Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/69/2015 z 24. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2016, sp. zn. 23CoP/69/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2715202095.1 Krajský súd Trnava | 23CoP/69/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2715202095.1 | 2016-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd701826-fb20-48a0-87c8-261fecd049cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2715202095.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715202095
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715202095.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
S. T., nar. XX.XX.XXXX, S. B. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka - S. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Námestie sv.
Martina 3A, 908 51 Holíč, a otec - B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. Q. XX, XXX XX D., zastúpený:
JUDr. Tatiana Madajová, advokátka, Balkánska 122/126, 851 10 Bratislava, IČO: 42 356 482, o
zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.
6P/67/2015-118 zo dňa 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa poukázal na
to, že v danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou
zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods.
1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi.
Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú
a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Z vykonaného
dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol
dôvodný. pretože nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom
na mal. deti. O výživnom pre mal. S. a mal. S. B. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Skalica č.k. 6P/195/2013-39 zo dňa 12.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 24CoP/24/2014-67 zo dňa 30.04.2014. Na strane mal. S. neprišlo od posledného rozhodnutia
k výraznej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného navštevovala 1. ročník gymnázia, v
súčasnosti maloletá navštevuje 2. ročník gymnázia. Naďalej navštevuje tanečný krúžok, doučovanie z
NJ, naďalej navštevuje kožnú ambulanciu. Teda takmer identické pomery, ako pri ostatnom rozhodnutí
o výživnom. Na strane mal. S. B. prišlo k zmene pomerov a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší
stupeň školského systému- v súčasnosti maloletý navštevuje 1. ročník SOŠ Via Humanna, vzrástli
náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby,
rozvoj maloletého atď. Pri poslednej úprave výživného, navštevoval maloletý 8. ročník základnej školy.
Súd zároveň poukázal, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný



za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v
zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa ďalej zaoberal, či došlo k zmene pomerov aj na strane
rodičov, odôvodňujúce zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Zistil, že na strane matky
nastala zmena pomerov v jej príjmoch, pretože pri poslednej úprave dosahovala priemerný mesačný
príjem 530,54 eur a poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne, teraz
je jej priemerný mesačný príjem 803,61 eur, tzn. na strane matky nastal nárast v jej príjmoch. Súd pri
svojom rozhodovaní prihliadal na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, o ich domácnosť a tým
sa tiež podieľa na výžive maloletých detí. Pri pomeroch na strane otca súd zistil, že poberá naďalej
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 260,70 eur. Otec uvádzal ako dôvod na zníženie výživného
tým, že už nepracuje a ako živnostník nemá taký príjem, aby mohol naďalej hradiť výživné na deti. Pri
poslednej úprave výživného bol zamestnaný v spoločnosti W. D. s.r.o. s príjmom vo výške 853,74 eur
netto mesačne. Súd zistil, že pracovný pomer bol skončený dňa 16.12.2014 dohodou na žiadosť otca
