{"guid": "2c3f74ee-a995-4a01-8687-2a592dfb36de:29c1399c-da5c-4d7a-834c-b974c992006b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5", "spisova_znacka": "4Co/308/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/308/2014 z 11. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. februára 2015, sp. zn. 4Co/308/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5", "identifikacne_cislo": "3804899212", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29c1399c-da5c-4d7a-834c-b974c992006b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/308/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899212
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3804899212.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky X. Z., bytom H. pod W., kpt. S. XXX/
X, zastúpenej JUDr. F. H., advokátom so sídlom N., S.. Sv. L. XX/XX proti odporcom: 1/ Nemocnica s
poliklinikou Q., S. 2, M., E.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. F. Z., advokátom so sídlom Q., A. X-A/XXX,
2/ MUDr. E. X., bytom Q., V. 9, zastúpeného JUDr. Q. M., advokátom so sídlom Q., G. W. č. 6, o náhradu
škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľky a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 12.decembra 2013, č. k. 16C/94/2004-450 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh voči odporcovi 1/
zamietol, vo výroku, ktorým odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a vo výroku  o náhrade
trov štátu  p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v poradí druhým súd prvého stupňa konanie voči odporcovi  2/  zastavil.
Odporcovi  2/  náhradu trov konania nepriznal. Návrh voči odporcovi 1/ v celom rozsahu zamietol.
Odporcovi 1/  náhradu trov konania  nepriznal. Štátu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.08.2004 domáhala
proti odporcovi 1/ zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške 160.924,12 eur z titulu bolestného
vo výške pôvodne 48.000,- Sk (800 bodov x 60,- Sk), ako i odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške pôvodne 4.800.000,- Sk (1600 bodov x 50 x 60,- Sk), a to v zmysle § 444
Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, 2, 4, 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov s odôvodnením, že škoda na zdraví jej vznikla v dôsledku nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti počas jej hospitalizácie v Nemocnici v M.. V priebehu konania navrhovateľka
písomným podaním zo dňa 16.03.2005 rozšírila žalobu i voči odporcovi  2/. Ďalej súd prvého stupňa
vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka v roku 2003 bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Dňa 01.04.2003 sa sťažovala svojim rodičom v popoludňajších hodinách na silnú bolesť v súvislosti
s prebiehajúcou menštruáciou. Rodičia jej dali kvapky od bolesti, avšak vzhľadom na to, že bolesť
neprechádzala, boli s ňou na lekárskej pohotovostnej službe v Novákoch, kde jej  bola aplikovaná
injekciou látka proti bolesti, pričom bola odoslaná domov bez doporučenia ďalšieho vyšetrenia, prípadne
kontroly. Vzhľadom na to, že bolesti neprestali ani počas nasledovnej noci, navrhovateľka bola so
svojimi rodičmi hneď ráno dňa 02.04.2003 u detskej lekárky MUDr. P. D., ktorá ju odporučila na
chirurgické vyšetrenie. Preto následne navštívila odporcu 2/  MUDr. E. X., odborného lekára - chirurga
v zdravotnom stredisku Nováckych uhoľných  baní v Novákoch. Tento ju po prezretí odoslal na RTG,
pričom po vyhotovení RTG snímkov boli tieto odovzdané do ambulancie MUDr. X., kde bol následne
vypísaný zdravotný záznam, pričom jej nebolo oznámené žiadne konkrétne zistenie, len to, že bolesti sú



vyvolané prebiehajúcou menštruáciou. Neboli jej odporučené ani ďalšie odborné vyšetrenia. Následne
išla za svojou detskou lekárkou MUDr. D., ktorá jej opäť dala injekciu proti bolesti bez doporučenia
akýchkoľvek ďalších vyšetrení. Uvedené sa udialo v dopoludňajších hodinách dňa 02.04.2003. Po jej
príchode domov, keďže mala stále silné bolesti, sa jej matka spojila so ženskou lekárkou MUDr. O.
Q., ktorá ju prijala a bez prehliadky jej dala ďalšiu injekciu proti bolesti  a predpísala jej kvapky na
utíšenie bolesti. Napriek ich užitiu k utíšeniu bolesti nedošlo. Opätovne sa vrátila domov a keď jej
bolesti neprechádzali, otec navrhovateľky požiadal X.. D., aby doporučila hospitalizáciu navrhovateľky.
Na základe toho sa navrhovateľka dostavila spolu s rodičmi do nemocnice v M., a to v čase medzi
14.00 a 14.30 hod. Bola prijatá na detské oddelenie, pričom po jej prijatí nebola podrobená žiadnemu
vyšetreniu a toto sa uskutočnilo až okolo 21.00 hod., kedy jej pri sonografickom vyšetrení bolo zistené ,
že má v brušnej dutine  tekutinu. Následne rodičom bolo oznámené, že je u nej podozrenie na zápal
slepého čreva, a že je nutné vykonať operačný zákrok, pričom rodičia boli požiadaní o udelenie súhlasu
k takémuto zákroku. Operáciu vykonával MUDr. Q.. Po skončení operácie rodičom navrhovateľky bolo
oznámené, že v priebehu operácie sa zistilo, že sa nejednalo o zápal slepého čreva, ale o nález
cysty na pravom vaječníku, preto bol k operácii prizvaný MUDr. P., ktorý po zistení odumretia pravého
vaječníka musel tento  odstrániť. MUDr. Q. a X.. P. po skončení operácie oznámili jej rodičom, že
odstráneniu pravého vaječníka sa dalo predísť za predpokladu, že by včas bola podrobená odbornému
vyšetreniu a zákroku. Podľa ich vyjadrení malo ísť o dobu niekoľkých hodín, počas ktorých sa cysta na
vaječníku skrútila a spôsobila jeho odumretie. Navrhovateľka uviedla, že keď bola prijatá do nemocnice
v Bojniciach dňa 02.04.2003 približne o 14.30 hod., lekárka, ktorá ju prijímala, jej vyšetrila brucho
rukou, gynekologické vyšetrenie jej urobené nebolo. Následne jej dali infúziu a injekciu, na základe
čoho sa jej bolesti trošku zmiernili. Okolo 20.00 hod. sa jej bolesti prudko zosilneli, na čo upozornila
zdravotné sestry, pričom približne o 21.00 hod. sa podrobila sonografickému vyšetreniu. Navrhovateľka
pri výsluchu pred súdom tiež uviedla, že keď bola na vyšetrení u odporcu  2/, jej bolesť bola sústavná,
neprerušovaná, prudká, chvíľami táto bolesť trochu opadla, väčšinou však bola stále. Keď následne v
ten deň v poobedňajších hodinách prišla do nemocnice, bolo to trochu lepšie, k večeru sa bolesť stávala
neznesiteľná. Uviedla, že jej bolesť bola vtedy taká, že až plakala od bolesti, a to už v doobedňajších
hodinách dňa 02.04.2003.Z výsluchu odporcu súd zistil, že navrhovateľka prišla k nemu na vyšetrenie
dňa 2.4.2003 niekedy medzi 8.10-8.15 hod. ráno, kedy jej urobil kompletné chirurgické vyšetrenie.
Manuálne jej vyšetril brucho, potom ju poslal na RTG snímok. Následne snímok vyhodnotil tak, ako
je uvedené v zdravotnom zázname, kde sa udáva, že brucho je voľné, priehmatné, bez rezistencie,
bez aperitoneálneho dráždenia, peristaltika je živá, RTG snímok brucha v stoji bez poruchy pasáže
a perforácie. Uviedol, že toho času nejde o akútne brucho, dostala menštruáciu, jedná sa u nej o
menštruačnú tenziu. Pri výsluchu pred súdom uviedol, že za žiadnych okolností sa nedá z RTG snímku
zistiť a znázorniť vaječník alebo vajíčkovod, nie je ich vidno. Bolo by ich vidieť len vtedy, keby sa dala
do nich kontrastná látka, ktorý úkon on robiť nesmie. Uviedol, že navrhovateľke neodporučil žiadne
konkrétne vyšetrenie, následne mu však volala ošetrujúca lekárka navrhovateľky MUDr. D., ktorá sa
ho pýtala na ďalší postup. On jej povedal, že doporučuje ďalšie vyšetrenia, nehovoril však konkrétne
aké. Z výsluchu svedkyne MUDr. L. Q., primárky detského oddelenia u odporcu v 1/ rade súd zistil,
že na prípad navrhovateľky si pamätá len podľa záznamu. Uviedla, že navrhovateľku prijímala dňa
02.04.2003 o 14.30 hod. Pri vyšetrení zistila, že teplotu navrhovateľka mala 36,7°C, prijatá bola s
bolesťami v podbrušku, jedenkrát zvracala. Pri vyšetrení brucha zistila, že trpí bolesťami brucha, brucho
mala mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné bez nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej
steny. Pri hmataní brucha nereagovala bolestivo a to ani následne, keď ju sledovala detská sestra.
Záver jej vyšetrenia bolo bolesti brucha, konštatovala bolestivú menštruáciu a z toho vyplývajúce bolesti
brucha. Následne doporučila štandardný postup, vyšetrenie krvi, nasadenie liečby a to infúziu a lieky
proti bolesti a pri pretrvávaní bolesti doporučila sonografické vyšetrenie brušných orgánov. Následne
odovzdala sledovanie navrhovateľky službukonajúcemu lekárovi MUDr. W.. Navrhovateľka bola prijatá
na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa permanentne nachádza zdravotná sestra, ktorá ju neustále
sledovala. Zapisovala hodnoty všetkých jej  vitálnych funkcií, subjektívne pocity, službukonajúci lekár ich
následne hodnotil. Z chorobopisu vyplýva, že následne o 15.00 hod. mala navrhovateľka bolesti brucha,
o 17.00 hod. bolo zdravotnou sestrou konštatované, že sa cíti lepšie, o 18.00 hod. mala bolesti brucha,
o 19.00 hod. bolo konštatované, že sa cíti lepšie, o 20.30 hod. bolo konštatované, že sa sťažuje na
bolesti brucha, následne o 20.43 hod bolo urobené sono brucha, pričom o 21.00 hod. ju videl chirurg. O
22.00 hod. bolo zaznamenané, že kričí od bolesti a následne bola prevezená na operačnú sálu. Svedok
MUDr. Jozef W., lekár na detskom oddelení odporcu v 1/ rade uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky vyplýva, že dňa 02.04.2003 prevzal navrhovateľku do svojej starostlivosti po jej prijatí.
Uviedol, že navrhovateľke boli nariadené odbery krvi, s ktorými sa oboznámil o 17.30 hod, pričom



