Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/97/2017 z 12. 4. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. apríla 2017, sp. zn. 19Co/97/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3716210421.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/97/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3716210421.1 | 2017-04-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b95d59eb-f02a-42d0-ba84-487ec3bf344e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716210421.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/97/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716210421
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716210421.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: F., zastúpeného T. proti
žalovanému: X., zastúpenému T., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. januára 2017, č.k. 7Csp/98/2016-21, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015,
uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Ďalej rozhodol, že žalobca má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne súd prvej inštancie vo
výroku napadnutého uznesenia poučil žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcovi o plnenie z
úverovej zmluvy s tým, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ako aj to, že jeho právo je ohrozené, a že na jeho
ochranu je potrebné neodkladné opatrenie, pretože jeho zamestnávateľ na základe predmetnej Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca považuje za neplatnú, zrážky skutočne vykonáva, a teda vznikla
potreba bezodkladne upraviť pomery. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom
na ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tým, že
žalobca mal voči žalovanému plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému uzneseniu v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi podal včas
odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho advokáta. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi zruší. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v odôvodnení uznesenia absentuje právny
dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania, keď súd prvej
inštancie iba všeobecne konštatuje, že právo na náhradu trov vyplýva z ustanovení § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa názoru žalovaného
rozhodovanie o náhrade trov konania je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé
od rozhodnutia o veci samej (§ 262 ods. 1 CSP). Na uvedené nadväzuje aj ustanovenie ZoSP (pozn.
odvolacieho súdu: žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenie má na mysli), ktoré predpokladá výsledok
konania, ktorým pre rozhodovanie o náhrade trov konania je až rozhodnutie vo veci samej. Na základe
toho žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo
na náhradu trov proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.



Zákonná úprava výslovne predpokladá konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady
trov konania. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nenachádza oporu v platnej legislatíve, a preto nejestvuje zákonný dôvod pre priznanie nároku na
náhradu trov konania v zmysle napadnutého uznesenia.

3. Žalobca prostredníctvom svojho advokáta k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a že dôvody napadnutého rozhodnutia vychádzajú plne
z platného právneho poriadku. Poukázal na zmenu charakteru neodkladného opatrenia v porovnaní s
predbežným opatrením podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom podstatou novej právnej úpravy
neodkladného opatrenia je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení a od predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie teda môže byť vo veci konečným rozhodnutím.

4. Výroky napadnutého uznesenia vo veci samej (povinnosť žalovaného zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy, poučenie žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcovi o plnenie z úverovej
zmluvy s tým, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel) neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd ich nepreskúmaval.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok
uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

6. Žalovaný vecne namieta nesprávnosť napadnutého výroku o trovách konania z dvoch dôvodov: jednak
preto, že podľa neho sa má o trovách rozhodovať až v spojení s rozhodovaním vo veci samej, teda
výrok o trovách v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia považuje za predčasný, a jednak preto,
že odôvodnenie napadnutého výroku považuje za príliš všeobecné, teda nedostatočné, neobsahujúce
právny dôvod.

7. Pokiaľ ide o prvý dôvod, teda, že v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia sa nemalo
rozhodovať o trovách konania, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, účinný od
01.07.2016, zmenil dovtedajšiu koncepciu právnej úpravy predbežných opatrení, podľa ktorej bolo
cieľom predbežných opatrení dočasne, predbežne upraviť pomery účastníkov konania a následne
rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od predbežnosti poskytovanej
ochrany. Neodkladné opatrenie tak môže súd nariadiť aj ako samostatné rozhodnutie bez toho, aby
musel súčasne viesť (ďalšie) konanie vo veci samej, pričom je na úvahe konajúceho súdu , či v takom
prípade uloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej (obdobne ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení), alebo (čo
je nóvum právnej úpravy neodkladných opatrení podľa CSP) túto povinnosť navrhovateľovi neuloží, ak
je predpoklad, že samotným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami (§ 336 ods. 1 CSP). Ak súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučí
stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú povinnosť, že táto strana - ak nie je spokojná s
úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala
za trvalú - môže podať žalobu vo veci samej (§ 337 ods. 1 CSP). V tomto druhom prípade (ak súd neuloží
navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej) je potrebné považovať
samotné neodkladné opatrenie za rozhodnutie vo veci samej.

8. Rozhodnutie súdu o tom, či po nariadení neodkladného opatrenia má nasledovať konanie vo veci
samej iniciované navrhovateľom neodkladného opatrenia (teda, či má navrhovateľovi uložiť povinnosť
podať žalobu vo veci samej), alebo, či je možné považovať neodkladné opatrenie za rozhodnutie vo veci
samej (ktoré môže prípadne podaním žaloby zvrátiť ten, komu bola neodkladným opatrením uložená
nejaká povinnosť), nie je svojvoľné, ale musí vychádzať z posúdenia povahy veci. V predmetnej veci
súd prvej inštancie dospel k záveru, že neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, je postačujúce ako trvalá úprava práv a povinností medzi
stranami tohto konania, čo aj vyjadril vo výroku uznesenia tým, že neuložil navrhovateľovi neodkladného
opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o
plnenie z úverovej zmluvy. Na základe toho je potrebné považovať nariadené neodkladné opatrenie za
rozhodnutie, po ktorom nemusí ďalšie konanie vôbec nasledovať (ale môže, pokiaľ žalobu podá subjekt,
ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť), teda za rozhodnutie vo veci samej, ktorým



sa konanie končí. Proti výrokom napadnutého uznesenia o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy a o poučeniach žalovaného nebolo podané odvolanie, preto odvolací súd
nemôže posudzovať správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie a na základe uvedených výrokov
napadnutého uznesenia musí považovať za nespornú skutkovú okolnosť (na účely rozhodovania o
trovách), že predmetné neodkladné opatrenie je rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

9. Z vyššie uvedeného (keďže neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie je rozhodnutím vo
veci samej, ktorým sa konanie končí) vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď - aplikujúc
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP - súčasne rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Napadnuté
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania teda má oporu v platnej a účinnej legislatívne a nemožno
ho považovať za predčasné.

10. K druhému dôvodu, pre ktorý žalovaný považoval napadnutý výrok o nároku žalobcu na náhradu
trov konania za nesprávny, teda, že je nedostatočne odôvodnený, resp. že v odôvodnení
absentuje právny dôvod) odvolací súd uvádza, že odôvodnenie tohto výroku je síce stručné, avšak
obsahuje všetko, čo je potrebné pri rozhodnutí o trovách: súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
výroku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal (že žalobca mal vo veci plný úspech - tento skutkový
stav ako východisko pre rozhodnutie o trovách odvolateľ nespochybnil) a uviedol tiež, ktoré ustanovenia
CSP na daný skutkový stav aplikoval (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1) - teda odôvodnenie obsahuje aj právny
dôvod. Keďže išlo o jednoznačný a jednoduchý skutkový stav, v tomto prípade nebolo potrebné uvádzať
žiadne ďalšie úvahy, ktorými sa súd pri rozhodovaní o trovách konania riadil.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách správne vyhodnotil skutkový stav, aplikoval na
predmetný skutkový stav správnu právnu normu (§ 255 ods. 1 CSP) a túto normu aplikoval správnym
spôsobom, preto odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, je nedôvodné. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd
mu priznal voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).