zo zdravotných dôvodov, na základe lekárskeho posudku stratil otec dlhodobo spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek prácu v W. D. a inú vhodnú prácu pre zamestnanca organizácia nemá k dispozícii. Otec
nepredložil súdu na jeho výzvu lekársky posudok, že dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať
doterajšiu prácu u zamestnávateľa a predložil len lekárske potvrdenia a správy o jeho zdravotnom stave,
z ktorých je však zrejmé len to, že „práca v nočných zmenách je nevhodná“. V zmysle Zákonníka
práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na
svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu
prácu. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nemá možnosť preradiť zamestnanca na
inú prácu alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu. Pracovný pomer
však v tomto prípade nebol skončený výpoveďou z týchto dôvodov, ale bol skončený dohodou na
žiadosť zamestnanca. Teda k strate zamestnania prišlo dobrovoľne na žiadosť otca. Zákon výslovne
vyžaduje, aby zdravotný stav zamestnanca bol zdokladovaný lekárskym posudkom, preto nestačí len
lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie, musí sa jednať o lekársky posudok, z ktorého bude
vyplývať, že dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať konkrétnu doterajšiu prácu. S poukazom
na zistené, musel súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na dôvody pre ktoré sa otec
vzdal zamestnania. Súd preto stratu zamestnania u otca nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia výživného, nakoľko
súd má za to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania. Naviac súd zistil, že v podstate
otec len vymenil prácu vrátnika (v spoločnosti W. D. s.r.o.) za prácu vodiča (na živnosť). Otec je od
30.07.2014 živnostníkom, podniká v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu a vedenie motorových vozidiel
do 3,5 tony. Je vodičom tranzitného auta, vozí tovar pre rôzne firmy, pričom jazdí aj do zahraničia,
najčastejšie do Nemecka. Základ dane za rok 2014 mal vo výške 855,59 eur z toho daň na úhradu vo
výške 162,56 eur, čo predstavuje zisk 693,03 eur ročne/12 mesiacov, čo je mesačný príjem otca vo
výške 57,70 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade reálnosti jeho deklarovaného príjmu, by
otec nebol schopný platiť ani pravidelné nevyhnutné mesačné náklady tak, ako ich vyčíslil. Nevyhnutné
výdaje ktoré otec uviedol niekoľkonásobne presahujú jeho preukázané mesačné príjmy. Súd vyzval
otca v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu (ak takéto má), ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Otec
predložil súdu len faktúru za mesiac 08/2015 na sumu 570,34 eur. Otec uviedol, že iné príjmy než
deklarované v majetkovom priznaní nemá. Súd ale v tejto súvislosti poukazuje na vyčíslené výdaje otca
(spolu takmer vo výške 1.000 eur mesačne), ktoré musí otec z niečoho platiť. Otec uviedol, že mu známi
a rodina mesačne požičiavajú aj 1.000 eur na hradenie nákladov. Takáto argumentácia neobstojí a súd
má za to, že otec si nesplnil tzv. edičnú povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie
jeho celkových majetkových pomerov. Súd má za to, že na strane otca nebola splnená podmienka
preukázania svojich príjmov v súlade s ustanovením § 63 Zákona o rodine a preto súd vychádzal z
domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného
minima (čo predstavuje sumu 3.961,80 eur). Zároveň treba uviesť, že je jeho povinnosťou venovať
všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji
maloletých, ktorí nie sú schopní ešte sami sa živiť a ktorí sú z tohto dôvodu odkázaní v plnej miere
na svojich rodičov. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k
takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti a takéto
zníženie výživného nie je ani v záujme maloletých detí. Vyššie popísaná zmena pomerov, teda na jednej
strane nárast príjmov matky, no na druhej strane prechod na vyšší stupeň školského systému u mal.



