Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/22/2017 z 18. 6. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 10Sžsk/22/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201111.1 Najvyšší súd | 10Sžsk/22/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:8015201111.1 | 2018-06-18 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 462 ods. 1 SSP, § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9fc363a-0a6b-41c0-9648-5b09059e9425 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201111.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžsk/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201111
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015201111.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: U. R. G., narodená dňa XX.XX.XXXX,
P., Poľská republika, právne zastúpenej: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti
žalovanej (sťažovateľke): Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, za účasti: K.
U. P., M., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 63613-2/2013-KEM zo
dňa 19.04.2013, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v
Prešove č. k. 12Scud/5/2015-25 zo dňa 18.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 12Scud/5/2015-25 zo dňa
18. januára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) uložil žalovanej prostredníctvom pobočky Košice doručiť
prvoinštančné správne rozhodnutie č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 žalobkyni v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň odložil vykonateľnosť prvoinštančného správneho
rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z obsahu rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 nesporne vyplýva, že žalobkyňa
bola účastníkom konania, v ktorom prvoinštančný správny orgán rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm.
a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v tom zmysle, že žalobkyni
nevzniklo povinné poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi u zamestnávateľa Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media od 01.07.2012
do 30.11.2012 podľa slovenskej legislatívy. Krajský súd mal za to, že prvoinštančný správny orgán
predmetným rozhodnutím rozhodoval o poistnom, a teda žalobkyni mala žalovaná rozhodnutie podľa §
212 ods. 3 zákona doručovať do vlastných rúk alebo poštou ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk“.

3. Z kópie doručenky preukazujúcej doručenie rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu
žalobkyni pre krajský súd bez pochýb vyplynulo, že na doručenke nie je vyznačená poznámka, že ide o
písomnosť a zásielku doručovanú „do vlastných rúk“. Takisto nevyplynula tá skutočnosť, že rozhodnutie
nebolo prevzaté osobou žalobkyne, ani nebolo doručované oznámenie.

4. Na základe uvedeného mal krajský súd za preukázané, že žalobkyni ako účastníkovi konania nebolo
doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013
zákonným spôsobom, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 212 ods. 3 zákona, a preto správny súd podľa
§ 179 ods. 1 S.s.p. uložil žalovanej povinnosť doručiť predmetné rozhodnutie žalobkyni do vlastných



rúk. Správny súd v ďalšom poukázal na § 179 ods. 4 S.s.p., v zmysle ktorého po právoplatnosti tohto
uznesenia správny súd konanie zastaví.

5. Krajský súd zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodnutia v súlade s
podaným návrhom žalobkyne a odložil vykonateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky, Košice
č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013.

II. Konanie na kasačnom súde
A/
6. Uznesenie napadla sťažovateľka včas podanou kasačnou sťažnosťou z dôvodov uvedených v §
440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením veci zo strany
krajského súdu z dôvodu opätovného doručenia druhoinštančného rozhodnutia, nakoľko predmetné
rozhodnutie už bolo raz žalobkyni doručené. Na základe uvedeného sa preto sťažovateľka naďalej
pridržiava Vyjadrenia k žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 08.01.2016.

7. S poukazom na právnu úpravu sťažovateľka uviedla, že rozhodnutím o vzniku a zániku povinného
sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa deklaruje skutočnosť, že účastníkovi konania vzniká povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
Zákon doručovanie rozhodnutí o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia osobitným
spôsobom neupravuje a uvedený typ rozhodnutia nie je súčasťou taxatívneho vymedzenia rozhodnutí
doručovaných do vlastných rúk podľa § 212 ods. 3 zákona. Dodala, že sociálna poisťovňa postupuje
na základe a v medziach zákona a nemôže konať nad jeho rámec. Naproti tomu rozhodnutia vo veci
predpísania poistného, penále a uložení pokuty ustanovujú účastníkovi konania povinnosti vyplývajúce
z poistného pomeru, t. j. povinnosť zaplatiť predpísané poistné, penále alebo uloženú pokutu. Z tohto
dôvodu je podľa sťažovateľky potrebné tieto rozhodnutia v zmysle zákona doručovať do vlastných rúk. Z
uvedeného mala za zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením
rozhodnutia do vlastných rúk.

8. Poznamenala, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63613-2/2013-KEM zo dňa
19.04.2013 bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobkyne, ktorá bola zaevidovaná v
systéme Sociálnej poisťovne, ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Toto rozhodnutie
sa považuje za doručené žalobkyni napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v
spoločnej domácnosti so žalobkyňou.

9. Sťažovateľka dodala, že rozhodnutia sa v mnohých iných prípadoch snažila doručiť aj doručenkou
pre medzinárodný styk, ako to bolo v prípade druhoinštančného správneho rozhodnutia, avšak v Poľskej
republike inštitút doručovania do vlastný rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila
sťažovateľka ani nebol možný, a ani nebude možný.

