedenkrát
disciplinárne odmenený. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej
priaznivá (opakovaná trestná činnosť, experimentovanie s drogami). V pedagogickej dokumentácii v
súčasnosti nie je evidované voči nemu ďalšie trestné stíhanie. Na základe uvedených skutočností
možno konštatovať, že preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčam ho
podmienečne prepustiť.

Súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej)
podmienky, je pravdou, že odsúdený J. U. už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia
slobody, ktoré sa v tomto konaní považujú z hľadiska súdnej praxe za jeden trest. Druhá zákonná
(materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny
život (t.j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane



dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa javila tiež ako splnená
napriek menších negatívnym záznamom.

Splnená nebola dôsledne však tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného
J. U. bolo podľa názoru súdu riziko recidívy príliš veľké. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
obhajcu, ktorú neskôr bližšie neodôvodnil.

Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného
zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca
v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. V posudzovanom prípade bol odsúdenému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Lehota na podmienečné prepustenie bola
splnená dňom 22.01.2018. Odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody dňa 04.05.2018, a preto môžeme konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená. Druhou
podmienkou je splnenie dvoch materiálnych podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že
odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie, a
súčasne, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život. Aj napriek skutočnosti, že správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, súd má za to,
že preukázal čiastočné polepšenie a nedostatky, ktorých sa dopustil hodnotí ako menej závažné. Vo
vzťahu k druhej materiálnej podmienky, musí súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená, a to s
poukazom na jeho trestnú minulosť. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny



život, vzhľadom na to, že sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov súd zistil, že
odsúdený má 6 záznamov. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života
teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t.
j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie
je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je
reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.

Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Aj napriek
skutočnosti, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil jednu z materiálnych podmienok, a síce
predpoklad vedenia riadneho života. Nesplnením jednej z týchto podmienok nemôže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, tzn. na podmienečné prepustenie je nevyhnutné splnenie všetkých
zákonom stanovených podmienok súčasne.

Sťažnostný súd uvádza, že početnosť trestnej činnosti odsúdeného svedčí o tom, že si z
predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej
nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdenému bola daná možnosť
preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil.

Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla,
že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Osoba odsúdeného,
ako recidivujúceho páchateľa rovnakého druhu trestnej činnosti, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.  S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne
správne a zákonné, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1PP/60/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}