S. B., ako aj vyššie popísané okolnosti u otca, ktorý sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzajúc u otca z fikcie
príjmu v dôsledku nesplnenia si tzv. edičnej povinnosti, neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd
návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a)
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní,
ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Odvolanie proti rozsudku prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal otec maloletých detí, ktoré
odôvodňuje tým, že súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie
súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Nie je pravdou, že otec nereagoval na výzvu súdu týkajúcu sa predloženia relevantného lekárskeho
posudku, z ktorého bude vyplývať, že dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať prácu v noci.
Otec v priebehu pojednávania niekoľkokrát žiadal súd, aby si predmetný lekársky posudok vyžiadal
od bývalého zamestnávateľa otca, nakoľko mu ho ten odmietal vydať. Prvostupňový súd tieto žiadosti
otca ignoroval a úvahy, ktoré ho k tomu viedli, neuviedol ani v odôvodnení rozsudku. Z dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 15.12.2014 založenej v spise vyplýva, že sa pracovný pomer
skončil na žiadosť zamestnanca zo zdravotných dôvodov. Zákon takéto skončenie pracovného pomeru
predpokladá v ust. § 76 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a ak mal súd pochybnosti o
skončení pracovného pomeru otca, mohol v predmetnej právnej veci vypočuť bývalého zamestnávateľa
otca. Navrhnuté dôkazy však súd nevykonal a bez ďalšieho sa uspokojil s konštatovaním, že sa otec
vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otec apeloval na svoj zdravotný stav, ktorý
spôsobil stratu bývalého zamestnania. Na preukázanie svojich tvrdení predložil lekárske správy a nálezy
(v spise), ktoré ale prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku nevzdal do úvahy. Ochorenie, ktorým
trpí otec, si vyžaduje dlhodobé liečenie. Otec z dôvodu neschopnosti vykonávať nočné zmeny stratil
zamestnanie a dostal sa tak do zložitej životnej situácie, kedy jeho zdravotné problémy závažne poznačili
jeho finančné pomery. Musel rýchlo hľadať alternatívne formy získania finančných prostriedkov, ktoré by
kryli jeho výdavky na lieky, stravu a výživné a začal na základe živnostenského oprávnenia vykonávať
prácu vodiča. Tento príjem je však sporadický a otec je nútený požičiavať si peniaze od svojich blízkych
a priateľov. Z dôvodov dlhodobých zdravotných problémov otca nastala významná zmena pomerov
nielen na krátky čas, ktorá odôvodňuje zníženie výživného, nakoľko reálne hrozí, že ak bude otec
povinný naďalej poukazovať stanovenú čiastku výživného, dostane sa do existenčného ohrozenia a
nebude schopný ani čiastočne pokryť náklady na liečbu svojho ochorenia. Jeho jediným pravidelným
mesačným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 260,70 eur brutto a občasné príjmy z podnikateľskej
činnosti. Súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku zaoberá reálnosťou príjmu deklarovaného otcom, kedy
nevyhnutné výdaje, ktoré otec uviedol, niekoľkonásobne presahujú jeho preukázané mesačné príjmy.
Súd vyzval otca v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu (ak takéto má) a predložil podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov. Otec predložil len faktúru za mesiac 08/2015 na sumu 570,34 eur a deklaroval,
že iné príjmy nemá. Argumentáciu otca, že mu na úhradu nevyhnutných výdavkov požičiavajú rodičia a
známi, neakceptoval a vychádzal u otca z fikcie príjmu v dôsledku nesplnenia si tzv. edičnej povinnosti.
Jediným pravidelným mesačným príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 260,70 eur brutto. Čo
sa týka podnikateľskej činnosti otca, v prípade rodiča podnikateľa musí súd podľa ich názoru primárne
vychádzať z daňového priznania a z peňažných denníkov. Potvrdenie Daňového úradu Trnava zo dňa
27.7.2015 preukazujúce jeho príjmy a výdavky za rok 2014. V roku 2014 dostal odstupné vo výške
4.658,92 eur a v rámci podnikateľskej činnosti dosiahol stratu vo výške mínus 125,86 eur. Z odstupného
uhradil podľa možností všetky nevyhnutné výdavky vrátane výživného pre maloletých, nakoľko v roku
2015 v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako vodič motorového vozidla mal príjem len vo výške
570,34 eur. U matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahovala
priemerný mesačný príjem 530,54 eur (plus rodinné prídavky na deti), ku dňu vydania rozsudku jej
priemerný mesačný príjem činil 803,61 eur (plus rodinné prídavky na deti). Súd použil fikciu príjmu u
otca v dôsledku nesplnenia si tzv. edičnej povinnosti, čím spôsobil, že výživné v súhrnnej výške 270
eur na maloletých je pre otca neprimerané, ohrozuje uspokojovanie jeho základných životných potrieb
a odporuje zaužívanej súdnej praxi, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 25 až
maximálne 30% z jeho príjmu. Súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani nárast príjmov u matky.
Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave vydal rozhodnutie, ktorým rozsudok Okresného súdu Skalica zo
dňa 7.10.2015, sp. zn. 6P/67/2015-118 zruší v celom rozsahu a vec vráti Okresnému súdu Skalica na