výsledky vyšetrení boli v norme, až na nízku hladinu draslíka, preto doplnil jej liečbu o draslíkové kapsule.
Z výsledkov krvi u navrhovateľky nič nenasvedčovalo tomu, že by bol u navrhovateľky nejaký akútny
zápal. Tiež udávala zmiernenie bolesti, preto nemenil priebeh liečby. O 18.10 hod. navrhovateľku vyšetril,
boli zistené lokalizované bolesti v podbrušku, vychádzal z toho čo udávala navrhovateľka pri vyšetrení.
O 20.30. hod. následne opätovne vyšetril navrhovateľku, ktorá už udávala úporné bolesti brucha. Zistil,
že má citlivé brucho v oblasti pupku, preto jej doporučil sono vyšetrenie. Následne bolo vykonané
sono vyšetrenie a prizvaný k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky chirurg, ktorý ju vyšetril a
indikoval operačný zákrok. Svedkyňa MUDr. U. Q., primárka rádiodiagnostického oddelenia u odporcu v
1.rade, uviedla, že v súvislosti s ošetrením navrhovateľky bola požiadaná o ultrasonografické vyšetrenie
brušných orgánov navrhovateľky. Uviedla, že na ich oddelení sa nerobí USG vyšetrenie gynekologických
orgánov, to sa robí na gynekologickom oddelení, kde si ho robia priamo gynekológia. Uviedla, že
sonografickým vyšetrením zistila, že navrhovateľka má okolo maternice prúžok tekutiny, čo mohlo však
vplývať i z hnačkovitého resp. virózneho ochorenia navrhovateľky. Pri USG vyšetrení brušných orgánov
sa len orientačne zameriavajú na vyšetrenie oblasti maternice. Uviedla, že pri tomto vyšetrení cystu
na vaječníku navrhovateľky nenašla, inak by to určite zaznamenala. Svedok MUDr. N. Q., chirurg ,
pri výsluchu uviedol, že bol prizvaný k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky službukonajúcim
lekárom MUDr. W.. Uviedol, že po vyšetrení navrhovateľky, vzhľadom na lokálny nález na bruchu, vývoj
ochorenia i sonografický nález tekutiny v brušnej dutine, nevylúčil akútnu apendicitídu, preto indikoval
apendektómiu. Na to, aby mohlo byť pristúpené k operačnému zákroku, keďže navrhovateľka bola
maloletá, bol potrebný súhlas rodičov. Tento súhlas získal o 22.15 hod. . S operáciou sa nemohlo
ihneď začať z dôvodu, že navrhovateľka o 17.00 hod. jedla a o 20.00 hod. ešte pila. Po nahliadnutí
do chorobopisu navrhovateľky uviedol, že po otvorení brušnej dutiny a podbrušnice zistil, že z brušnej
dutiny vyteká tmavá krv. Následne zistil a našiel v brušnej dutine podľa neho nádor o rozmere 8x8x6
cm, tento presnejšie zmeral až po vykonaní operácie. Po tomto zistení prizval k operácii gynekológa
MUDr. P., pretože pri operácii zistil, že v ľavej časti sa nenachádza ľavý vaječník ani vajíčkovod. Keď
prišiel MUDr. P. a už aj on predtým zistil, že tumor na pravom vaječníku bol na stopke skrútený, v
dôsledku čoho bol zablokovaný odtok krvi z vaječníka, čo viedlo k hemoragickej infarzácii. To isté
konštatoval i MUDr. P., preto následne vykonali odobratie pravého vaječníka a pravého vajíčkovodu
navrhovateľky. Svedok MUDr. W. P., gynekológ , pri výsluchu uviedol, že na prípad navrhovateľky si
pamätá. K jej prípadu bol prizvaný tesne pred polnocou. Následne zistil, že sa v jej prípade jedná o
torkvovanú ovariálnu cystu na pravom vaječníku. Vzhľadom k objektívnemu nálezu doporučil vybratie
vaječníka aj s vajcovodom, a to napriek tomu, že ľavý vaječník nebol vyvinutý. Inak by došlo k ohrozeniu
života navrhovateľky. Uviedol, že sa netrúfa vyjadriť k otázke, v akom časovom úseku došlo pred
operáciou k znefunkčneniu pravého vaječníka navrhovateľky. Uviedol, že v brušnej dutine navrhovateľky
to bolo celé  prekrvácané, stočené, pravý vaječník bol viackrát skrútený, pričom sa na ňom  nachádzala
cysta o rozmere približne 10 cm, infarzovaná, vaječník bol na svojom mieste kde mal byť. Svedok
MUDr. F. Q., sekundárny lekár chirurgického oddelenia u odporcu v 1/ rade uviedol, že si pamätá na
operáciu a na prípad navrhovateľky, lebo to bola dosť raritná záležitosť. Uviedol, že pri operácii bolo
zistené, že vaječník navrhovateľky bol zväčšený, pričom mal veľkosť približne mandarínky, jednalo sa
o masu, ktorá vyzerala ako zrazená krv. Svedok MUDr. W. Q. uviedol, že k operácii navrhovateľky
bol prizvaný ako anesteziológ, priebeh operačného zákroku si už nepamätal. Uviedol, že si prípad
navrhovateľky pamätá len v tej súvislosti, že keď robil predoperačné vyšetrenia zistil, že krátko predtým
požila nejaké jedlo resp. pila. Svedok MUDr. V. uviedol, že si na operáciu navrhovateľky nepamätá,
prizvaný tam bol ako dozor nad kolegom MUDr. Q., pričom sledoval predovšetkým jeho anestetickú
činnosť, z jeho strany mu neboli hlásené žiadne komplikácie.  Z písomného výsledku bioptického
vyšetrenia z 9.4.2003 vystaveného MUDr. O. X., primárkou oddelenia patológie NSP Q. mal súd
preukázané, že bioptickým vyšetrením odobratého hemoragicky inflamovaného ovária a tuby uteriny
navrhovateľky bolo zistené, že ovárium bolo zväčšené s priemerom 6 cm, tmavočerveno sfarbené.
Histologický nález bol : parenchým ovária je masívne prekrvácaný v celom rozsahu, silno prekrvená až
prekrvácaná je i stena tuby. Záver: nález svedčí pre torziu ovária s následnou hemoragickou infarzáciou.
Svedkyňa MUDr. O. X., ktorá bola v apríli 2003 primárkou oddelenia patológie u odporcu 1/ uviedla,
že z výsledku bioptického vyšetrenia z 09.04.2003 vyplýva, že ako predmet vyšetrenia im boli dané
dve vzorky, a to hemoragicky inflamované ovárium, čo znamená prekrvácaný zmenený vaječník a tuba
uterina, čo znamená vajíčkovod. Z uvedeného nálezu vyplýva, že vaječník bol chorobne zmenený -
prekrvácaný, zväčšený do priemeru 6 cm, pričom vzhľadom na vek navrhovateľky, ktorá v tom čase
mala 14 rokov, normálna veľkosť vaječníka by u nej mala byť 4 - 5 cm. Normálny vaječník je belavej
farby, hladký, pričom v tomto prípade bol silno prekrvácaný. Svedčí to o tom, že došlo k porušeniu
odtoku krvi z vaječníka, čo sa vyskytuje práve pri otočení, resp. pri pootočení celého vaječníka, resp.



i vajíčkovodu. Z histologického nálezu vyplýva, že tkanivo ovária nebolo nádorovo zmenené, ale bolo
masívne prekrvácané. Prekrvácaná bola i stena tuby, čo svedčí o tom, že v prípade navrhovateľky došlo
k pootočeniu vaječníka aj vajíčkovodu s ťažkým postihnutím vaječníka. Ako dlho trvá proces, kedy dôjde
k pootočeniu vaječníka a následne k prekrveniu tohto vaječníka v takom rozsahu, ako bolo zistené u
navrhovateľky, sa nedá z histologického hľadiska určiť. Taktiež sa nedá určiť, za aký časový úsek došlo
až k takej zmene na vaječníku u navrhovateľky. Záviselo to od toho, či bol prítok aj odtok krvi z vaječníka
úplne zatavený, resp. či bol zachovaný aspoň čiastočný prietok krvi, čo sa nedá zistiť. Z uvedeného
nálezu vyplýva, že na vaječníku navrhovateľky cysta zistená nebola. Z posudku o bolestnom a  o sťažení
spoločenského uplatnenia vystaveného MUDr. Chlapečkom, znalcom v odbore zdravotníctvo, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo z 28.02.2004, mal súd preukázané, že bodové hodnotenie bolestného v
súvislosti s odstránením vaječníka navrhovateľky pri operácii dňa 02.04.2003 znalec posúdil pri strate
vaječníka a vajíčkovodu na pravej strane, pri nevyvinutí ľavého vaječníka a nedostatočnom vývine
ľavého vajíčkovodu, v počte bodov 800, a to v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom v závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o osobu, ktorá si ešte nesplnila svoje
reprodukčné schopnosti, sú jej fertilné podmienky (prirodzený spôsob otehotnieť)  minimálne resp.
žiadne, len pri určitých spôsoboch asistovanej reprodukcie umelého oplodnenia pri darcovstve vajíčok.
U menovanej bude nutná celoživotná hormonálna náhradná liečba, preto doporučil plné bolestné zvýšiť
na dvojnásobok pri sťažení spoločenského uplatnenia. Keďže otázka posúdenia poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, je predovšetkým odbornou otázkou, súd po vypočutí vyššie uvedených svedkov, vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo, a to uznesením č. k. 16C/94/04-87 z 20.09.2006, ktorým za znalca pribral Prof. MUDr. L.
J. CSc., prednostu 2. gynekologicko-pôrodníckej fakulty LF ÚPJŠ so sídlom v Košiciach. Zo znaleckého
posudku vypracovaného uvedeným znalcom č. 7/2007 zo dňa 30.12.2007 súd zistil, že na otázku,
či vzhľadom na stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku navrhovateľky, ako bol tento zistený pri
operačnom zákroku okolo 23:00 hod. dňa 02.04.2003, bolo možné zistiť príznaky takéhoto ochorenia
už počas jej chirurgického vyšetrenia vykonaného odporcom 2/ dňa 02.04.2003 v ranných hodinách
medzi ôsmou až deviatou hodinou, znalec uviedol, že vzhľadom na silné bolesti u navrhovateľky
bolo možné zistiť príznaky takéhoto ochorenia laparoskopicky v uvedenom čase, avšak stav už bol
takmer isto ireverzibilný, takže výsledok operačnej liečby by bol rovnaký ako o 23:00 hod. Podľa
znalca torzia ovária sa prejavuje bolesťami brucha rôznej intenzity a na rôznom mieste. Niekedy
môžu bolesti vyžarovať do chrbta alebo aj do stehna. Niekedy sa torzia ovária udeje len čiastočne a
vzápätí sa napraví. Rôzne pobolievanie brucha môže byť prejavom začínajúcej torzie orgánov, ktorá
sa však môže upraviť. Silné bolesti sú už prejavom torzie s hemoragickou infarsáciou, čo je už stav
ireverzibilný. Príčina bolesti by sa dala zistiť u navrhovateľky laparoskopicky. Na otázku, či bol správny
postup odporcu 2/, keď tento po tom, čo zabezpečil u navrhovateľky RTG snímok, podľa ktorého
nezistil žiaden nález sám nezabezpečil, ani nedoporučil navrhovateľke žiadne ďalšie odborné vyšetrenie
znalec uviedol, že odporca 2/ mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, avšak on sa sústredil na
predpokladanú diagnózu apendicitídy. Mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak
zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa na gynekologické ochorenie nemyslel. Lekár môže určiť
diagnózu len vtedy, keď na ňu myslí. Odporca 2/ na gynekologickú diagnózu nemyslel, čo vzhľadom
na jej neobvyklosť nebolo až tak zvláštne. Na otázku, či bol správny postup odporcu 1/, keď po prijatí
navrhovateľky dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. túto ihneď neodoslal na RTG snímok a sonografické
vyšetrenie gynekologických orgánov, keď zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky bolo zrejmé, že
táto už 01.04.2003 mala bolesti počas prebiehajúcej menštruácie znalec uviedol, že odporca 2/ mohol
byť aktívnejší pri pátraní po príčine bolesti, avšak RTG vyšetrenie by diagnózu torzie ovária nebolo
určilo. Odporca 1/ mohol odporučiť sonografické vyšetrenie aj skôr, avšak to by správnu diagnostiku
nebolo urýchlilo, keďže ultrasonografickým vyšetrením sa správna diagnóza neurčila ani neskôr. Na
otázku, či bol správny postup odporcu 1/, ktorý napriek diagnóze, ktorú stanovil pri prijatí navrhovateľky
následne nekonzultoval zdravotný stav navrhovateľky s gynekológom a pre navrhovateľku nezabezpečil
hneď po prijatí gynekologické vyšetrenie, znalec uviedol, že v tomto postup odporcu 1/ nepovažuje
za celkom správny, pretože konzultovať zdravotný stav s gynekológom a zabezpečiť gynekologické
vyšetrenie u navrhovateľky bolo potrebné. Na otázku, či bol správny postup odporcu 1/, keď tento po
umiestnení navrhovateľky na JIS po jej prijatí dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. zabezpečil jej následnú
kontrolu lekárom až okolo 17:30 hod. znalec uviedol, že umiestnenie pacienta na JIS je zabezpečením
starostlivosti na najvyššej úrovni. Na JIS sú pacienti pod stálym dozorom zdravotníckeho personálu
(lekári, sestry) a sú permanentne monitorovaní. Na otázku, či bolo možné prítomnosť cysty na pravom
vaječníku u navrhovateľky zistiť už pri jej prijatí u odporcu 1/ dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. uviedol,
že prítomnosť cysty na vaječníku bolo možné zistiť 02.04.2003 o 14:30 hod. ultrazvukom, avšak cysta



