Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/4/2017 z 24. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. mája 2017, sp. zn. 10CoP/4/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5112222079.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/4/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5112222079.1 | 2017-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b08c694-7d46-4036-9e3b-a6d588475533 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5112222079.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112222079
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112222079.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - L., B.
XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom B., L. X, a otec - V. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom O., M. XX, právne zastúpený spolčnosťou AK JUDr. Andrea Vladárová, s. r. o., so
sídlom Žilina, Dolný Val 11, za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom Žilina, Moyzesova 20, o
zmenu úpravy styku otca s maloletou, o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej a o
uloženie výchovného opatrenia, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
37P/271/2012-687 zo dňa 8.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. bez prítomnosti matky
- každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu v párnom týždni od 10.00 hod. do 18.00
hod.
- počas Vianoc vždy 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod.
- počas letných prázdnin každý utorok a štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v párnom týždni
od 10.00 hod do 18.00 hod,
s tým, že si maloletú prevezme v školskom zariadení alebo v bydlisku matky a po ukončení stretnutia
ju odovzdá v bydlisku matky.

Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť, otcovi ju odovzdať alebo umožniť jej
odovzdanie v školskom zariadení.

Rodičia sú povinní bezodkladne si oznámiť prekážky, pre ktoré sa stretnutie nemôže uskutočniť.

V prípade, ak sa niektoré stretnutie neuskutoční z dôvodov na strane matky alebo maloletej, je
matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu najneskôr do konca
nasledujúceho mesiaca.



V prípade, ak sa niektoré stretnutie neuskutoční z dôvodov na strane otca, je otec povinný poskytnúť
maloletej na jej žiadosť alebo žiadosť matky náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu najneskôr
do konca nasledujúceho mesiaca.

Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P/188/2009-214 zo dňa 23.5.2012.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné vytvoriť, resp. prehĺbiť vzťah otca s maloletou.
Pôvodne tento vytvorený nebol, čomu bránili jednak objektívne okolnosti spočívajúce v zdravotnom
stave maloletej a matky, avšak uvedené bolo aj dôsledkom úmyselnej nulovej podpory alebo motivácie
maloletej zo strany matky, ktorá, naopak, maloletú emočne a psychicky nastavovala voči otcovi.
Vzhľadom k tomu v priebehu konania nariadil (ďalšie) neodkladné opatrenie, ktorým upravil stretávanie
sa otca s maloletou. Nadväzne, už po uplynutí 4 mesiacov, ako bolo preukázané, sa začal vzťah
medzi otcom a maloletou vytvárať, a hoci je maloletá stále pod vplyvom matky, otca už neberie ako
cudziu osobu, je schopná zotrvať v jeho starostlivosti aj bez prítomnosti matky. Nemá z neho strach,
obavy. Okrem toho maloletá navštevuje druhý ročník základnej školy, výborne sa aklimatizovala na
prítomnosť iných ľudí (rovesníkov, učiteľov), ktorých predtým nepoznala, a teda je schopná nadviazať
vzťahy v societe aj bez dohľadu matky. Na základe aktuálneho stavu vzťahu medzi otcom a maloletou
bol styk otca s maloletou okresný súd upravil bez prítomnosti matky. Uvedené umožní maloletej a
otcovi prehĺbiť vzájomný vzťah bez zásahov matky, keď nieto pochybností, že otec je schopný uvedenú
krátkodobú starostlivosti o maloletú zabezpečiť samostatne. Vzhľadom k tomu nevykonal navrhnutý
dôkaz výsluchom maloletej, keďže by bol nadbytočný, prípadne maloletá by bola ovplyvnená matkou.
3. Pokiaľ ide o rozsah styku, okresný súd vyhovel spoločnému návrhu rodičov, ako to vyhovuje
ich pracovným povinnostiam, školským povinnostiam maloletej, pričom osobitne upravil styk počas
vianočných sviatkov a letných prázdnin, aby otec mohol maloletej vytvoriť aj celodenný program. Za
účelom zabezpečenia kontinuity rozvoja vzťahu otca a maloletej stanovil náhradné termíny pre prípad
nemožnosti realizácie styku v určených riadnych termínoch.