ďalšie konanie alebo alternatívne aby Krajský súd v Trnave vydal rozhodnutie, ktorým zmení rozsudok
Okresného súdu Skalica zo dňa 7.10.2015, sp. zn. 6P/67/2015-118 tak, že zníži výživné pre maloletú S.
T., nar. XX.X.XXXX zo strany otca zo sumy 150 eur na sumu 40 eur a výživné pre maloletého syna S. B.
T., nar. XX.X.XXXX zo strany otca zo sumy 120 eur na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou od 25.3.2015 ,
pričom znížené výživné je otec maloletých detí povinný zasielať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Týmto zmení rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 12.2.2014, sp. zn. 6P/195/2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.4.2014, sp. zn. 24CoP/24/2014 v časti výšky
výživného otca na maloletú S. T., nar. XX.X.XXXX a maloletého S. B. T., nar. XX.X.XXXX.

K odvolaniu otca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila matka tak, že otec si vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne neplnil ani v čase, keď jeho príjem bol viac ako 1.100 eur mesačne netto. Otec
v odvolaní konštatuje, že podľa lekárskeho posudku, ktorý nikdy nepredložil, hoci sa nechce veriť,
že ním nedisponuje ani on ani jeho lekár, nemôže vykonávať doterajšiu prácu. Uvedené nevyplýva
dokonca ani z lekárskeho nálezu. Otec uvádza, že nemá finančné prostriedky na úhradu výživného,
avšak jeho náklady svedčia o veľmi vysokej životnej úrovni. Otec nehradí výživné dlhodobo, otec
nedisponuje znaleckým posudkom, na ktorý sa opakovane odvolával, maloleté deti sú chorľavé, syn
začal navštevovať strednú školu, čo samo o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného a že otec má
dostatočnú životnú úroveň. Z uvedeného dôvodu je konštatovanie otca, že súd nezistil dostatočne
skutkový stav, iba účelové, v snahe znížiť výživné na minimum i napriek tomu, že životná úroveň otca
zostala zachovalá. Od roku 2011, kedy bolo otcovi určené výživné, otec svoju vyživovaciu povinnosť
riadne a včas neplnil. Matka nebola schopná pokryť potreby maloletých detí zo svojho príjmu a otec
si svoju povinnosť napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu neplnil. Musela dať návrh na
výkon exekúcie (exekučné konanie č. k. Ex 543/2011 u JUDr. Poláka, EU Skalica, prebieha dodnes).Otec
napriek príjmu vo výške 1.100 eur mesačne netto dobrovoľne výživné neplnil a bolo mu (až do momentu
skončenia pracovného pomeru) zrážané zrážkami zo mzdy. Otec napriek odstupnému vo výške 3.114,53
eur uhradil len nepatrnú časť nedoplatku na výživnom vo výške 370 eur, zvyšok použil na podnikanie.
Ďalší nedoplatok na výživnom vo výške 470 eur uhradil otec až dňa 29.9.2015 potom, ako bola
matka donútená podať na otca trestné oznámenie. Podľa návrhu na vyjadrenie otca bol v roku 2014
práceneschopný. Od 30.7.2014 začal podnikať v rozsahu 7 živností. Okrem toho si ešte prenajal
dva stánky, a to na mestskej tržnici s darčekovými predmetmi (10.10.2014) a pri zimnom štadióne
s občerstvením. Otec nikdy neprispôsoboval svoje majetkové výdaje povinnosti platiť výživné. Hoci
predával občerstvenie (hlavne jedlo), tak jeho náklady na stravu boli vo výške 150 eur, čo predstavuje
takmer náklady na stravu matky a oboch detí. Otec tvrdí, že zdravotné problémy mu znemožnili
vykonávať prácu vrátnika, ktorú nevykonával ani denne. Otec prestal zo zdravotných dôvodov pracovať
ako vrátnik, nakoľko v práci sedí, a rozhodol sa radšej pracovať ako predavač v stánku, kde taktiež
sedí, navyše denne. Aktuálne vykonáva prácu vodiča tranzitného auta, realizuje dávky najmä do
Nemecka ako živnostník pre bývalého zamestnávateľa, počas cesty do zahraničia prespáva v aute.
Otcom predložený lekársky nález neobsahuje ani oznámenie o strate spôsobilosti naďalej vykonávať
doterajšiu prácu (ako nepresne tvrdí otec v odvolaní), ale týka sa len nevhodnosti práce v nočných
zmenách, nie zákazu vykonávať prácu v noci. Rovnaké odporúčanie má aj ona. Otec tvrdil, že v období
od 1/2015 - 9/2015 finančne pomáhala rodina priatelia pri nákladoch otca o mesačné pôžičky vo výške
cca 1.000 eur, čo dodnes predstavuje sumu viac ako 8.000 eur. Do sumy zarátala 500 eur ktoré zarobil
otec v 8/2015 a odrátala uhradené výživné po podaní trestného oznámenia. Navyše ani uvedené otec
nikdy nepreukázal a rodinu a priateľov označil za „zdroj príjmu“ až po otázke súdu, z čoho platí svoje
náklady. Otec viac ako pol roka pred skončením pracovnému pomeru začal podnikať a 2 mesiace pred
skončením pracovného pomeru uzatvoril zmluvu o nájme stánku. Otec na pojednávaní dňa 7.10.2015
konštatuje, že sa aktuálne venuje len doprave ako vodič, pričom realizuje najmä cesty do Nemecka,
čo je aj v nočných hodinách. Práca vodiča je ďaleko náročnejšia po fyzickej i psychickej stránke ako
práca vrátnika a dôvod uvádzaný otcom považujeme za vyfabulovaný s cieľom vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti. V skutočnosti zo strany otca išlo o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania (§ 75 ods. ZoR).
Naproti uvedenej životnej úrovni otca sú maloletí odkázaní len na ňu. Považuje za nespravodlivé, aby sa
skutočnosť, že tvrdo pracuje premietla do zníženia výživného otca, ktorý sa bez dôležitého dôvodu vzdá
práce. Mám za to, že u otca neprišlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného
pre maloleté deti a z toho dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Skalica
č. k. 6P/67/2015 zo dňa 7.10.2015 ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný



(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne
správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.
Otec podal návrh na zníženie výživného na mal. S. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne a
na mal. S. B. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne z dôvodu, že v dôsledku zhoršujúceho
sa zdravotného stavu skončil pracovný pomer dohodou ku dňu 16.12.2014. Tvrdil, že ukončil pracovný
pomer zo zdravotných dôvodov. Bola spísaná dohoda s bývalým zamestnávateľom, ktorému predložil
lekárske správy a to tie, ktoré pripojil aj k návrhu na zníženie výživného. Otec bol skoro celý rok 2014
pracovne neschopný, poberal nemocenské od júna 2014 do 12/2014 vo výške 574,01 eur. V januári 2015
mu bolo vyplatené odstupné vo výške 3.114,23 eur. Od 30.7.2014 podniká, je živnostníkom s predmetom
činnosti maloobchod, veľkoobchod, vedenie motorových vozidiel do 3,5 tony. Je vodič tranzitného auta.
Ďalej má v prenájme predajný stánok na hokejbalovom ihrisku. Jedná sa o rýchle občerstvenie. Ešte
mal jeden predajný stánok na tržnici s darčekovou predajňou. Momentálne už ale neprevádzkuje ani
jeden z týchto dvoch stánkov.

Naposledy bolo upravované výživné rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/195/2013-39 zo dňa
12.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/24/2014-67 zo dňa 30.04.2014,
kedy súd zvýšil výživné otca na mal. S. zo sumy 95 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na mal.
S. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne. Vtedy matka dosahovala priemerný mesačný
príjem 530,54 eur a poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne. Otec bol
zamestnaný v spoločnosti W. D. s.r.o. s príjmom vo výške 853,74 eur netto mesačne a poberal invalidný
dôchodok vo výške 258 eur mesačne, spolu mal mesačný príjem 1.111,74 eur. Mal. S. navštevovala
1. ročník gymnázia, navštevovala tanečný krúžok a hodiny nemčiny. Mal. S. B. navštevoval 8. ročník
základnej školy, mal zdravotné problémy so zrakom, navštevoval očnú ambulanciu.



Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že s poukazom na to, že otec spláca mesačne pôžičku 300
eur, ktorá dokonca presahuje výšku výživného a táto pôžička nemá prednosť pred výživným, nesúhlasil
so znížením výživného.

Keďže otec požadoval zníženie výživného pre jeho zlý zdravotný stav, brániaci mu pracovať tak ako
doteraz, zisťoval správne súd I. stupňa dotazmi na jeho ošetrujúcich lekárov jeho zdravotný stav. Z
lekárskej správy MUDr. C. T. súd zistil, že otec je liečený a sledovaný na kožnej ambulancii s diagnózou
Psoriasis vulgaris, pre chronické ochorenie s nutnosťou denného ošetrovania. Z lekárskej správy MUDr.
I. X., neurologická ambulancia, súd zistil, že otec trpí na ochorenie osteoporózu chrbtice v dospelosti na
viacerých miestach a artropatickú psoriázu. Z lekárskej správy MUDr. I. T., reumatológ, súd zistil, že otec
má diagnostikovanú distálnu psoriatickú artritídu na viacerých miestach. Podľa lekárskej správy MUDr.
W. E. práca v nočných zmenách je pre otca nevhodná, nakoľko únava môže zvýrazňovať závrate, chýba
kontrola sluchom v tme.

Aj u mal detí zistil súd od lekárov aké majú zdravotné problémy. Z lekárskych správ MUDr. C. C. mal
súd preukázané, že mal. S. má diagnostikovanú alergickú rinitídu. Z lekárskej správy MUDr. C. T. mal
súd preukázané, že maloletá je pravidelne sledovaná na ambulancii, trpí na ekzém, ide o chronické
ochorenie s nutnosťou pravidelných kožných návštev. Z lekárskej správy MUDr. J. J., PhD. mal súd
preukázané, že mal. S. B. trpí ochorením Myopia, tupozrakosť ťažkého stupňa, v sledovaní je od
narodenia. Z lekárskej správy MUDr. X. E. mal súd preukázané, že maloletý je sledovaný na ambulancii
detského kardiológa pre poruchy srdcového rytmu, pravidelne užíva lieky a chodí na kontroly.

