Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/22/2015 z 28. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2015, sp. zn. 3Sd/22/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200402.1 Krajský súd Košice | 3Sd/22/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7015200402.1 | 2015-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93e1de0b-c4bf-448b-b376-25e4c0adf811 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200402.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200402.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: T.
Z. B. T. Á. E. X. N. Á., bytom A. Č.. X, K. E., XXX XX E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e
d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. novembra 2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov od 24. septembra 2014 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok
v sume 205,70 Eur mesačne, lebo má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
z15.10.2014.

Sumu invalidného dôchodku určila podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu 0,8474 x obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku 16 903 dní, t. j. 46,3096 rokov x aktuálna dôchodková hodnota ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok 10,2524 x percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 % = 201,20 Eur mesačne, ku ktorému patrí zvýšenie podľa § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. mesačne o pevnú sumu 4,50 Eur,
takže suma invalidného dôchodku je 205,70 Eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Uviedla, že od posúdenia
zdravotného stavu sa u nej tento zhoršil, bola uznaná za nespôsobilú vykonávať prácu vodičky električky,
a preto žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu.

Na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie
z dôvodu, že zdravotný stav sa jej zhoršuje, čo vyplýva aj z predložených odborných lekárskych
nálezov, chodí na pravidelné kontroly s tým, že posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu
predložila všetky odborné lekárske nálezy, ktoré v tom čase mala.



Na súdnom pojednávaní predložila kontrolnú lekársku správu z neurologickej ambulancie, podľa záveru
ktorej terajšia liečba ciev je dostatočná, USG vyšetrenie mozgových ciev o rok a neurologické kontroly
podľa potreby.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že zdravotný stav
navrhovateľky posudkoví lekári posúdili na základe ňou predložených odborných lekárskych nálezov
v jej prítomnosti a dospeli k zhodnému záveru, že jej zdravotný stav je zhoršený na úroveň miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. K predloženej kontrolnej lekárskej
správe z neurologickej ambulancie na súdnom pojednávaní uviedla, že zo záveru tejto lekárskej správy
nevyplýva, že by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne,
lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach
z 01.04.2015, pripojeným posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľky), dávkovým
spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľka 30.07.2014 podala žiadosť
o dávku sociálneho poistenia, ku ktorej pripojila odborné lekárske nálezy.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení.

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekárska posudková činnosť podľa § 153 zákona o sociálnom poistení dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú



činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Z pripojeného posudkového spisu súd zistil, že po podaní žiadosti zdravotný stav navrhovateľky
v správnom konaní na účely invalidity posúdil pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 15.10.2014, po vlastnom vyšetrení a
zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov z interno-diabetologického, neurologického,
nefrologického, očného, cievneho, ortopedického, FRO vyšetrenia dospel k záveru, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú endokrinné choroby a poruchy premeny látok s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly IV, položky 1, písm. c) na dolnej hranici,
t. j. 50 %. Iné zdravotné postihnutie ako viacročné bolesti chrbtice nie sú posudkovo významné. Na
tomto závere posudkový lekár zotrval aj po zhodnotení novo doložených odborných lekárskych nálezov
zo všeobecnej ambulancie, pľúcneho a FRO vyšetrenia, ako aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie na
internej klinike od 15. do 20.10.2014.

V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity posúdil aj posudkový lekár Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach v prítomnosti navrhovateľky, po vlastnom vyšetrení
a zhodnotení aj novo doložených odborných lekárskych nálezov z reumatologického, ortopedického,
hepatologického vyšetrenia, ako aj kontrolných odborných nálezov z neurologického, pľúcneho
vyšetrenia a dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní, že pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie vyplývajúce z cukrovky druhého typu s prítomnými komplikáciami je miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly IV, položka 1, písm. c) na dolnej hranici 50
%. Ostatné zdravotné postihnutia vyplývajúce z odborných lekárskych nálezov sú posudkovo menej
závažné a nezdôvodňujú vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, ako aj po podaní opravného prostriedku
postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Námietka navrhovateľky, že jej zdravotný stav po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom
v správnom konaní, ako aj po vydaní preskúmavaného rozhodnutia sa zhoršil, nie je opodstatnená,
pretože zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári posúdili na základe ňou absolvovaných a
predložených odborných lekárskych nálezov a tak, ako uviedla na súdnom pojednávaní, posudkovým
lekárom predložila všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mala k dispozícii. Z predložených posudkov
posudkových lekárov nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti predloženým a navrhovateľkou
absolvovaným odborným lekárskym nálezom. Ani na súde predložená kontrolná lekárska správa
z neurologickej ambulancie a to predovšetkým jej záver nesvedčí o zhoršení zdravotného stavu
navrhovateľky, nakoľko je v ňom uvedené, že terajšia liečba ciev je dostatočná, USG vyšetrenie
mozgových ciev o rok a neurologické kontroly podľa potreby.

Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti
navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver,
že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. endokrinné choroby a poruchy premeny látok v rozsahu
50 %.



Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade
so zákonom o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s.
p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona
toto právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.