u navrhovateľky nemusela byť prítomná. Torkvovať môže aj normálny vaječník. Správna diagnóza sa
mohla stanoviť jedine laparoskopicky, avšak veľmi pravdepodobne, ba takmer isto už v tom čase išlo
o ireverzibilný stav s hemoragickou infarsáciou vaječníkov. Na otázku, či bolo možné vzhľadom na
stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku navrhovateľky, ako bol tento zistený počas operačného
zákroku dňa 02.04.2003 okolo 23:00 hod., kedy bolo potrebné pravý vaječník odňať, predísť takémuto
stavu skorším operačným zákrokom a s akým časovým posunom, znalec uviedol, že možno by
bolo možné predísť operačnému odstráneniu vaječníka a vajíčkovodu na špičkovom pracovisku, so
špičkovým vybavením a špičkovým operačným tímom, a to laparoskopickým operačným spôsobom.
Podľa najaktuálnejších celosvetových údajov sa to stane len u menej ako 10 % prípadov. O aký časový
posun by išlo, na to sa nedá odpovedať, pretože začínajúca torkvácia má veľmi nešpecifické a niekedy
minimálne príznaky (pobolievanie brucha, ktoré občas je prítomné a niekedy opakovane ustane). Na
otázku, či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca 1/ pri prijatí navrhovateľky uskutočnil z hľadiska
možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí, znalec uviedol, že odporca 1/ sa príliš zameral
na diagnózu appendicitídy a dysmenorey. Vzhľadom na to, že si určil aj diagnózu, a to bolesti brucha
nejasnej etiológie, mal po príčine bolesti pátrať ďalej a využiť všetky možnosti diagnostiky, vrátane
laparoskopie. Vyšetrenie nebolo postačujúce. Na otázku, či bolo možné, ak by bola navrhovateľka
hneď po prijatí u odporcu 1/ podrobená sonografickému vyšetreniu gynekologických orgánov, týmto
vyšetrením zistiť cystu na pravom vaječníku a jej skrútenie a či bolo možné skorším operačným
zákrokom predísť stavu, pri ktorom bolo poškodenie tohto vaječníka už také, že bolo nutné tento odobrať,
znalec uviedol, že kvalitným ultrazvukovým prístrojom a skúseným ultrasonografistom by v danom
čase mohla byť cysta vaječníka zistená, jej skrútenie skôr nie, ako áno. Nie je však isté, že o cystu
vaječníka vôbec išlo. Otočiť sa môže aj normálny vaječník a ten sa zväčší až pri jeho hemoragickej
infarsácii. V tomto čase však už podľa jeho názoru išlo o ireverzibilný stav a odvrátiť vyoperovanie
vaječníka už nebolo možné. Na otázku, či bol správny postup odporcu, keď tento napriek diagnóze
určenej pri prijatí navrhovateľky 02.04.2003 o 14:30 hod., a to bolesti v súvislosti s prebiehajúcou
menštruáciou odoslal navrhovateľku na sonografické vyšetrenie až o 20:43 hod., a to na sonografické
vyšetrenie brušných orgánov a nie orgánov gynekologických, znalec uviedol, že pri diagnóze bolesti
pri menštruácii sa ultrasonografickým vyšetrením nedá zistiť nič. Postup považuje za správny. To, že
navrhovateľka bola odoslaná na USG brušných orgánov tiež považuje za správne. Odporca 1/ sa
sústredil na gastrointestinálny trakt (GIT) a nie na gynekologické orgány. Nemožno mu to vyčítať.
Na otázku, či bol správny postup odporcu 1/, ktorý pristúpil k operácii navrhovateľky pre podozrenie
z akútneho zápalu slepého čreva bez predchádzajúceho sonografického vyšetrenia gynekologických
orgánov, keď navrhovateľka udávala od počiatku bolesti v súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou,
znalec uviedol, že adnexálna torzia je akútna brušná príhoda, pri ktorej je jediná alternatíva operácia.
Sonografické vyšetrenie gynekologických orgánov už nie je dôležité, postup odporcu 1/  bol správny. Na
otázku, aké konkrétne povinnosti zanedbal odporca 1/ pri vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky po
jej prijatí dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. a počas jej následnej hospitalizácie až do vykonania operačného
zákroku, znalec uviedol, že adnexálna torzia s hemoragickou infarzáciou adnexov (ovária aj vájičkovodu)
je akútna brušná príhoda, ktorá už o 14:30 hod. 02.04.2003 bola v ireverzibilnom stave. Čokoľvek by
bol urobil odporca 1/ (USG, laparoskopia), výsledok by bol rovnaký, t. j. operačné odstránenie pravých
adnexov (ovária aj vajíčkovodu). Odporca v 1. rade operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto
je úplne jedno, na akú diagnózu myslel. Nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Na otázku, akým
postupom odporcu v 1. rade bolo možné predísť takému stavu u navrhovateľky, kedy došlo u tejto k
odobratiu pravého vaječníka a vajíčkovodu, znalec uviedol, že u odporcu 1/ podľa jeho názoru nebolo
možné predísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo u tejto k odobratiu
pravého vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky 02.04.2003 o 14:30
hod. by bolo  bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej ťažkostí, keby bol býval k
dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V tom čase by bol však výsledok
operácie rovnaký ako o 23:00 hod, t. j. odstránenie hemoragicky infarsovaného ovária a vajíčkovodu.
Následky odobratia pravého vaječníka s ohľadom na súčasne zistenú neprítomnosť ľavého vaječníka
je u navrhovateľky trvalá a ireverzibilná kastrácia, z čoho vyplýva nemožnosť otehotnenia a potreba
dlhodobého užívania hormonálnej substitučnej liečby vo rôznych aplikačných formách. V ideálnom
prípade pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie, jej spoločenské uplatnenie môže byť normálne.
V prípade, že hormonálna substitučná liečba bude u navrhovateľky kontraindikovaná, menovaná sa
dostane do predčasnej kastrálnej postmenopauzy, so všetkými jej dôsledkami a predčasným starnutím
celého organizmu kvôli nedostatku ženských pohlavných hormónov - estrogénov. Ďalej znalec uviedol,
že navrhovateľka pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie nebude môcť otehotnieť ani porodiť.
Sexuálne bude môcť normálne žiť. Jej celkový zdravotný stav bude závisieť od jej tolerancie hormonálnej