Ďalej súd zistil majetkové pomery otca nasledovne: z nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že otec ako
nájomca užíval nebytový priestor na ul. G. č. X, D. na dobu neurčitú od 01.10.2013. Nájomné za užívanie
je dohodnuté vo výške 250 eur mesačne vrátane služieb s nájmom spojených. Zo zmluvy o prenájme
stánku na mestskej tržnici mal súd preukázané, že otec ako nájomca užíva predajný stánok s pozemkom
č. 15 podľa plánu mestskej tržnice v D. o výmere 21,6 m2 na dobu neurčitú od 15.10.2014. Nájomné
za užívanie je dohodnuté vo výške 125 eur mesačne. Z faktúry č. 08/2015 vystavenej 31.08.2015 súd
zistil, že otec ako dodávateľ vyfakturoval odberateľovi za služby v mesiaci 08/2015 v súlade so zmluvou
o poskytovaní služieb vedenia motorového vozidla sumu 570,34 eur.

Zárobkové pomery zistil súd z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca - W. D. spol. s.r.o., že otec
pracoval v spoločnosti od 14.05.1997 do 16.12.2014, pracovný pomer bol skončený dohodou na
základe lekárskeho posudku, pred ukončením pracovného pomeru pracoval ako vrátnik. Od 07.10.2014
do 15.12.2014 bol práceneschopný. Z dohody o skončení pracovného pomeru otca súd zistil, že
pracovný pomer bol skončený na žiadosť otca zo zdravotných dôvodov. Podľa lekárskeho posudku
stratil zamestnanec dlhodobo spôsobilosť vykonávať akúkoľvek prácu v W. D. a inú vhodnú prácu pre
zamestnanca organizácia nemá k dispozícii. Otcovi bolo vyplatené odstupné v sume päťnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Z potvrdení Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec poberá
invalidný dôchodok vo výške 260,70 eur mesačne, ďalej poberal nemocenské za obdobie od 06/2014
do 12/2014 spolu vo výške 4.018,10 eur. Z daňového priznania za rok 2014 mal súd preukázané, že
základom dane bola suma 855,59 eur a daň bola vo výške 162,56 eur. Z výpisu zo Živnostenského
registra súd zistil, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom B. T., K.. Q. XXXX/
XX, XXX XX D., IČO: 47869496.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - W. D. spol. s.r.o. mal súd preukázané, že dosahuje priemernú
čistú mesačnú mzdu vo výške 803,61 eur. Matka za posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky
vyplácané Sociálnou poisťovňou. Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka nie je v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavky na deti v sume 47,04 eur mesačne. Otec nie je
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych dávok. Matka býva v 3-izbovom
byte, ktorý je v jej vlastníctve, s mal. S. a mal. S. B..

V zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine súd skúmal okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom
zhodnotení posúdil, či niektoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu rozhodnutia. Z
vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci právne uzavrel, že návrh otca na zníženie výživného
nebol dôvodný, pretože nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o
výživnom na mal. deti Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom Okresného súdu Skalica



č.k. 6P/195/2013-39 zo dňa 12.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24CoP/24/2014-67 zo dňa 30.04.2014. Súd zistil, že u mal. S. neprišlo od posledného rozhodnutia
k výraznej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného navštevovala 1. ročník gymnázia, v
súčasnosti navštevuje 2. ročník gymnázia. Naďalej navštevuje tanečný krúžok, doučovanie z NJ, naďalej
navštevuje kožnú ambulanciu. Na strane mal. S. B. prišlo k zmene pomerov a to v prechodom na stredné
vzdelávanie, v súčasnosti navštevuje 1. ročník SOŠ Via Humanna, vzrástli tým náklady na jeho výživu,
školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj maloletého atď. Pri
poslednej úprave výživného bol maloletý žiakom 8. ročníka základnej školy. Správne vyhodnotil súd
prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému za objektívnu skutočnosť odôvodňujúcu ako
zmenu pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