4. Súčasne súd prvej inštancie návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej
zamietol.
5. V danej spojitosti zdôraznil, že neexistujú dôležité dôvody na zmenu priezviska maloletej. Priezvisko
vyjadruje najmä spolupatričnosť dieťaťa k rodine a blízkymi osobám. Otec, ktorého priezvisko maloletá
nosí, si plní svoje rodičovské povinnosti, prispieva riadne na výživu maloletej, dlhodobo javí (napriek
neochote a nespolupráci matky) záujem o ňu, o jej zdravotný stav, záujmy a podobne. Je teda zrejmé,
že má k maloletej hlboký a stabilný citový vzťah. Maloletá, pokiaľ sa predstavuje priezviskom C., a nie
priezviskom F., je to len z dôvodu, že ju tak naučila matka, s ktorou má maloletá od útleho detstva
silný citový vzťah, a pod ktorej silným výchovným vplyvom je. Vzhľadom na uvedené okresný súd
nevykonal ani navrhnutý dôkaz výsluchom maloletej, keďže jeho výsledok je vopred zrejmý/ovplyvnený
matkou. Maloletej je potrebné predostrieť inú alternatívu a dôvody, pre ktoré nosí priezvisko otca, pričom
aj priezvisko odlišné od priezviska matky v nej môže vyvolať záujem o osobu otca, o vzťah s ním.
Aktuálne je potrebné v maloletej prehlbovať pocit spolupatričnosti práve k otcovi. Okresný súd dodal, že
vzhľadom na krízu tradičnej rodiny, keď veľká časť detí sa rodí mimo manželstiev, sú odlišné priezviská
detí a rodičov (resp. jedného z rodičov, pozn. krajského súdu) veľmi časté. Preto by uvedená okolnosť
v prejednávanom prípade nemala negatívne vplývať na maloletú. Nemožno prijať ani argumentáciu
matky, že by uvedená okolnosť mohla spôsobovať problémy pri cestovaní alebo v administratívnych
záležitostiach.

6. Konanie o uloženie výchovného opatrenia okresný súd zastavil.
7. Predbežné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 13.1.2014 pod č.k. 37P/271/2012-368 zrušil.
8. Mal za to, vzhľadom na zlepšenie vzťahov medzi otcom a maloletou nie je dôvod, aby bolo
naďalej pokračované v konaní o uloženie výchovného opatrenia za uvedeným účelom. Neexistuje
tiež dôvod trvania predbežného opatrenia nariadeného za rovnakým účelom, keď toto sa navyše ani
neuskutočňovalo v predpokladanom rozsahu. S uvedeným súhlasili aj účastníci konania.

9. Proti tomuto rozsudku, čo úpravy styku otca s maloletou bez prítomnosti matky a čo do zamietnutia
návrhu na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej, podala odvolanie matka, ktorá sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Namietala, s poukazom na ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine, že okresný súd bol povinný uskutočniť
výsluch maloletej. Účastníci konania zhodne navrhli vypočutie maloletej, pričom kolízny opatrovník



uviedol, že pokiaľ by maloletá mala byť vypočutá, tak vzhľadom na jej nízky vek odporúča, aby
sa tak stalo na referáte poradensko-psychologických služieb. Úvahy okresného súdu, že výpoveď
maloletej je nadbytočná, nakoľko by bola ovplyvnená matkou, prípadne, že výsledok výsluchu maloletej
je vopred známy vzhľadom na ovplyvňovanie maloletej zo strany matky, sú bez výsluchu maloletej
a vypracovania znaleckého posudku predčasné. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky
na zmenu priezviska z dôvodu, že ide o dievča, a z dôvodu záujmu maloletej. V zmysle zákona č.
175/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2016 má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Podľa Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre
práva dieťaťa k právu dieťaťa byť vypočuté, vo veciach zisťovania názoru dieťaťa nemožno začínať s
predpokladom, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj názor napr. pre vek alebo rozumovú vyspelosť;
nie je na dieťati, aby dokázalo svoju schopnosť vyjadriť svoj názor. Článok 12 Dohovoru o právach
dieťaťa zakladá právo každého dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoj názor, slobodne vyjadriť názor
na všetky záležitosti, ktoré sa ho týkajú, a následné právo na riadne zváženie tohto názoru podľa
veku dieťaťa a jeho úrovne vyspelosti. Názor maloletého dieťaťa zisťuje súd prostredníctvom jeho
zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom
maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého
dieťaťa. Z uvedených dôvodov okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

11. Okresná prokuratúra v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že stanovisko voči zákonnosti
konania a napadnutému rozsudku vyjadrila tým, že proti nemu nepodala odvolanie. Predmetný rozsudok
považuje za zákonný a správny vo všetkých výrokoch.

12. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
okresný súd odôvodnil postup, prečo nevypočul maloletú, pričom dopodrobna odkázal na vykonané
dokazovanie. V konaní apeloval na to, že jeho priezvisko nie je hanlivé, urážlivé, dlhodobo si planí
povinnosti voči maloletej, prejavuje o ňu záujem, napriek nespolupráci matky. Tiež bolo preukázané, že
sa maloletá podpisuje menom otca, a pokiaľ sa predstavuje C., je to len na základe vplyvu matky, ktorá
ju to naučila. Nad rámec dôvodov uvedených v rozsudku dal otec súdu na pojednávaní do pozornosti,
že v čase, keď spolu s matkou rozhodovali o priezvisku maloletej, neboli zosobášení - matka sa volala
C., otec sa volal F., napriek tomu matka nemala námietky, aby maloletá nosila priezvisko otca. Správne
sú závery okresného súdu týkajúce sa krízy tradičnej rodiny.