substitučnej liečby, aká bude u menovanej tolerancia tejto liečby sa nedá predpovedať. Uvedený znalec
pri výsluchu pred súdom uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Vo
výsluchu potvrdil svoj záver, že na túto diagnózu u navrhovateľky, by sa bolo dalo prísť omnoho skôr,
avšak výsledok, t. j. odstránenie odumretých pravých maternicových príveskov by bol nevyhnutný.
Navrhovateľka  dostala bolesti brucha už 01.04.2003. Do nemocnice bola prijatá 02.04.2003, t. j. po viac
ako 24 hodinách. Operácia bola uskutočnená okolo 23:00 hod. dňa 02.04.2003. Keď dôjde k torkvácii
maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku
krvi, tkanivo žije trochu viac minút ako bunky centrálneho nervového systému. Tieto bunky prežijú bez
kyslíka 3 - 5 minút. Tkanivo maternicových príveskov 10 - 15 minút.  Teoreticky by sa dalo uvažovať
o možnom spôsobe záchrany týchto orgánov maximálne do 45 minút od torkvácií, čo je aj tak dosť
dlhá doba, čiže je to takmer vylúčené. Podľa neho, keďže navrhovateľka mala dosť silné bolesti už
01.04.2003, ku torkvácii maternicových príveskov došlo už 01.04.2003, čiže ak by bola aj operovaná
už 01.04.2003 okolo poludnia, už by bolo neskoro. Uviedol, že z literatúry vie, že v USA sa v prípade
pár prípadov podarilo takýto stav zachrániť, ale k operácii došlo ihneď po začatí bolesti brucha, v
časovom intervale, ktorý uvádzal, čiže v dobe, keď nie sú tieto orgány ešte odumreté. On sa však v
živote nikdy s takýmto prípadom nestretol. Na otázku sudcu, či videl znalec porušenie povinnosti pri
odbornom vyšetrení gynekologičkou MUDr. Q. dňa 02.04.2003 o 11:30 hod., ktorá navrhovateľke bez
podrobnejšieho vyšetrenia podala len injekciu od bolesti znalec uviedol, že podávať utišujúce lieky,
ktoré utišujú bolesti pri bolestiach brucha, či ženy alebo muža je postup nesprávny, lebo sa môžu
zamaskovať príznaky  tzv. akútneho brucha, teda nejakej akútnej choroby, resp. patologického procesu,
ktorý prebieha v brušnej dutine. Tento proces sa môže podaním týchto liekov zamaskovať a môže sa
tým oddialiť nevyhnutný chirurgický postup. Podľa neho uvedená gynekologička mala navrhovateľku
poslať na vaginálny ultrazvuk, zrejme na lôžkové oddelenie, kde by jej s najväčšou pravdepodobnosťou
vykonali aj laparoskopiu, pri ktorej by sa prišlo na správnu diagnózu. Na otázku, na základe čoho
znalec ustálil, že bolesti, ktoré mala navrhovateľka už 01.04.2003 a aj následne 02.04.2003 signalizovali
torziu pravého vaječníka, znalec uviedol, že u navrhovateľky boli bolesti od 01.04.2003 rôzne silného
charakteru, pričom naviac boli tlmené rôznymi utišujúcimi liekmi, analgetikami a sedatívami, preto
klinický obraz nemusel byť pre každého lekára tak zjavný a jednoznačný. Torzia maternicových príveskov
môže byť charakterizovaná rôznymi bolesťami, na začiatku slabšími, môžu byť aj prestávky v bolestiach
a niektoré bolesti môžu byť až veľmi silné alebo mimoriadne silné. To, že predpokladá, že k torzii a
odumretiu vaječníkov navrhovateľky došlo už 01.04.2003 odôvodnil tým, že bolesti u navrhovateľky
začali už 01.04.2003 a trvali až do operácie, pričom keby navrhovateľka nebola dostala utišujúce
lieky, klinický obraz by bol jednoznačne typickejší pre danú diagnózu. Znalec uviedol, že na základe
absencie niektorých dôležitých vyšetrení, jednoznačný a presný čas odumretia pravých maternicových
príveskov sa nedá presne určiť. V tej súvislosti uviedol, že bolesti, ktoré uviedla navrhovateľka, ktoré
mala už 01.04.2003 boli u nej iného charakteru ako predtým, pri predchádzajúcich menštruáciách. Len
laparoskopiou by sa bolo dalo zistiť, v akom stave bol v určitom čase tento vaječník a či začalo dochádzať
už k torzii. Len v prvých piatich minútach po začatí od torzie by bolo možné tento stav korigovať, možno
v rozpätí 5 - 15 minút a to spôsobom ako uviedol v znaleckom posudku. Takéto prípady sú skutočne
ojedinelé a to práve z dôvodu, že po 15 minútach bolesti sa laparoskopia skutočne nevykonáva a preto
tieto prípady sú v celosvetovom meradle skutočne ojedinelé. Uvedený znalec sa s takýmto prípadom
nikdy nestretol. Na otázku, že ak boli robené vyšetrenia krvi u navrhovateľky 02.04.2003 o 14:30 hod. a
ak by bol tento vaječník u navrhovateľky už odumretý, či by sa to bolo prejavilo vo vzorkách krvi, znalec
uviedol, že možno áno, možno nie. Neprejavuje sa to vždy rovnako u každého. Sedimentácia ani CRP
nemusí stúpať ani u akútneho zápalu pobrušnice. Teplota sa väčšinou zvýši, nie je to tiež však pravidlo,
nemusí to ani nastať. Vzhľadom na nejednoznačnosť niektorých odpovedí zo strany znalca Prof. MUDr.
L. J. CSc. a námietky zástupcu navrhovateľky voči znaleckému posudku vypracovaného menovaným
znalcom, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, a to uznesením č. k. 16C/94/2004 - 152
z 04.02.2010, pričom znaleckou úlohou poveril Doc. MUDr. F. A., CSc., mimoriadneho profesora, znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, ktorý v písomnom podaní z
31.03.2010 oznámil súdu, že bol dňa 03.09.2008 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Preto súd následne
uznesením č. k. 16C/94/2004 - 166 z 18.05.2010 rozhodol tak, že odvolal z podania znaleckého posudku
Doc. MUDr. F. A., CSc. a znaleckou úlohou poveril Univerzitu Q. F. W. v Z., Lekársku fakultu so sídlom
v Z., ktorý znalecký ústav následne podaním z 26.05.2010 oznámil súdu, že od 13.03.2008 nemá
uzavreté poistenie pre účely náhrad škody za znaleckú činnosť, a preto odmietol vypracovať kontrolný
znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu, následne súd uznesením 16C/94/2004 - 175 z 13.09.2010
poveril touto úlohou MUDr. N. X., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo, s miestom výkonu činnosti NsP, Gynekologicko-pôrodnícka klinika S. C., ktorému uložil súd



odpovedať na otázky uložené v uznesení č. k. 16C/94/2004 - 152 z 04.02.2010. Súdny znalec MUDr. N.
X., CSc., na základe položených otázok vypracoval znalecký posudok č. 1/2011 z 12.01.2011 v ktorom
znalec uviedol, že na základe detailnej analýzy výsledkov vykonaných zdravotných vyšetrení, podanej
medikamentóznej liečbe v dňoch 01. a 02.04.2003 je možné pravdepodobne určiť, že ku tzv. subtorkvácii
- čiastočnému otočeniu sa maternicových príveskov okolo svojej osi mohlo dôjsť u navrhovateľky už
dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení na LSPP je už popisovaná aj mierna citlivosť v oblasti pravých
maternicových príveskov. V klinickom obraze ale dominovala bolestivá menštruácia. Je zrejmé, že táto
subtorkvácia sa intermitentne uvoľňovala. K úplnému otočeniu pravostranných maternicových príveskov
s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po 21:00 hodine.
Na otázku, či postup odporcu pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 2.4.2003,
vzhľadom na zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky bol obvyklý a správny, t. j. de lege
artis a či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca v 1. rade po prijatí navrhovateľky uskutočnil a to
z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí, znalec uviedol, že postup odporcu
1/ pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.2003 vzhľadom na zdravotné
problémy a klinický stav navrhovateľky bol lege artis.  Ku  tomuto záveru dospel znalec po detailnej
chronologickej analýze tak subjektívneho stavu ako aj objektívneho stavu u navrhovateľky. Znalec
uviedol, že čiastočné otočenie sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným uvoľňovaním
nie je možné zobrazovacími metódami zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch
náhlej príhody brušnej sa v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna
liečba. Úplné otočenie maternicových príveskov okolo svojej osi, prebiehajúcim pod obrazom náhlej
príhody brušnej je treba riešiť akútne, operačne. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na klinický stav
navrhovateľky, podanú medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu 1/, keď nevykonal
ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie, správny. Na otázku, či postup odporcu 2/ pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 02.04.2003, pri jej vyšetrení v dopoludňajších hodinách
uvedeného dňa bol správny, t. j. de lege artis a či bolo jeho povinnosťou ako odborného lekára doporučiť
navrhovateľke ďalšie odborné vyšetrenie, resp. koho povinnosťou to bolo, znalec uviedol, že podľa
detailnej chronologickej analýzy bol postup odporcu v 2. rade pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke dňa 02.04.2003 lege artis. Stav uzatvoril, že nejde o náhlu príhodu  brušnú, ale ide
o bolestivú menštruáciu. Ďalšie vyšetrenia sú v kompetencii obvodnej detskej lekárky. Znalec ďalej
dospel k záveru, že ku hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov došlo s vysokou
pravdepodobnosťou dňa 02.04.2003 po 21,00 hod. Teda odporca 2/ príznaky takéhoto ochorenia
dňa 02.04.2003 v ranných hodinách medzi ôsmou hodinou až deviatou hodinou zistiť nemohol. Na
otázku, či zo zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, ktoré sa doposiaľ nachádzajú u odporcu
1/ je možné čo s najväčšou pravdepodobnosťou určiť dobu, kedy (koľko hodín pred operáciou dňa
02.04.2003) došlo k odumretiu tkaniva pravého ovária znalec uviedol, že na túto otázku vyčerpávajúco
odpovedal patológ MUDr. O. X.. Jej konštatovaním bolo, že sa histologicky hodinovo nedá presne
určiť, kedy došlo k odumretiu pravostranných maternicových príveskov. Z archivovaných bločkov a
sklíčok by sa dala aj v súčasnosti zistiť prítomnosť cysty, nádoru a taktiež stupeň poškodenia tkaniva
odňatého pravého vaječníka a pravostranného vajíčkovodu. Toto je ale náplň znaleckého dokazovania,
z odboru zdravotníctvo, odvetvia patologická anatómia. Znalec uviedol, že reprodukčná schopnosť u
navrhovateľky bude ovplyvnená tým, či sa ovárialne tkanivo diagnostikované ultrazvukovým  vyšetrením
dňa 04.07.2007 laparoskopicky potvrdí alebo vylúči. V prípade prítomnosti ľavostranného ovariálneho
tkaniva a riadneho ovariálneho cyklu, pri vývojovo nepostihnutej maternici, čiastočne nevyvinutom
vajíčkovode vľavo, by mohla poškodená navrhovateľka otehotnieť v programe in vitro fertilizácie a
embryotransféru. V prípade laparoskopického diagnostikovania chýbania ľavého vaječníka, prichádza
do úvahy len otehotnenie z darcovstva oocytov. Pri dokázaní chýbania ľavého vaječníka je navrhovateľka
odkázaná na dlhodobú hormonálnu substitučnú liečbu. Z odborného vyjadrenia prof. MUDr. H. Q.,
CSc., prednostu Ústavu patologickej anatómie a konzultačného centra bioptickej diagnostiky ochorení
krvotvorby JLF  UK a Univerzitnej nemocnice X. zo dňa 18.05.2011 súd zistil, že na položenú otázku,
či zo zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, ktoré jej boli odobraté pri operačnom zákroku dňa
02.04.2003 po hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov možno znaleckým
posúdením zistiť a prípadne čo s najväčšou pravdepodobnosťou určiť dobu, kedy (koľko hodín pred
operáciou dňa 02.04.2003, kedy jej bolo odobraté pravé ovário) došlo k odumretiu tkaniva pravého
ovária a tuby, resp. k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov, kedy sa už ani operačne nedali
zachrániť, resp. zvrátiť tento stav, prof. MUDr. H. Q., CSc. uviedol, že pri náhlom prerušení prívodu
krvi do tkanív a orgánov ľudského tela vzniká v dôsledku prudko vzniknutej zástavy zásobovania týchto
tkanív kyslíkom ( akútnej ischemizácie) odumretie tkanív (nekróza, tzv. ischemická nekróza). V prípade
maternicových príveskov /ovária a tuby/ sa s ohľadom na anatómiu ich cievneho zásobovania používa