10. Konštatovala, že vzhľadom na uvedené mal krajský súd posudzovať včasnosť podania žaloby, t. j.
či žaloba bola podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa
v danom prípade túto zákonnú lehotu nedodržala. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil.

B/
11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila v podaní zo dňa 24.04.2017, v ktorom uviedla, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná.

12. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s argumentáciou sťažovateľky obsiahnutou v kasačnej sťažnosti a v
celom rozsahu sa stotožnila s napadnutým uznesením. Mala za to, že je správny právny názor krajského
súdu o tom, že žalobkyňu je v danom prípade nevyhnutné považovať za tzv. opomenutého účastníka v
zmysle § 179 ods. 1 S.s.p. a o tom, že rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy skutočne
bolo potrebné žalobkyni doručiť do vlastných rúk.

13. Konštatovala, že rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy sa zreteľne týka tak poistného
vzťahu medzi žalobkyňou resp. jej zamestnávateľom na jednej stane a štátom, resp. sťažovateľkou,
prípadne prvoinštančným orgánom verejnej správy na druhej strane, čo v celom rozsahu podľa
žalobkyne odôvodňuje potrebu doručiť takého rozhodnutie žalobkyni do vlastných rúk v súlade s



ustanovením § 212 ods. 3 písm. c/ zákona. Prvoinštančný orgán verejnej správy svojim rozhodnutím
konkrétne rozhodol o tom, že žalobkyni ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.09.2012 podľa slovenskej legislatívy, čo podľa
názoru žalobkyne možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za rozhodnutie o poistnom, resp.
rozhodnutie bezprostredne sa týkajúce platenia poistného a vzniku, trvania a zániku poistného vzťahu.

14. Žalobkyňa dodala, že o správnosti záveru krajského súdu, podľa ktorého bolo rozhodnutie
prvoinštančného orgánu verejnej správy potrebné doručiť žalobkyni do vlastných rúk svedčí napokon
aj samotný postup sťažovateľky a prvoinštančného orgánu verejnej správy, ktoré dlhoročne zasielajú
obdobné rozhodnutia zamestnancom a zamestnávateľom doporučene s doručenkou do vlastných rúk.
Pokiaľ by sťažovateľka bola skutočne presvedčená o tom, že predmetné rozhodnutia nie je potrebné
doručovať doporučene do vlastných rúk, istotne by to bezodkladne nariadila všetkým prvoinštančným
orgánom verejnej správy s cieľom ušetriť verejné financie, a to najmä v tých prípadoch, keď sa
doručovalo s medzinárodnou doručenkou do Poľskej republiky. Sťažovateľka tak nielenže neučinila, ale
aj naďalej doručuje takéto a obdobné rozhodnutia zamestnancom a zamestnávateľom doporučene s
doručenkou do vlastných rúk. Žalobkyňa teda mala za celkom zrejmé, že sťažovateľka podáva účelový
výklad predmetných ustanovení zákona o doručovaní rozhodnutí v administratívnom konaní vzhľadom
na judikovanú rozhodovaciu prax správnych súdov. Akákoľvek argumentácia sťažovateľky o tom, že
rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy nebolo potrebné doručovať do vlastných rúk je
podľa žalobkyne v priamom rozpore aj s dlhodobo zaužívaným postupom samotnej sťažovateľky a
prvoinštančných orgánov verejnej správy.

15. Podľa názoru žalobkyne neobstojí ani tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého prvoinštančný orgán
verejnej správy aj napriek tomu, že nebol povinný doručovať svoje rozhodnutie žalobkyni do vlastných
rúk, sa o takéto doručenie pokúsil. Uvedené tvrdenie sťažovateľky mala žalobkyňa za zmätočné,
nakoľko sťažovateľka a prvoinštančný orgán verejnej správy sú orgánmi verejnej správy, ktoré
nie sú oprávnené konať nad rámec svojich zákonných povinností a to tak z právneho, ako aj z
ekonomického hľadiska. Dokonca sťažovateľka sama v kasačnej sťažnosti uviedla, že postupuje na
základe a v medziach zákona a nemôže konať nad jeho rámec. Z uvedených dôvodov sa žalobkyni
javí vynakladanie peňažných prostriedkov na doručovanie rozhodnutí prvoinštančných orgánov
verejnej správy účastníkom administratívneho konania do vlastných rúk, hoci to nie je povinnosťou
prvoinštančného orgánu verenej správy, ako zjavne nepravdepodobné a v praxi nerealizovateľné.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.

III. Právny názor NS SR

17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
sťažovateľka včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným
subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.).

18. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým uložil sťažovateľke doručiť
žalobkyni rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013
a odložil vykonateľnosť uvedeného správneho rozhodnutia, a preto primárne v medziach kasačnej
sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

Podľa § 212 ods.1 zákona, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak
tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.



Podľa § 212 ods. 3 zákona, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do
vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do
vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.

19. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice ako orgán verejnej správy prvej inštancie dňa 19.04.2013 vydala rozhodnutie č. 63613-2/2013-
KEM, ktorým rozhodla, že žalobkyni ako zamestnankyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti u zamestnávateľa - Zdzislaw
Mieczyslaw Pitera - Blue - Media v období od 01.07.2012 do 30.11.2012 podľa slovenských predpisov
sociálneho zabezpečenia. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručované ako doporučená zásielka
prvýkrát dňa 26.04.2013. Po prvom neúspešnom pokuse o doručenie sa dňa 06.05.2013 uskutočnil
druhý pokus o doručenie. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie sa však žalobkyni
nepodarilo doručiť a zásielka bola vrátená orgánu verejnej správy prvej inštancie ako neprevzatá.

20. Na podklade odvolania zamestnávateľa voči prvoinštančnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy
(ktoré sa žalobkyni nepodarilo doručiť na vyjadrenie) vydala sťažovateľka rozhodnutie č. 42300-2/2013-
BA zo dňa 16.09.2013, ktorým odvolanie zamestnávateľa odmietla a potvrdila prvoinštančné
správne rozhodnutie. Druhoinštančné rozhodnutie vydané sťažovateľkou bolo žalobkyni doručené
ako doporučená zásielka s tým, že doručenka bola sťažovateľke vrátená dňa 07.10.2013. V zmysle
uvedeného nadobudli rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej a druhej inštancie právoplatnosť dňa
07.10.2013.

21. O podanej žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
sťažovateľky rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením, ktorým uložil
sťažovateľke doručiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie žalobkyni do vlastných rúk
dôvodiac použitím ustanovenia § 212 ods. 3 zákona.

22. V rozpore s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom uznesení sťažovateľka v
kasačnej sťažnosti namietla uplatnenie ustanovenia § 212 ods. 3 zákona, teda mala za to, že rozhodnutie
o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v prvom rade ustálil, že kľúčovou a pre
rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou prejednávanej veci, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná,
bolo ustáliť možnosť aplikácie ustanovenia § 213 ods. 3 zákona pri doručovaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvej inštancie o vzniku resp. zániku poistenia účastníkom administratívneho konania.

24. Kasačný súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že z vyššie citovaných
ustanovení zákona (§ 212 ods. 1 a 3 zákona) nemá pochýb o tom, že zákon v rámci vecnej
pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne rozlišuje pojmy rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia, ďalej rozhodovanie o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové poistenie a
rozhodovanie o uložení pokuty a penále. Ustanovenie o doručovaní do vlastných rúk - ustanovenie § 212
ods. 3 zákona však pojednáva len o doručovaní rozhodnutia o poistnom (napr. určenie jeho výšky) do
vlastných rúk a nie o rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia. Porovnaním týchto
ustanovení preto dospel kasačný súd k záveru, že ak by bolo povinnosťou orgánu verejnej správy prvej
inštancie a sťažovateľky doručovať aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia
do vlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone priamo zakotvená. Vo svetle uvedeného tak
kasačný súd ustálil, že doručovanie prvoinštančného správneho rozhodnutia doporučene bolo účinné,
a teda doručovanie rozhodnutia žalobkyni do vlastných rúk sa nevyžadovalo.

25. Obdobný právny názor vyplýva aj z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V rozsudku sp. zn. 1Sžso/39/2015 zo dňa 22.08.2017 Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol: „Na dôvažok považuje odvolací súd za potrebné sa zmieniť o namietanej povinnosti
doručovať napadnuté rozhodnutia žalobcom do vlastných rúk. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením



žalovanej, že v prípade rozhodnutí o zániku, resp. nevzniku sociálneho poistenia zamestnancov žalobcu
v 1. rade nie je doručovanie do vlastných rúk povinné.“ Z odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/3/2016 zo dňa 25.10.2017 vyplýva: „K námietke nezákonného
doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia žalobkyni odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.
Zákon o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných rúk a tzv. „obyčajné“ doručovanie. Taxatívny
výpočet rozhodnutí, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk ustanovuje § 212 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení <.. Rozhodnutie o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa v § 212 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení <. nenachádza, a preto sa doručovanie takéhoto rozhodnutia do vlastných rúk nevyžaduje.“

26. Vo svetle uvedeného je zrejmé, že právny názor kasačného súdu v otázke aplikácie ustanovenia
§ 212 ods. 3 o doručovaní rozhodnutí do vlastných rúk sa líši od názoru krajského súdu vyjadreného
v napadnutom uznesení. Preto vyhodnotil kasačný súd za správny a účinný postup sťažovateľky, ktorá
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 63613-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 doručovala
žalobkyni ako doporučenú zásielku bez vyznačenia doručenia do vlastných rúk.

27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti tak kasačný súd konštatuje, že námietky v nej obsiahnuté
sú dôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

28. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle ustanovenia § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom
kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť, vysporiadať
sa so vznesenými námietkami účastníkov konania a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.