U rodičov porovnal pomery pri ostatnej úprave výživného a teraz pri svojom rozhodovaní nasledovne:
U matky - pri poslednej úprave mala priemerný mesačný príjem 530,54 eur a poberala rodinné prídavky
na dve deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne a teraz jej priemerný mesačný príjem činí 803,61 eur, tzn.
nárast v jej príjmoch. Súd správne prihliadal na jej osobnú starostlivosť o maloleté deti a tak jej podiel na
výžive maloletých detí. U otca - súd zistil čiastočný invalidný dôchodok vo výške 260,70 eur. Pri poslednej
úprave výživného bol zamestnaný v spoločnosti W. D. s.r.o., kde dosahoval príjem vo výške 853,74
eur netto mesačne. Pracovný pomer bol skončený dňa 16.12.2014. Od bývalého zamestnávateľa otca
W. D. spol. s.r.o. súd zistil, že pracovný pomer bol ukončený dohodu na žiadosť otca zo zdravotných
dôvodov. Na základe lekárskeho posudku stratil otec dlhodobo spôsobilosť vykonávať akúkoľvek prácu
v W. D. a inú vhodnú prácu pre zamestnanca organizácia nemá k dispozícii. Otec napriek výzve súdu,
aby predložil súdu lekársky posudok, z ktorého má vyplývať, že dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej
vykonávať doterajšiu prácu u zamestnávateľa (pozn. pozíciu vrátnika), takýto lekársky posudok súdu
nepredložil. Otec súdu predložil len lekárske potvrdenia a správy o jeho zdravotnom stave, z ktorých je
však zrejmé len to, že „práca v nočných zmenách je nevhodná“.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu pri skončení jeho pracovného pomeru.
Nemožno ukončenie jeho pracovného pomeru považovať v Zákonníka práce, že zamestnanec
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej
vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu;
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu
alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu. Pracovný pomer v prípade otca
nebol skončený výpoveďou z týchto dôvodov, ale bol skončený dohodou na žiadosť zamestnanca. Tento
záver je správny a k strate zamestnania prišlo dobrovoľne na žiadosť otca. Nestačí preto len lekárske
odporúčanie, nález alebo potvrdenie, ale sa musí ísť o lekársky posudok, z ktorého bude vyplývať, že
zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať konkrétnu doterajšiu prácu.

Vzhľadom k tomuto zisteniu preto súd správne prihliadol v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na dôvody,
pre ktoré sa otec vzdal zamestnania. Nemožno preto jeho stratu zamestnania hodnotiť ako podstatnú
zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia
výživného, lebo sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania. Otec namiesto práce vrátnika v
spoločnosti W. D. s.r.o. začal podnikať, od 30.7.2014 je živnostníkom, podniká v oblasti maloobchodu,
veľkoobchodu a vedenie motorových vozidiel do 3,5 tony, je vodičom tranzitného auta, vozí tovar pre
rôzne firmy, pričom jazdí aj do zahraničia, najčastejšie do Nemecka. Za rok 2014 mal základ dane vo
výške 855,59 eur, z toho daň na úhradu vo výške 162,56 eur, čo predstavuje zisk 693,03 eur ročne/12
mesiacov, mesačný príjem otca vo výške 57,70 eur. Súd mal preto správny úsudok, že ak by toto malo
byť reálne, nebol by schopný platiť ani pravidelné nevyhnutné mesačné náklady, tak ako ich vyčíslil. Tieto
vyčíslené výdaje niekoľkonásobne presahujú jeho preukázané mesačné príjmy. Keďže po výzve súdu v
zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu a na predloženie podkladov na zhodnotenie svojich majetkových pomerov otec predložil súdu len
faktúru za mesiac 08/2015 na sumu 570,34 eur a k tomu otec uviedol, že iné príjmy než deklarované v

majetkovom priznaní nemá, treba skonštatovať, že ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,
že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Nebola splnená podmienka preukázania svojich príjmov v súlade s ustanovením § 63 Zákona o
rodine a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima (čo predstavuje sumu 3.961,80 eur). Správny bol tiež poukaz
na otcove vyčíslené výdaje takmer vo výške 1.000 eur mesačne. Preto neprišlo k takej podstatnej zmene



pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Ani na jednej strane nárast príjmov matky, pretože
na druhej strane prechod na vyšší stupeň školského systému u mal. S. B., ako aj vyššie popísané
okolnosti u otca, ktorý sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania s poukazom na
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z fikcie príjmu u otca v dôsledku nesplnenia si tzv. edičnej
povinnosti, neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd správne návrh otca na zníženie výživného
zamietol.

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p., pretože sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.