pojem hemoragická infarzácia. Tá sa prejavuje typickými histologickými zmenami, ktoré vie patológ
histologickým vyšetrením príslušného tkaniva identifikovať. Citlivosť tkanív na ischemizáciu je rôzna,
napr. najcitlivejšie sú bunky mozgu a srdca, ktoré bez prívodu kyslíka prežijú podľa vplyvu rôznych
faktorov maximálne 5 - 7 minút a potom odumierajú. Tkanivo maternicových príveskov, najmä vaječníka
patrí medzi citlivé tkanivá, v ktorých nastáva nekrotizácia pomerne rýchlo. Čas od momentu zástavy
cirkulácie až po vznik makroskopicky a mikroskopicky (histologicky) identifikovateľných zmien nekrózy
sa nazýva manifestačná doba (infakrtu, resp. infarzácie) môže trvať aj niekoľko hodín. Po vzniku nekrózy
sa už jej histologický obraz v intervale minimálne 48  hod. nemení, kým nenastúpia tzv. odpratávacie,
reparačné a hojacie procesy.  Tie sa začínajú objavovať za približne 48 - 72 a viac hodín po vzniku
nekrózy. Uviedol, že v danom prípade tkanivo hodnotiaci patológ opisuje v náleze z vyšetrenia tuby
a ovária, obraz tzv. hemoragickej infarzácie, t. j. nekrózy uvedených tkanív. Uviedol, že keďže vo
vyšetrovaných tkanivách sú už vyvinuté črty nekrózy, t. j. manifestačná doba infarktu už uplynula, tak v
rámci chronológie vývoja zdravotného stavu menovanej, z takto zmeneného nekrotizovaného tkaniva,
nemožno určiť časový interval, ktorý mal uplynúť medzi dobou uzáveru cievneho aparátu uvedených
štruktúr a dobou operačného odstránenia týchto orgánov, inými slovami nemožno určiť čas, kedy  došlo
k odumretiu tkaniva pravého ovária a tuby.   Súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne ďalej v konaní nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, a to forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Bratislave, pričom znaleckej organizácii uložil, aby zodpovedala
súdu otázky, ktoré boli zadané predchádzajúcim dvom znalcom a zároveň, aby sa uvedená znalecká
organizácia vyjadrila k správnosti znaleckých posudkov znalcov prof. MUDr. J. a znalca MUDr. N.
X., najmä so zameraním sa na ich rozdielne názory v otázke hodnotenia postupu oboch odporcov
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke. Uvedená znalecká organizácia vypracovala
znalecký posudok č. 162/2013 z 31.08.2013, v ktorom znaleckom posudku dospela k záverom, že  s
ohľadom na údaje uvedené v dostupnej zdravotnej dokumentácii, údaje o klinickom stave pacientky,
jej popisované obtiaže, vykonané vyšetrenia, podanú medikamentóznu liečbu a s prihliadnutím na
príznaky, ktorými sa u detí prejavuje či neprejavuje torzia adnex, a tiež na príznaky, akými sa
prejavuje dysmenorhea, sa nie je možné jednoznačne vyjadriť, kedy, v ktorom časovom úseku došlo
u navrhovateľky k torzii pravého ovária a tuby, ktorá viedla k odumretiu tkaniva týchto orgánov. Tento
časový interval nie je možné bližšie ohraničiť ani na základe vlastného vyhodnotenia histologických
preparátov znaleckou organizáciou. V tej súvislosti znalecká organizácia uviedla, že torzia adnex môže
prebiehať celkom bez príznakov a bolesť alebo obraz akútneho brucha vznikne až po dlhšom časovom
období ako prejav nekrózy či zápalu. Podľa literatúry toto časové obdobie (bezpríznakové) môže
trvať aj niekoľko dní, niekedy až 10 až 14 dní. Ďalej znalecká organizácia uviedla, že podrobne a
dôkladne preštudovala dostupné lekárske záznamy z 01.04. a 02.04.2003. V týchto záznamoch sa ani
raz nepopisuje stav, ktorý by imponoval ako akútne brucho. Až dňa 02.04.2003 o 20.30 hod. počas
hospitalizácie na detskej klinike NsP Q. so sídlom v M. je popisované, že pacientka si sťažuje na úporné
bolesti brucha. Na otázku, či postup odporcu v 1/ rade pri diagnostikovaní a poskytnutí zdr. starostlivosti
dňa 02.04.2003 vzhľadom na zdr. problémy a klinický stav navrhovateľky bol obvyklý a správny, t.j.
de lege artis a či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca 1/ po prijatí navrhovateľky uskutočnil, a
to z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí, znalecká organizácia uviedla, že
stav po prijatí navrhovateľky sa klinicky javil zlepšený, neboli zistené známky akútneho brucha, preto
rozhodnutie o sledovaní na JIS bol postupom lege artis. Až večer sa stav navrhovateľky zhoršil, udávala
silné bolesti brucha. Postup pediatra, ktorý indikoval USG brucha a chirurgické konzílium bol lege artis.
Postup chirurga, ktorý indikoval laparotómiu bol lege artis. Ďalej uvedená znalecká organizácia uviedla,
že v náleze pri príjme Miriamy Kovácsovej je poznamenané, že dnes už absolvovala chirurgické aj
gynekologické konziliárne vyšetrenia, pravdepodobne to viedlo lekárov k tomu, že dané vyšetrenia už
neopakovali. Hoci keď sa bolesti v podbrušku po 18.00 hodine znova objavili, bolo vhodné zopakovať
chirurgické a gynekologické konziliárne vyšetrenie, ale z dôvodu, že nie je možné určiť, kedy došlo k
torzii pravého ovária a tuby a následnému odumretiu týchto orgánov, nemožno ani tvrdiť a forenzne
medicínsky preukázať, že táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky.
Ultrazvukové vyšetrenie brušných orgánov bolo odporučené aj realizované, pri zhoršení stavu a
pretrvávaní ťažkostí a z ultrazvukového vyšetrenia vyplynula potreba chirurgického konzília, ktoré bolo
aj realizované. Postup lekárov detského oddelenia preto nemožno označiť za nesprávny, non lege artis.
Na stanovenie diagnózy je u silných  bolestí brucha nejasnej etiológie a príznakoch akútneho brucha
vhodná diagnostická laparoskopia. Navrhovateľka však pri prijatí nemala známky akútneho brucha, jej
subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala menzes, laboratórne výsledky neboli priekazné,
preto sa lekári rozhodli vývoj ochorenia sledovať. Pri zhoršení stavu už pristúpili priamo k laparotómii a



aj takáto možnosť je u akútneho brucha možná. Tento postup taktiež nemá charakter nesprávnej liečby
non lege artis. Torzia ovária resp. adnex sa dá potvrdiť výlučne vizuálne, t.j. pomocou diagnostickej
laparoskopie alebo počas laparotómie (chirurgickom otvorení dutiny brušnej). Znalecká organizácia
dospela k záveru, že ihneď po prijatí navrhovateľky do NsP Prievidza nebol dôvod na neodkladné
laparoskopické vyšetrenie, rozhodnutie lekárov pri nejasnej diagnóze sledovať vývoj ochorenia na JIS
bolo postupom lege artis. V tej súvislosti znalecká organizácia uviedla, že pri vstupnom vyšetrení
02.04.2003 o 14.30 hod.  bolo brucho navrhovateľky nad niveau, mäkké, priehmatné, nebolestivé,
palpačne bez rezistencie, bez défensu, na základe čoho dospela k vyššie uvedenému záveru. Na otázku,
či postup odporcu 2/ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke 02.04.2003 pri jej vyšetrení
v dopoludňajších hodinách bol správny, t.j. de lege artis, uviedla, že postup odporcu v 2/ rade pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke 02.04.2003 pri jej vyšetrení v dopoludňajších hodinách
bol lege artis. Postup chirurga bol správny, vylúčil akútnu appendicitídu a bol to správny záver, pretože
o akútnu appendicitídu sa nejednalo. Konziliárny lekár môže navrhnúť vyšetrenie iným odborníkom,
ale nemusí, vždy je to prísne individuálne a vzhľadom na konkrétny nález. Povinnosť konzultovať
ďalších odborníkov, pokiaľ je diagnóza po konziliárnom vyšetrení stále nejasná, má ošetrujúci lekár, čo
bola v danom prípade praktická lekárka MUDr. D.. Znalecká organizácia ďalej v posudku  uviedla, že
nie je možné dodatočne zistiť, aký bol stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku navrhovateľky dňa
02.04.2003 v ranných hodinách, nakoľko navrhovateľka nebola v tom čase gynekologicky vyšetrená, a
preto nemožno ani len predpokladať, aký mala v čase ranného chirurgického vyšetrenia gynekologický
nález na pravom ováriu a tube. Tiež uviedla, že na základe vyžiadaných histologických preparátov a
tkanivových bločkov z tkaniva vaječníka vajíčkovodu navrhovateľky bolo vykonané vlastné histologické
vyšetrenie uvedených preparátov, pričom znalci znaleckej organizácie konzultovali pre daný úkon aj
profesora MUDr. Pavla M., CSc, zástupcu prednostu Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty UK
v M.. Na základe zisteného mikroskopického nálezu zachovaných vzoriek dospela znalecká organizácia
k záveru, že k odumretiu tkaniva pravého ovária tuby ovária resp. k takému poškodeniu tkaniva
týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne nedali zachrániť, resp. zvrátiť tento stav, došlo
pravdepodobne menej ako 48 hodín pred operáciou 02.04.2003, presnejšia časová špecifikácia na
základe histologického nálezu nie je možná. Ďalej uviedla, že pri podrobnom preštudovaní dostupnej
zdravotnej dokumentácie znalci nezistili, že by postup odporcu 1/, resp. odporcu 2/ pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti bol nesprávny a bol v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky
(torzii pravého ovária a tuby ovária a s následným odumretím a nutnosťou chirurgického odobratia týchto
orgánov). K znaleckému posudku znalca Prof. MUDr. L. J. č. 7/2007 znalecká organizácia uviedla, že
uvedený znalec vo svojom znaleckom posudku podrobne vysvetľuje závažnosť diagnózy torzia adnex,
nešpecifický klinický obraz tohto ochorenia a preto obtiažnu diagnostiku, pripomína štúdie, podľa ktorých
až u 90% pacientok s torziou vaječníka sa správna diagnóza určí až v štádiu odumretia vaječníka.
Z jeho odpovedí na položené otázky vyplýva, že odporca 1/ a rovnako odporca 2/ svojím konaním
nespôsobil poškodenia zdravia navrhovateľky, nakoľko podľa Prof. J. v čase prijatia na detskú kliniku
bol nález na pravých adnexách rovnaký ako v čase operácie a teda poškodenie zdravia navrhovateľky
pri prijatí na detskú kliniku bolo neodvratné. Prof. Ostró  dospel tiež k záveru, že aj v prípade skoršieho
gynekologického vyšetrenia a vykonania diagnostickej laparoskopie by bol výsledný efekt pre pacientku
rovnaký. Znal. organizácia uviedla, že znalec MUDr. N. X., CSc. vo svojom znaleckom posudku na
rozdiel od prof. J. pomerne odborne, odvážne určuje čas, kedy malo dôjsť k torkvácii pravých adnex.
Vzhľadom k tomu, ako rôzne sa môže prejavovať torkvácia adnex u detí, sa s týmto tvrdením znalci
znaleckej organizácie nestotožňujú a nemôžu ho potvrdiť. Z odpovedí MUDr. X.,  CSc. na položené
otázky vyplýva, že odporca 1/ a rovnako aj odporca 2/ poskytovali zdravotnú. starostlivosť lege artis a
svojím konaním nespôsobili poškodenie zdravia navrhovateľky. Znalecká organizácia uviedla, že závery
oboch posudkov prof. MUDr. J. aj MUDr. X. sa zhodujú s ich záverom v tom, že ani odporca 1/ ani odporca
2/ nespôsobili svojím konaním poškodenie zdravia navrhovateľky. Skutočnosť, že sa nezhodujú v názore
na časové obdobie, v ktorom torzia adnex prebehla, nezohráva pri hodnotení znaleckých posudkov a
prípadu veľkú rolu, lebo táto časová diskrepancia nemá vplyv na závery znaleckého posúdenia. Podľa
názoru znaleckej organizácie na základe dostupných údajov nie je možné jednoznačne určiť časový
faktor vzniku a priebehu torzie pravých adnex navrhovateľky. Uvedený znalecký posudok vypracovali
znalci organizácie a odborní konzultanti MUDr. L. M., MUDr. N. H., PhD, MUDr. S. X., PhD., doc. X..
F.. Q. Z., PhD. K otázke posúdenia histologických preparátov bol znaleckou organizáciou k prípadu
konzultovaný prof. MUDr. Q. M., CSc. Po zhodnotení takto zisteného skutkového stavu, vychádzajúc
z citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu
neopodstatnený. Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom domáhala proti odporcom  1/ a 2/
náhrady škody na zdraví, podľa ustanovenia § 420  Obč. zákonníka. V predmetnej veci si navrhovateľka



uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej bola, podľa nej, spôsobená v dôsledku nesprávne
poskytnutej zdravotnej starostlivosti zamestnancami odporcu 1/ počas jej hospitalizácie v nemocnici v
Bojniciach a pôvodne i v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu
2/. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že  poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tom čase, t.j. v
apríli 2003 upravoval  zák. č. 277/1994 Z. z.  o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
ktorý bol účinný v období od 1.1.1995 do 31.12.2005  a zrušený bol zákonom č. 538/2005 Z. z..
Citovaný zák. č. 277/1994 Z. z. v § 1 stanovuje, že tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, jej organizáciu, právo a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní
tejto starostlivosti. Podľa § 2 ods. 1 zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a
navrátenie zdravia ľudí, poskytuje sa v zdraví aj v chorobe, v materstve, aj pri iných stavoch vyžadujúcich
zdravotnú pomoc. Paragraf 4 cit. zákona stanovoval, že každý má právo na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, vrátane liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín. Zdravotnú starostlivosť
poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a
inými biomedicínskymi vedami. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná
starostlivosť má právo na starostlivosť podľa druhu, stupňa zdravotného postihnutia. V § 55 cit. zákona
je stanovené , že poslaním zdravotníckeho pracovníka (lekára, farmaceuta, sestry, ...) je vykonávať
zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku v súlade s právnymi
predpismi s dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím
na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Podľa ods. 2 cit. § 55 zdravotnícky pracovník je povinný poskytovať bez meškania prvú pomoc každému,
ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo bolo ohrozené jeho zdravie a ak je to nevyhnutné,
zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť. Bližšiu definíciu toho, ako sa má
poskytovať zdravotná starostlivosť bolo uvedené v § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti,
ktorý však nadobudol účinnosť až od 1.1.2005, t.j. uvedené ustanovenie v čase poskytovania zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke (2.4.2003) neplatilo. Cit. ustanovenie stanovilo, že poskytovateľ je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa
vykonajú všetky zdravotné výkony na správne  určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy. Za účelom posúdenia otázky, či pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke
dňa 02.04.2003 zdravotnícki pracovníci (zamestnanci odporcu 1/) a odporca  2/ ako odborný lekár,
postupovali pri poskytnutí zdravotnej  starostlivosti tak, aby boli zabezpečené práva navrhovateľky v
zmysle cit. ustanovení § 4,6 a § 55 cit. zák. č. 277/1994 Z. z  a či neporušili prevenčnú povinnosť v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a následne i kontrolné znalecké
dokazovania. Zo záverov prvého znaleckého posudku znalca Prof. MUDr. J. vyplýva, že odporca  1/
pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Podľa názoru znalca u
odporcu v 1. rade nebolo možné predísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo
u tejto k odobratiu pravého vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky
dňa 02.04.2003 o 14.30 hod. by bolo bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej
ťažkostí, keby bol býval k dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V
tom čase by bol však výsledok operácie rovnaký ako o 23.00 hod., t.j. muselo by dôjsť k odstráneniu
hemoragicky infarzovaného ovária a vajíčkovodu navrhovateľky. Podľa znalca keďže navrhovateľka
mala dosť silné bolesti už 01.04.2003 k torkvácii /otočeniu/ maternicových príveskov došlo u nej už
01.04.2003. Andexálna torzia s hemoragickou infarzáciou andexov (ovária aj vajíčkovodu) je akútna
brušná príhoda, ktorá podľa znalca už o 14.30 hod. dňa 02.04.2003, t.j. v čase prijatia k odporcovi 1/,
bola v ireverzibilnom stave. Čokoľvek by bol urobil odporca  1/ (USG, laparoskopiu) hneď po prijatí,
výsledok by bol rovnaký, t.j. došlo by u navrhovateľky k operačnému odstráneniu pravých adnexov ovária
aj vajíčkovodu. Odporca 1/ operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne jedno, na akú
diagnózu myslel. V súvislosti s postupom odporcu  2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z jeho
strany znalec uviedol, že odporca  2/ mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, mohol navrhovateľku
odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa, na
gynekologické ochorenie nemyslel. Lekár môže určiť diagnózu len vtedy, keď na ňu myslí. Odporca  2/
na gynekologickú diagnózu nemyslel, čo vzhľadom na jej neobvyklosť, nebolo až tak zvláštne. Znalec
MUDr. X. v rámci prvého kontrolného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že postup odporcu 1/ pri
diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej  starostlivosti dňa 02.04.2003, vzhľadom na zdravotné problémy
a klinický stav navrhovateľky, bol lege artis. Ku tomuto záveru dospel znalec po detailnej chronologickej
analýze subjektívneho stavu ako aj objektívneho stavu u navrhovateľky. Uviedol, že čiastočné otočenie
sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným uvoľňovaním nie je možné zobrazovacími
metódami  zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej príhody brušnej, sa



v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba. Uvedený znalec
tiež dospel k záveru, že ku hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov došlo u
navrhovateľky s vysokou pravdepodobnosťou dňa 02.04.2003 po 21.00 hodine. Taktiež dospel k záveru,
že postup odporcu  2/ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke 2.4.2008 bol lege artis. Z
druhého kontrolného znaleckého posudku v tejto veci vypracovaného znaleckou organizáciou Inštitútom
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o so sídlom v Bratislave č. 162/2013 z 31.08.2013 vyplynulo, že
nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, kedy, v ktorom časovom úseku došlo u navrhovateľky k torzii
pravého ovária a tuby, ktorá viedla k odumretiu tkaniva týchto orgánov. Uvedená znalecká organizácia
taktiež dospela k záveru, že stav po prijatí navrhovateľky sa klinicky javil zlepšene, neboli zistené známky
akútneho brucha, preto rozhodnutie o sledovaní na JIS  bolo postupom lege artis. Postup pediatra,
ktorý indikoval USG brucha a chirurgické konzílium bol lege artis, postup chirurga, ktorý indikoval
laparotómiu bol lege artis. Taktiež uviedla, že na stanovenie diagnózy je u silných bolestí brucha nejasnej
etiológie a príznakoch akútneho brucha vhodná diagnostická laparoskopia, navrhovateľka však pri prijatí
nemala známky akútneho brucha, jej subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala menzes,
laboratórne výsledky neboli priekazné, preto sa lekári rozhodli vývoj ochorenia sledovať. Pri zhoršení
stavu už pristúpili priamo k laparotómii a aj takáto možnosť je u akútneho brucha možná. Tento postup
nemá charakter nesprávnej liečby, t.j. non lege artis. Podľa znaleckej organizácie, ihneď po prijatí
navrhovateľky do NsP Prievidza nebol dôvod na neodkladné laparoskopické vyšetrenie, rozhodnutie
lekárov pri nejasnej diagnózne sledovať vývoj ochorenia na JIS bol postupom lege artis. Taktiež dospela
k záveru, že postup odporcu 2/ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľky 02.04.2003 pri jej
vyšetrení v dopoludňajších hodinách bol správny, t.j. lege artis. Na základe  mikroskopického nálezu zo
zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, dospela znalecká organizácia tiež k záveru, že k odumretiu
tkaniva pravého ovária resp. k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už
ani operačne nedali zachrániť resp. zvrátiť tento stav, došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín pred
operáciou 02.04.2003, pričom presnejšia časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie
je možná, pričom nie je možné dodatočne zistiť, aký bol stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku
navrhovateľky 02.04.2003 v ranných hodinách. V uvedených súvislostiach je potrebné uviesť, že súd
sa stotožňuje s konštatovaním všetkých znalcov, že postup odporcu  1/ pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke dňa 02.04.2003 bol lege artis, teda nevykazoval známky protiprávneho
konania.  Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že u navrhovateľky v čase jej hospitalizácie v
nemocnici odporcu  1/ a ani v dopoludňajších hodinách uvedeného dňa, neboli u nej prítomné príznaky
náhlej príhody brušnej, jej zdravotný stav po hospitalizovaní bol stabilizovaný, preto sa súd prikláňa
k názoru, že v danom prípade bol správne zvolený zdravotníckymi pracovníkmi odporcu sledovací
postup a konzervatívna liečba. Podľa názoru vyššie uvedenej znaleckej organizácie a znalca MUDr. X.,
vzhľadom na klinický stav navrhovateľky a podanú medikamentóznu liečbu pred  jej prijatím, bol postup
odporcu  1/, keď nevykonal ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie správny. Znalec MUDr. X. uviedol,
že pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej príhody brušnej, sa v týchto prípadoch
v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba. Neprítomné príznaky náhlej príhody
brušnej u navrhovateľky potvrdila i znalecká organizácia. Súd sa teda stotožňuje i s uvedenými závermi
znalcov, keďže ide o posúdenie odbornej otázky. Zo svedeckej výpovede MUDr. L. Q., primárky detského
oddelenia u odporcu  1/, ktorá prijímala navrhovateľku dňa 02.04.2003 o 14.30 hod. vyplýva, že pri
vyšetrení brucha zistila, že navrhovateľka mala brucho mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné
bez nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej steny. Pri prehmataní brucha nereagovala bolestivo a to
ani následne, keď ju sledovala  detská sestra. Zo záverov druhého kontrolného znaleckého dokazovania
ďalej vyplynulo,  že k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne
nedali zachrániť resp. zvrátiť tento stav, došlo pravdepodobne menej ako 48 hodín pred operáciou dňa
02.04.2003, pričom presnejšia časová špecifikácia nie je možná.  Z uvedeného potom vyplýva, že v
čase prijatia navrhovateľky mohli a zároveň nemuseli byť tieto orgány navrhovateľky tak poškodené,
kedy sa už ani operačne nedali zachrániť resp. sa nedal zvrátiť tento stav. Čo sa týka tvrdení zástupcu
navrhovateľky, že zodpovednosť odporcu v 1/ rade je daná na základe toho, že z kontrolného znaleckého
dokazovania vyplynulo, že k odumretiu pravého ovária a súvisiaceho tkaniva došlo v dobe menej ako
48 hodín pred vykonaním operačného zákroku u navrhovateľky a  nemožno potvrdiť a ustáliť, že pravý
vaječník bol u navrhovateľky odumretý prípadne už poškodený do nezvratného stavu v čase, keď bola
navrhovateľka prijatá na hospitalizáciu, pričom príčinu zdravotných ťažkostí navrhovateľky bolo možné
zistiť vykonaním laparoskopického vyšetrenia, ktoré bolo v možnostiach odporcu  1/ po technickej aj
po personálne stránke, v tej súvislosti súd udáva, že sa nestotožňuje s týmto názorom. V tej súvislosti
súd udáva, že v konaní taktiež nebolo ničím preukázané /okrem názoru znalca MUDr. X./, že pravý
vaječník nebol u navrhovateľky odumretý prípadne už poškodený v čase, keď bola navrhovateľka prijatá