13. Kolízny opatrovník v odvolacom konaní len oznámil, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania.

14. Otec v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol, že sa s
týmto plne stotožňuje a odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu matky.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP ako vecne správny.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného
súdu. Preto (§ 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ) sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zároveň,
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

17. oHoci, ako to konštatoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, tradičná rodina aktuálne
prechádza krízovým obdobím, a to aj na Slovensku, je nesporné, že zostáva želaným ideálom rodinného
usporiadania. Zároveň, nepochybne, len plnohodnotný a hlboký vzťah maloletého dieťaťa k obom
rodičom je základom pre jeho zdravý telesný a duševný vývoj. Je teda jednoznačne v záujme maloletého
dieťaťa vybudovať si a mať, udržiavať plnohodnotné a vyrovnané vzťahy s oboma rodičmi, pokiaľ to je
možné. O uvedené je minimálne potrebné sa usilovať.



18. Opísanému východiskovému postulátu v okolnostiach prejednávanej veci zodpovedá aj rozhodnutie
okresného súdu upraviť styk maloletej M. s otcom bez prítomnosti matky, ktorej negatívny vplyv na vzťah
otca k maloletej (resp. donedávna vlastne takmer na neexistenciu tohto vzťahu) súd prvej inštancie
podrobne a presvedčivo opísal v napadnutom rozsudku.
19. Krajský súd má za to, že neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby styk otca s maloletou prebiehal
za prítomnosti matky. Stretávanie sa maloletej s otcom v prítomnosti matky, keď maloletá je aktuálne vo
veku takmer 8 a pol roka, by muselo byť odôvodnené naozaj osobitými, až výnimočnými okolnosťami,
či už na strane maloletej (napr. strach z otca) alebo na strane otca. Takéto okolnosti, resp. relevantné
pochybnosti, že by styk otca s maloletou nemohol riadne prebiehať bez prítomnosti matky, sa však v
konaní neobjavili.
20. Ako tiež správne konštatoval okresný súd, priezvisko vyjadruje najmä spolupatričnosť dieťaťa k
rodine a blízkymi osobám. Priezvisko maloletej „F.“ bolo výsledkom spoločnej dohody rodičov. Pokiaľ v
dôsledku následných nezhôd rodičov stretávanie sa maloletej s otcom prebiehalo v minimálnom rozsahu
(ešte donedávna), keď na druhej strane matka takmer výlučne vypĺňala rodičovský priestor, pre maloletú
by sa mohlo javiť opodstatnené, či prirodzené, aby sa volala rovnako ako matka (priezvisko).

21. Výpoveď maloletej by podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho - vzhľadom na ostatné okresným súdom
uvedené okolnosti prejednávanej veci - nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie. Pokiaľ totiž ide o
zásadnú odvolaciu námietku matky o potrebe/nevyhnutnosti výsluchu dieťaťa, je primárne namieste
vysloviť kvalifikovanú pochybnosť o spôsobilosti maloletej - vzhľadom na jej vek - obsiahnuť a komplexne
posúdiť všetky aspekty (rozoberané aj v tomto rozsudku) súvisiace s problematikou zmeny priezviska.
Zároveň je však potrebné zdôrazniť zo spisu úplne nepochybne vyplývajúcu okolnosť negatívneho
ovplyvňovania maloletej matkou vo vzťahu k otcovi. Z hľadiska konštrukcie § 38 ods. 1 CMP -
stanovujúceho povinnosť súdu prihliadnuť na názor maloletého, ktorý je schopný samostatne vyjadriť
svoj názor - je teda vzhľadom na silný výchovný vplyv (resp. ovplyvňovanie) matky na maloletú zjavné,
že by nešlo o vlastný názor maloletej - ako to predvída/požaduje hypotéza predmetnej normy - ale
sprostredkovaný názor matky.
22. Možno len dodať, že z pohľadu želaného priaznivého psychického vývoja/napredovania dieťaťa by
bolo výrazne efektívnejšie snahu matky orientovať na možnosť každodenného reálneho harmonického
rozvoja vzťahu dieťaťa aj k druhému biologickému rodičovi než na výrazne nevhodné vťahovanie dieťaťa
do rozporov medzi rodičmi a účelové a formalistické citovanie medzinárodných prameňov deklarujúcich
práva detí.

23. Na demonštráciu motivácie matky, resp. neopodstatnenosti ňou podaného návrhu na zmenu
priezviska maloletej, krajský súd poukazuje na vyjadrenie jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa
24.9.2015, že pokiaľ by otec súhlasil s rodičovskou dohodou, v zmysle ktorej by platil zvýšené výživné
150 eur mesačne a s maloletou by sa stretával každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod., matka
by bola schopná upustiť od návrhu na zmenu priezviska.

24. Zhrnúc konštatované, krajský súd (v zhode so súdom prvej inštancie) dospel k záveru, že nie je daný
dôvod na zmenu priezviska maloletej.
25. Nadväzne, s poukazom na § 65 CMP (odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach,
v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu) podrobil odvolaciemu prieskumu aj ďalšie výroky
napadnutého rozsudku, pričom nezistil žiadnu vecnú ani procesnú nesprávnosť/vadu odôvodňujúcu
zásah do okresným súdom zvolenej/formulovanej úpravy dotknutých rodičovských práv a povinností.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.



Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.