{"guid": "2c59fe25-ccb9-43bd-afd6-c3744fb34115:987b532b-3536-4bf7-bc81-816eb6e195af", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3", "spisova_znacka": "5Co/317/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/317/2014 z 2. 12. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 2. decembra 2014, sp. zn. 5Co/317/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3", "identifikacne_cislo": "3212204619", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Erika Zajacová", "sudca_id": 1322, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-zajacova-1322", "datum_vydania": "2014-12-02", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/987b532b-3536-4bf7-bc81-816eb6e195af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5Co/317/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3212204619\nDátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212204619.3\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov\nJUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so\nsídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou zo dňa 06. februára 2014, č.k. 6C/223/2012 - 123, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd\nzaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumu 995,76 Eur z titulu\nnemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Zároveň ním zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie\nkonania. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 21.11.2005\npožiadal oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nna podklade exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 37Rob/40/2005-9 zo\ndňa 22.02.2005, pričom dňa 18.08.2006 bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.\nDňa 28.09.2010 doručil exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť\npovinného a zároveň bol dňa 13.10.2010 exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu\nexekútora. Dňa 29.10.2010 bolo exekučnému súdu doručené vyúčtovanie trov exekučného konania\nsúdneho exekútora a dňa 03.01.2011 vyjadrenie exekútora k návrhu na zmenu exekútora. Listom zo\ndňa 12.09.2011 bol exekútor vyzvaný na predloženie exekučného spisu, ktorý predložil exekučnému\nsúdu v zmysle výzvy dňa 21.09.2011. Exekučný súd následne uznesením č.k. 4Er/168/2008-21 zo dňa\n19.03.2012 zamietol návrh exekútora na zastavenie exekúcie a rozhodol o návrhu oprávneného na\nzmenu exekútora. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 8\nExekučného poriadku účinného od 01.12.2006, ďalej ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod\n1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), ako aj ust. § 103, § 104\nods. 2, § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) a § 154 ods. 1 O.s.p. Zhodnotením výsledkov vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Najskôr skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania a bol toho názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Zdôraznil,\nže pokiaľ sa navrhovateľ domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho\núradného postupu súdu spočívajúceho v nerozhodnutí exekučného súdu v zákonnej lehote alebo v\nprieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť,\nprejednať a rozhodnúť o ňom. Námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného prerokovania\nnároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa jeho názoru súdu išlo v danom prípade o taký nedostatok\n\npodmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania\nuplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v\ntejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým považoval podmienku, aby mohol vo veci\nkonať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, za splnenú, pričom uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci\nstav v čase jeho vyhlásenia. Pripustil, že návrh mal nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup\nsúdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z\noznačenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Konštatoval,\nže navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho aj právne\nposúdil. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené nerozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu\nexekútora v zákonnej lehote, resp. prieťahy v konaní, tak dospel k záveru, že k takémuto nesprávnemu\núradnému postupu zo strany exekučného súdu došlo. Poukázal na to, že exekučný poriadok v ust. §\n44 ods. 8 stanovoval 30 - dňovú lehotu na rozhodnutie súdu o zmene exekútora od doručenia návrhu\noprávneného na zmenu exekútora, pričom exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného po uplynutí\ntejto lehoty, a to s omeškaním viac ako 16 mesiacov. Podľa jeho názoru nemožno ust.§ 9 ods. 2\nzákona v znení účinnom od 01.01.2013 v danej veci aplikovať, keďže o návrhu na zmenu exekútora\nbolo rozhodnuté podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež navrhovateľ\nsvoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Uviedol, že navrhovateľ podal\nžiadosť o predbežné prerokovanie a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a\nhoc sa javí byť uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené,\nnemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože by to považoval za retroaktívne a\nnavrhovateľ sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie\nnebolo účinné a nebolo tak ani povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne\niným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na náhradu\nškody. Napriek nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, nedodržaniu zákonnej lehoty\na prieťahoch pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, navrhovateľovi náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy nepriznal, keď zdôraznil, že navrhovateľ nepreukázal výšku\nmajetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden dôkaz, pričom\ntáto ani nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu. Vychádzal z toho, že navrhovateľ zároveň\nžiadnym dôkazom nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie priamej príčinnej súvislosti\nmedzi nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote a majetkovou škodou žalobcu. Navrhovateľ\nnielenže nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie týchto nákladov, ale ani len konkrétne\nneoznačil samotné listiny, ktorými urgoval exekučný súd, alebo ktoré boli z jeho strany vyhotovené a\nadresované pôvodnému exekútorovi. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, konštatoval,\nže by bolo možné ju navrhovateľovi priznať v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom. Upozornil, že navrhovateľ ani len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý\nby mal preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.\nZastával názor, že takéto konštatovanie, pokiaľ by sa ho žalobca domáhal a pokiaľ by tomu nebránili\niné dôvody, by bolo postačujúcim zadosťučinením pre žalobcu. V danej súvislosti dôvodil, že účinky\npôvodne podaného návrhu na vykonanie exekúcie zostali zachované a pôvodný súdny exekútor mal a\nmohol pokračovať v exekúcii až do rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora. Okrem\ntoho považoval zdôvodnenie uplatneného nároku v súvislosti s označenou exekučnou vecou za zjavne\nneopodstatnené, keď uviedol, že riziká, ktorým mal byť navrhovateľ vystavený v dôsledku nesprávneho\núradného postupu exekučného súdu, sú ničím nepreukázané a nepodložené tvrdenia žalobcu. Ďalej\npripomenul, že už pôvodný exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného\nešte pred tým, ako oprávnený navrhol zmenu exekútora. Navrhovateľovi nepriznal požadovaný nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy aj z toho dôvodu, že ako oprávnený v exekúcii zanedbal prevenčnú\npovinnosť, žiadnym spôsobom sa od podania návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tomto\nnávrhu nezaujímal, v akom štádiu je rozhodovanie o tomto návrhu. Tvrdené urgencie exekučného\nsúdu navrhovateľ nepreukázal, dokonca podľa obsahu exekučného spisu sa ani len neinformoval o\nstave konania. Pokiaľ by teda navrhovateľovi aj nejaká ujma vznikla, zvýšili sa jeho riziká, alebo\nskutočne mali byť negatívne ovplyvnené jeho ďalšie podnikateľské aktivity práve v dôsledku nedodržania\nzákonnej lehoty exekučným súdom pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora, rozhodne k tomu\nprispel aj samotný navrhovateľ, keď sa ako oprávnený nezaujímal o stav rozhodovania v jeho veci\na nevyužil zákonné prostriedky nápravy. Do jedného z konaní v obdobnej veci založil navrhovateľ\noriginál znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz vo veciach jeho viacerých žalôb, ktorými\nsa domáha nárokov z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučných súdov.\nSúd prvého stupňa do tohto spisu síce založil kópiu posudku, no vykonanie dôkazu touto listinou\n\nnevykonal. Tento posudok nepovažoval za dôkaz, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Z ústavnej\nsťažnosti, ktorú mal navrhovateľ v tejto veci podať, vyplýva, že mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie\nsvedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Zdôraznil\nvšak, že navrhovateľ riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol,\nno v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z\nuvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom\nnesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba exekučný spis. Keďže žaloba bola nedôvodná, v\ncelom rozsahu ju zamietol, a to bez toho, aby vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom\nzáklade uplatneného nároku, keďže takýto postup považoval za nehospodárny. Okrem uvedeného\npreskúmal aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný\na preto ho zamietol. Uviedol, že aj keď navrhovateľ v tomto konaní už raz podal návrh na prerušenie\nkonania z totožných dôvodov a tento bol právoplatne zamietnutý, z dôvodu procesnej čistoty napokon\nrozhodol o ďalšom návrhu žalobcu na prerušenie konania a zamietol ho z tých istých dôvodov ako\npredchádzajúci návrh, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Poukázal na to, že navrhovateľ\nnepreukázal, že sťažnosť na Ústavnom súde SR skutočne podal a pokiaľ ju aj podal, nie je takáto\nokolnosť sama o sebe dôvodom na prerušenie konania. Zastával názor, že v tomto prípade vylúčenie\nsudcov okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť.\nPokiaľ ide o dôvod prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ani podľa tohto ustanovenia\nnepovažoval podmienky na prerušenie konania za splnené. Podľa jeho názoru totiž nešlo o otázku,\nktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže išlo o procesnú otázku a nie o otázku, ktorá je\nprejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Na pojednávaní o trovách konania rozhodol v\nzmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania ako budú\nuvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil v lehote podľa úst.\n§ 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol tak, že mu náhradu trov konania\nnepriznáva, keď v zmysle ust. § 151 ods. 2 O. s. p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov\nkonania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval\nvylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa\nnesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.,\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, zároveň\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový\nstav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa\nvec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2\nO.s.p. s tým, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Navrhovateľ uskutočnil\npodanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola vec\npridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že krajský\nsúd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že\nv očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.\nPoukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci\nsúdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom\nrozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 O.s.p.,\nproti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých\nje možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z\ndôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých\nomylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,\navšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva\nna kontradiktórne konanie, kedy navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov\na prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť\nnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje\nlen na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo\nmožné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,\nktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru\n\nÚstavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu\nsa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli\nznáme iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie\nje v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.\nSúd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah a rozsah si určil\nsám, kedy navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis. Súd\nsa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas\nnečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka povinného.\nSúd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie\na správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné\nvýdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou\nsúd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov\npri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je\njedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,\nako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas\nnečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny\núradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Navrhovateľ hodlal v\nkonaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej\nškody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na\nskutočnosť, že aj po podaní návrhu škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,\nprečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto\nnečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod.\nRozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva nekonštatoval\nho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Uviedol,\nže sú irelevantné úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil a tiež\nsú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré\nboli vyvolané v právnej sfére navrhovateľa nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného\nsúdu svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva.\nŽiadal preto, aby krajský súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil\nna opätovné prejednanie.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa je potrebný ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v\nnáväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a\nvyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.\n\nSúd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich\nnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.zn.\nIII ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa.\nRozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe\ntýchto premís prvostupňový súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj\nspravodlivé.\nNavrhovateľ založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd\nnerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V rámci vyčíslenia\nvýšky uplatnenej nemajetkovej ujmy vychádzal z omeškania exekučného súdu v trvaní 18 mesiacov a\nupozornil, že tento bol bezdôvodne nečinný viac ako 550 dní.\n\nAko vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, uvedené tvrdenie sa nezakladá\ncelkom na pravde. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním\nv celom rozsahu stotožňuje, dňa 21.11.2005 požiadal oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol platobný\nrozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 37Rob/40/2005-9 zo dňa 22.02.2005, pričom dňa 18.08.2006\nbolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 28.09.2010 doručil exekútor\nexekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a zároveň bol dňa\n\n13.10.2010 exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora. Dňa 29.10.2010\nbolo exekučnému súdu doručené vyúčtovanie trov exekučného konania súdneho exekútora a dňa\n03.01.2011 vyjadrenie exekútora k návrhu na zmenu exekútora. Listom zo dňa 12.09.2011 bol exekútor\nvyzvaný na predloženie exekučného spisu, ktorý predložil exekučnému súdu v zmysle výzvy dňa\n21.09.2011. Následne súd uznesením č.k. 4Er/168/2008-21 zo dňa 19.03.2012 zamietol návrh exekútora\nna zastavenie exekúcie a rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora.\n\nZo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci tak síce vyplýva, ako to zároveň konštatoval aj súd\nprvého stupňa, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle,\nže rozhodnutie o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného nebolo vydané v 30-dňovej zákonnej\nlehote, keď bolo vydané v lehote 17 mesiacov a 6 dní od doručenia návrhu. Právo na náhradu škodu\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávny úradným postupom však nie je\nabsolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Okrem\nsamotného nesprávneho úradného postupu musia byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky a to vznik\nškody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.\n\nV tomto smere však navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol a nemôže zbaviť dôkazného bremena\nohľadom preukázania vzniku výšky škody tvrdením, že takúto škodu nemôže vyčísliť, preukázať,\nprípadne, že sa jedná o ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácii a\nzároveň sa svojej dôkaznej povinnosti nemôže ani zbaviť tým, že ponechá určenie výšky škody na\nzvážení súdu. Skutočnú výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k\nľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody.\n\nNeobstoja tvrdenia navrhovateľa ani v časti, v ktorej uvádza, že škoda by mala spočívať v nákladoch\nna správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, nákladov na udržiavanie\nsprávy informačného systému a iné, nakoľko ani v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno\nneuniesol.