na hospitalizáciu u odporcu 1/  podľa názoru znalca Prof. MUDr. J. a znaleckej organizácie tomu tak
mohlo byť/, preto tvrdenie zástupcu navrhovateľky, že pravý vaječník nebol u nej odumretý v čase
jej prijatia, je čisto hypotetické. Tiež v hypotetickom prípade, ak pravý vaječník bol u navrhovateľky
odumretý, prípadne už vážne poškodený v čase, keď bola navrhovateľka prijatá na hospitalizáciu u
odporcu 1/  /tak ako to tvrdí Prof. MUDr. J./  a odporca 1/  by nebol zvolil konzervatívno-sledovaciu liečbu
a vykonal by u nej laparoskopické vyšetrenie, je vylúčené, že toto vyšetrenie by pomohlo zachrániť pravý
vaječník navrhovateľky. Potom je však v danom prípade dôležité a v tom sa súd stotožňuje s názorom
zástupcu navrhovateľa, že postup zdravotníka a zdr. zariadenia, ktorý možno hodnotiť ako zákonný,
musí v sebe zahŕňať v štádiu diagnostikovania príčin zdr. ťažkostí vyčerpanie všetkých dostupných
diagnostických možností, ktoré má k dispozícii tak z hľadiska dostupných medicínskych poznatkov
ako aj z hľadiska technického vybavenia. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že laparoskopické
vyšetrenie podľa názoru súdu nie je bežným vyšetrením, keďže vždy predstavuje určitý  zásah do
organizmu, preto podľa názoru súdu uvedené platí za predpokladu nevyhnutnosti a dôvodnosti využitia
takéhoto diagnostického prostriedku s prihliadnutím na prebiehajúce zdravotné obtiaže. V tej súvislosti
súd potom súhlasí s názorom znaleckej organizácie, ktorá vypracovala kontrolný znalecký posudok, že
na stanovenie diagnózy je u silných bolestí brucha nejasnej etiológie a príznakoch akútneho brucha
vhodná diagnostická laparoskopia, navrhovateľka však pri prijatí nemala známky akútneho brucha, jej
subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala menzes, laboratórne výsledky neboli priekazné,
preto postup zdravotníckych pracovníkov odporcu v 1. rade, ktorí sa rozhodli vývoj ochorenia sledovať a
až pri zhoršení stavu už pristúpili priamo k laparotómii, bol i podľa názoru súdu postupom lege artis.  Preto
súd s prihliadnutím na všetko uvedené dospel  k záveru, že postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke dňa 02.04.2003 bol de lege artis.  Na základe uvedeného potom súd dospel
i k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti
odporcu  1/  za škodu na jej zdraví, v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z ich strany,
a to porušenie povinnosti v zmysle  zák. č. 277/1994 Z. z., resp. prevenčnej povinnosti v zmysle §
415 Obč. zákonníka, pričom v konaní taktiež nebolo potvrdené a preukázané, že k odumretiu pravého
vaječníka navrhovateľky a teda ku vzniku škody na zdraví došlo až po jej hospitalizácii u odporcu  1/
dňa 02.04.2003, a že medzi takouto škodou a porušením nejakej konkrétnej povinnosti by bola príčinná
súvislosť, preto súd podaný návrh navrhovateľky v celom rozsahu voči odporcovi  1/ zamietol. Vzhľadom
k tomu, že zástupca navrhovateľky vzal podaný návrh voči odporcovi  2/ späť, súd konanie vo vzťahu
k nemu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov úspešných účastníkov v danej veci (teda
odporcov 1/ a 2/) rozhodol súd  podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že  odporcom  1/ a 2/  náhradu trov konania celkom nepriznal. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd náhradu trov konania menovaným  nepriznal, súd považoval
okolnosti na strane navrhovateľky, a to že v súčasnosti študuje na vysokej škole, je bez akéhokoľvek
príjmu, je odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany oboch rodičov a výsledok sporu závisel od
posúdenia odborných otázok, čiže sa nedal predpokladať výsledok sporu. O náhrade trov konania štátu
rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa
výsledku konania by trovy štátu, pozostávajúce z vyplateného znalečného ako i svedočného, mala
znášať navrhovateľka, u ktorej súd však zistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže
je študentkou vysokej školy a je bez akýchkoľvek príjmov. Preto súd v zmysle citovaného ustanovenia
rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci účastníci.

Navrhovateľka svojím odvolaním namietala, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhu v celom rozsahu proti odporcovi 1/ je nesprávny a založený na celkom nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo viedlo jednak k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jednak aj k celkom nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím sú dané dôvody
odvolania  v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Dôvodila, že nesprávny  postup súdu prvého
stupňa pri hodnotí dôkazov sa najvýraznejšie prejavil v postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení
výsledkov znaleckého dokazovania, vrátane druhého kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré súd
vôbec nehodnotil podľa § 132 O.s.p. komplexne a v ich vzájomnej súvislosti a nadväznosti a z týchto
urobil tak celkom nesprávnym právny záver o tom, že postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke bol lege artis a nadväzne na to aj celkom nesprávny záver o tom, že
navrhovateľka v konaní  nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti odporcu 1/ za
škodu na jej zdraví, a to porušenie povinnosti v zmysle zák. č. 277/1994 Z. z. alebo prevenčnej povinnosti



v zmysle § 415 Obč. zák.. Podľa navrhovateľky práve z vykonaného znaleckého dokazovania dostatočne
vyplynulo, že postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľka dňa 02.04.2003
bol nesprávny a celkom nedostatočný a bol v hrubom rozpore s jeho právnou povinnosťou poskytnúť
zdravotnú starostlivosť riadne, teda lege artis, vyplývajúcou z vtedy platného zák. č. 277/1994 Z. z., ako
aj s jeho všeobecnou prevenčnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z..
Za poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis je možné považovať len taký postup poskytovateľa
v tejto starostlivosti, pri ktorom sa bezodkladne vykonajú všetky dostupné /z hľadiska personálneho
i technického vybavenia poskytovateľa  a aktuálnych dostupných vedeckých poznatkov/ zdravotné
výkony potrebné na správne určenie choroby a následne  sa neodkladne zabezpečí správny liečba na
odstránenie zistenej choroby alebo jej stabilizáciu a postupnú liečbu. Z hľadiska týchto kritérií je celkom
jednoznačné, že zo strany odporcu 1/ došlo k zanedbaniu viacerých povinností, čo v súhrne viedlo
k nezisteniu skutočnej príčiny zdravotných ťažkostí navrhovateľky, keď táto príčinu bola v podstatne
zistená až pri operačnom zákroku, ktorý bol začatý s nesprávnou diagnózou  /zápal červovitého výbežku
slepého čreva/, pričom tieto skutočnosti vyplynuli práve z vykonaného znaleckého dokazovania, avšak
pri jeho správnom a komplexnom vyhodnotení a nie takom zúženom, ako to urobil súd prvého stupňa.
Už prvým znaleckým posudkom znalca Prof. MUDr. Alesandra J., CSc. bolo dostatočne preukázané, že
postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke  nebol lege artis. Vo vzťahu k
odporcovi 1/ tento znalec jednoznačne uviedol, že postup odporcu 1/ nepovažuje za celkom správny ,
pretože konzultovať zdravotný stav navrhovateľky s gynekológom a zabezpečiť jej gynekologické
vyšetrenie bolo potrebné, pričom je zrejmé, že toto odporca 1/ neurobil. Znalec tiež jednoznačne
uviedol, že správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky, a že odporca 1/ sa príliš zameral
na diagnózu appendicitídy a  dysmenorey a vzhľadom na to, že si určil aj diagnózu „bolesti brucha
nejasnej etiológie“, mal po príčine bolesti pátrať ďalej a využiť všetky možnosti vrátane laparoskopie a
jednoznačne tento znalec uviedol, že vyšetrenie zo strany odporcu 1/ nebolo postačujúce. Vytýkala súdu,
že na tieto skutočnosti súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov  neprihliadol vôbec. Kontrolný znalecký
posudok znalca MUDr.  N. X., CSc. navrhovateľka považovala za nejednoznačný a najmä rozporuplný,
keď predovšetkým odpovede tohto znalca na jednotlivé otázky si do značnej miery odporujú. Zdôraznila,
že znalec v prvej vete odpovede na otázku č. 9 znaleckého posudku uviedol, že postup odporcu 1/
bol lege artis, avšak v odpovedi na otázku č. 1 znaleckého posudku uviedol, že na základe detailnej
analýzy výsledkov vykonaných zdravotných vyšetrení a podanej medikamentóznej  liečby v dňoch
01. a 02.04.2003 je možné pravdepodobne určiť, že ku subtorkvácií  /čiastočnému  otočeniu sa
maternicových príveskov okolo svojej osi/ mohlo dôjsť už dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení na LSPP
je už popisovaná aj mierna citlivosť v oblasti pravých maternicových príveskov,  pričom v klinickom
obraze ale dominovala bolestivá menštruácia a v nadväznosti na to uviedol, že  je zrejmé, že táto
subtorkvácia sa intermitentne uvoľňovala, pričom k úplnému otočeniu pravostranných maternicových
príveskov s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po
21.00 hod..  Ani týmito skutočnosťami sa však súd prvého stupňa nezaoberal a neurobil tak ani následne
po vykonaní druhého kontrolného dokazovania, z ktorého v tomto smere vyplynulo ďalšie podstatné
skutočnosti. Z druhého  kontrolného znaleckého dokazovanie vykonaného znaleckou organizáciou
forensic.sk. Inštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o. vyplynuli tri podstatné skutočnosti, ktoré pri
správnom vyhodnotení tiež jednoznačne zakladajú zodpovednosť odporcu 1/. Prvou skutočnosťou je
záver o tom, že k odumretiu tkaniva pravého ovária, tuby ovária došlo pravdepodobne menej ako 48
hodín pre operáciou dňa 02.04.2003 a presnejšia časová špecifikácia na základe histologického nálezu
nie je možná.  Druhou skutočnosťou je záver o tom, že nemožno jednoznačne určiť, či v čase prijatia
navrhovateľky na hospitalizáciu u odporcu 1/ bolo už tkanivo  pravého ovária, tuby ovária odumreté alebo
poškodené v takom rozsahu, že by sa už ani operačne nedali tieto orgány zachrániť a teda zvrátiť tento
stav. Treťou skutočnosťou je jednoznačný záver o tom, že vykonaním laparoskopického vyšetrenia u
navrhovateľky, ktorého vykonanie bolo v technických a personálnych možnostiach odporcu 1/ , by sa bola
príčina zdravotných ťažkostí navrhovateľky zistila. Navrhovateľka tak mala za to, že laparoskopickým
vyšetrením, ktoré mal možnosť odporca 1/ vykonať, alebo ho nevykonal, by bola príčina jej zdravotných
ťažkostí jednoznačne zistená a preto je daná zodpovednosť odporcu 1/ za škodu spôsobenú na zdraví
navrhovateľky. Poukázala na to, že súčasťou správneho postupu lege artis proti poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientovi je aj vykonanie všetkých dostupných diagnostických výkonov na zabezpečenie
správneho zistenia zdravotných ťažkostí pacienta, s čím sa stotožnil aj súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku. Považovala za fakt, že odporca 1/ mal možnosť počas doby hospitalizácie navrhovateľky
vykonať u nej laparoskopické vyšetrenie a podľa nej mal aj túto povinnosť takéto vyšetrenie vykonať,
keď predošlé vyšetrenia neviedli k zisteniu príčin zdravotných ťažkostí navrhovateľky, a ak tak odporca
nepostupoval, je celom zrejmé, že nevyužil dostupné metódy a prostriedky diagnostiky, v dôsledku