\n\nRovnako navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, a to s poukazom na nesplnenie ďalšej povinnosti bremena tvrdenia v tom smere, aby\npreukázal a zdokladoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a podmienky, za ktorých by mu mohla\nbyť eventuálne náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná. Preto aj v tejto časti bol v celom\nrozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol.\n\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov\nv exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže\nurčiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a\nprávnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (1ÚS 27/02, 1ÚS\n197/03, 1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj\nzistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za\nnásledok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.\n48 ods. 2 Ústavy SR. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V\nzmysle záverov Ústavného súdu potom možno konštatovať, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora\nza stavu, kedy exekučný súd pred vydaním rozhodnutia vyzval súdneho exekútora na predloženie\nexekučného spisu a zároveň posudzoval otázku splnenia predpokladov pre zastavenie exekučného\nkonania pre nemajetnosť na základe návrhu podaného súdnym exekútorom, v lehote 17 mesiacov a 6\ndní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nemožno považovať za prieťahy\nv súdnom konaní, ktoré by mali nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov.\n\nČo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom\nsúdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by\nsúd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOkresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí námietka zo\nstrany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako vyplýva z\nobsahu spisu súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti sudcu, ktorému\nbola vec pôvodne pridelená na prejednanie, bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu v\nTrenčíne zo dňa 22.10.2012 pod sp.zn. 4NcC/480/2012, kedy krajský súd rozhodol, že sudca Okresného\nsúdu Bánovce nad Bebravou JUDr. Radoslav Svitana, PhD. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci. Zároveň rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Mgr. Miriam Manová,\nJUDr. Mária Vrtochová a Mgr. Marek Anovčin nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci\nvedenej na tomto súde pod sp. zn. 6C/223/2012, nakoľko nezistil dôvody na ich vylúčenie, v nadväznosti\nna čo bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi súdu prvého stupňa Mgr. Marekovi\nAnovčinovi. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd\nzdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie sudcu\nnie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa\nsvojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a\nnemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd\nSR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných\nsúdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.\n\nOkrem toho nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti\nnavrhovateľa a odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., hoci\ntak urobiť nemohol. Súd prvého stupňa sa riadne vo svojom odôvodnení v rozsudku zaoberal z\nakého dôvodu pojednával napriek tej skutočnosti, že riadne predvolaní účastníci sa na pojednávanie\nnedostavili. Súd prvého stupňa sa riadne zaoberal vyhodnotením žiadosti navrhovateľa o odročenie\npojednávania za situácie, keď tento ospravedlnil svoju neúčasť mailom niekoľko dní pred samotným\npojednávaním. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a\nvyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa na strane 3 ods. 2 napadnutého rozsudku (§ 219 ods.\n2 O.s.p.).\n\nRovnako ďalšie odvolacie námietky zo strany navrhovateľa neobstoja z dôvodu, že súd prvého stupňa\nna prejednanie veci nariadil opakovane pojednávanie, čím účastníkom konania vytvoril predpoklady\npre uplatnenie možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre rozhodnutie vo\nveci za podstatné. Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania bolo navrhovateľovi doručené dňa\n14.03.2013 spolu s predvolaním na prvý termín pojednávania vytýčený na 14.05.2013, pričom tento\ntermín pojednávania bol následne zrušený z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na\nprerušenie konania. Druhý termín pojednávania súd prvého stupňa vytýčil na 06.02.2014 a predvolanie\nnavrhovateľovi doručil dňa 15.11.2013. Žiadneho z nariadených pojednávaní sa navrhovateľ napriek\nriadne doručenému predvolaniu nezúčastnil, rovnako ako ani odporca, preto nemožno uzavrieť, že by\nv danej súvislosti navrhovateľovi bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam\nodporcu v konaní. Túto možnosť navrhovateľ nevyužil ani po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,\nktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 14.03.2013, ako to vyplýva z obsahu spisu\nsúdu prvého stupňa.\n\nZároveň odvolací súd na záver dodáva, že pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní domáha z hľadiska\nskutkového deja jedinečnosti daného deja, ktorý súd prvého stupňa odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi,\nodvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné a\nnezakladajú sa na skutkových zisteniach, pretože podstata odvolacích dôvodov zo strany navrhovateľa\nspočíva v nacyklostilovaných dôvodov, ktoré sa z 90% nevzťahujú na prejednávaný prípad.\n\nOdvolací súd rovnako nezistil, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval nesprávne právne\npredpisy a preto v konečnom dôsledku rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.\n1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania\npriznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy\nodvolacieho konania nevyplývajú.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/223/2012", "guid": "3e85123b-2a48-4c36-bf2a-6a0ba658bbfa:90b5565b-1749-462d-a864-79e5aa9459be", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}], "citovane_v": [{"guid": "baf929e3-e1ca-4294-af06-aaa2a8fcc586:648cedfa-871d-41a6-9ba7-8871f3754d7a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112209459.2", "spisova_znacka": "4Co/195/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/195/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112209459.2"}]}