čoho nezistil skutočnú príčinu zdravotných ťažkostí navrhovateľka a jeho postup preto nemohol byť
lege artis. Ak by takéto vyšetrenie odporca 1/ bol vykonal  a v tom čase by ešte neexistoval u
navrhovateľky nezvratný stav, čo podľa výsledkov vykonaného dokazovania nemožno vylúčiť, mohlo
dôjsť k záchrane príslušných orgánov, alebo by boli na to aspoň vytvorené predpoklady. Nevykonaním
takéhoto vyšetrenia  odporca 1/ nevyčerpal všetky diagnostické výkony na zistenie príčin zdravotných
ťažkostí navrhovateľky a nevytvoril tak ani predpoklad na možné uzdravenie navrhovateľky bez toho,
aby muselo dôjsť k odobratiu  príslušných orgánov. Ak súd prvého stupňa potom dospel k záveru, že za
zákonný a správny  a teda lege artis možno považovať len taký postup zdravotníckeho zariadenia, ktorý
v štádiu diagnostikovania príčin zdravotných ťažkostí zahŕňa v sebe vyčerpanie všetkých dostupných
medicínskych poznatkov, ako aj z hľadiska technického vybavenia, tak potom pri skutočnostiach, ktorý
vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania a z celkového dokazovania v tejto veci, nemôže obstáť
právny záver súdu prvého stupňa o tom, že by postup zdravotníckych pracovníkov odporcu 1/, ktorí sa
rozhodli vývoj ochorenia navrhovateľky len sledovať, a až po jeho  zhoršení  pristúpili k operačnému
zákroku, bol správny a zákonný. Keďže sa súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nezaberal  ďalšími
skutočnosťami dôležitými pre posúdenie uplatneného nároku nielen čo do základu ale aj čo do výšky
navrhla, aby odvolací súd rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh voči odporcovi 1/
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení považoval odvolanie navrhovateľky  za nedôvodné. Stotožnil
sa so závermi znaleckého posudku č. 162/2013 ho dňa 31.08.2013 vyhotoveného forensic. sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., z ktorých vyplýva i posúdenie a vyjadrenie sa k správnosti
predchádzajúcich znaleckých posudkov. Znalecký posudok je vyhotovený v súlade s požiadavkami
kladenými na znaleckú organizáciu, aby podrobne a objektívne zodpovedala na otázky súdu tak, aby bol
účel znaleckého posudku splnený, a to posúdenia konania zodpovedných osôb pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke a prípadné uplatnenie jej nároku na náhradu škody. Mal za to, že znalci
nezistili, že by postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol nesprávny a bol v príčinnej
súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky, postup odporcu 1/ bol lege artis a závery všetkých
posudkov sú také, že ani odporca 1/ ani odporca 2/ nespôsobili svojím konaním poškodenie zdravia
navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a
navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania.

Odporca 1/ podal odvolanie proti výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu nepriznal
náhradu trov konania. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa síce odôvodnil nepriznanie trov konania  ust. §
150 ods. 1 O.s.p., avšak pri svojej úvahe nevzal do úvahy i účelnosť a potrebu bránenia si svojho práva
ako odporcu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka aj jej právni zástupcovia boli upozornení pred
prvým pojednávaním  na skutočnosť, že vec predbežne neprejednali s odporcom 1/, neobrátili sa ani
na úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak mali možnosť rozhodnúť sa, do akého rizika
v súdnom spore sa môžu dostať v súvislosti s náhradou trov konania. Prieťahy v konaní opakovanými
dokazovaniami znaleckým posudkami boli spôsobené výlučne navrhovateľkou, ako odporca 1/ nedával
podnety ani dôvody na predlžovanie konania, ktoré trvalo od roku 2004. Mal za to, že súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania
a priznal mu náhradu trov konania v vyčíslenej  sume 11 251,64 eur  a trovy odvolacieho konania v
sume 753,22 eur.

Odporca 2/ podal odvolanie proti výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu nepriznal
náhradu trov konania. Dôvodil tým, že všetky náklady na obranu svojich práva a právom chránených
záujmov musí znášať sám bez ohľadu na skutočnosť, že  bol v spore úspešný. Nepriznanie trov
konania takto priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry bez jeho zavinenia a neprimerane zvýhodňuje
navrhovateľku. Mal za to, že výšku nákladov, ktoré boli značné nielen pre účastníkov konania, ale aj
pre štát, mohla navrhovateľka priamo ovplyvniť svojím konaním. Už prvý znalecký posudok indikoval, že
navrhovateľka nebude v spore úspešná, aj napriek tejto skutočnosti naďalej spôsobovala trovy konania  s
vedomím, že  bola oslobodená od súdnych poplatkov a od trov konania. Navrhovateľka tiež nepreukázala
svoje majetkové pomery, avšak aj bez ohľadu na jej majetkové pomery, aj keď by bola študentkou
vysokej školy, predpokladal, že v blízkej budúcnosti  bude schopná sa sama živiť  a preto považoval
za spravodlivé, aby sa v určitej časti podieľala na trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok



súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu trovy konania prizná s tým, že mu
ich môže uhradiť do 2 rokov od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 1, §
214 ods. 1 O.s.p./, doplnil dokazovanie výsluchom znalca  - MUDr. L. M. dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že  navrhovateľka
v konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti odporcu  1/  za škodu na jej
zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z jeho strany, a to porušenie povinnosti v
zmysle  zák. č. 277/1994 Z. z., resp. prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zákonníka, pričom v
konaní taktiež nebolo potvrdené a preukázané, že k odumretiu pravého vaječníka navrhovateľky a teda
ku vzniku škody na zdraví došlo až po jej hospitalizácii u odporcu  1/ dňa 2.4.2003, a že medzi takouto
škodou a porušením nejakej konkrétnej povinnosti by bola príčinná súvislosť.

Odvolací súd po doplnenom dokazovaní výsluchom znalkyne MUDr. L. M. a vyjadrení sa účastníkov
konania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že tento právny názor súdu prvého stupňa je
správny a odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s  odôvodnením  napadnutého rozsudku.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v poradí prvý
uviedol: „ Diagnostický omyl sám o sebe nemožno považovať za protiprávne konanie a nemôže zakladať
ani právnu zodpovednosť za následky na zdraví, ktoré vyvolal. Diagnostický omyl však možno považovať
za protiprávne konanie v takom prípade, ak lekár nehodnotil v diagnostickom procese, zahrňujúcom tiež
i jeho rozhodovanie o použití alebo nepoužití dostupných diagnostických metód, zistiteľný stav podľa
súčasných poznatkov lekárskej vedy. V danej veci preto pri skúmaní či omyl v diagnóze u navrhovateľky
možno považovať za porušenie uvedenej povinnosti alebo nie, bolo rozhodujúce náležite posúdiť, či
s ohľadom na menštruačné bolesti navrhovateľky /boli iného charakteru ako inokedy/ sa dôvodne
nepovažovalo za potrebné vykonať aj iné diagnostické vyšetrenie“.

Za týmto účelom súd prvého stupňa vykonal znalecké dokazovanie z ktorého vyplynulo nasledovne:

Znalec Prof. MUDr. L. J. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že  vzhľadom na to, že odporca 1/ určil
u navrhovateľky  diagnózu, a to bolesti brucha nejasnej etiológie /bolestivá menštruácia, appendicitída/,
mal po príčine bolesti pátrať a využívať všetky dostupné možnosti diagnostiky, vrátane laparoskopie.
Uviedol však aj to, že je veľmi pravdepodobné, takmer isté, že  už v čase prijatia navrhovateľky na
jednotku intenzívnej starostlivosti / dňa 02.04.2003 o 14.30. hod./ išlo o ireverzibitný stav s hemoragickou
infarzáciou vaječníka a čokoľvek by bol odporca 1/ urobil /ISG, laparoskopiu/, výsledok by bol rovnaký,
t. j. operačné odstránenie pravých adnexov /ovária aj vajíčkovodu/. Hneď po prijatí navrhovateľky  by
teda bolo bývalo možné jednoznačne  okamžite zistiť  skutočnú príčinu ťažkostí u navrhovateľky, keby
bol  býval k dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V tom čas by
bol však výsledok operácie rovnaký, ako o 23.00 hod.. t. j. odstránenie hemoragicky infarsovaného
ovária a vajíčkovodu. Odporca 1/ operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne jedno,
na akú diagnózu myslel, nezanedbal  žiadne konkrétne povinnosti.  Vo svojej výpovedi pred súdom
prvého stupňa uviedol aj to, že na diagnózu hemoragická infarsácia  maternicových príveskov, teda ich
odumretie po ich zatočení /torkvácií/ sa prichádza vo viac ako 90%-ách neskoro. Jednoznačne však
tvrdil, že na túto diagnózu u navrhovateľky by sa bolo dalo prísť omnoho skôr, avšak výsledok, t. j.
odstránenie odumretých pravých maternicových príveskov by bol nevyhnutný. Argumentoval, že keď
navrhovateľka dostala bolesti brucha už 01.04.2003 a do nemocnice bola prijatá dňa 02.04.2003, t. j. po
viac ako 24 hodinách, a ak dôjde k torkvácii maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu krvi a
ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku krvi, tkanivo maternicových príveskov  prežije 10 až 15 minút.
So 100% istotou ako odborník mal za to, že keďže navrhovateľka mala silné bolesti už dňa 01.04.2003



ku torkvácii  maternicových príveskov došlo už 01.04.2003, čiže ak by bola aj operovaná už 01.04.2003
okolo poludnia, už by bolo neskoro. Keby bol odporca 1/ aj vykonal laparoskopické vyšetrenie  hneď po
prijatí navrhovateľky okolo 14.30 hod. dňa 02.04.2003, bol by zistil torziu a odumretie  maternicových
príveskov a musel by vykonať operačne ich odobratie.

Kontrolný znalec MUDr. N. X., CSc. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na
klinický stav navrhovateľky, podanú medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu 1/,
keď nevykonal ihneď laparoskapické vyšetrenie, správny. Uviedol však aj to, že ku hemoragickej
infarzácii pravostranných maternicových príveskov /k ich odumretiu/ u navrhovateľky došlo s vysokou
pravdepodobnosťou dňa 02.04.2003 po 21.00 hod.. Postup odporcu 1/ považoval za lege artis. K
znaleckému posudku Prof. MUDr. L. J. sa nevyjadril.

Zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania vykonaného znaleckou organizáciou forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Bratislave vyplýva, že s ohľadom na údaje
uvedené v dostupnej zdravotnej dokumentácii, údaje o klinickom stave pacientky, jej popisované potiaže,
vykonané vyšetrenia, podanú medikamentóznu liečbu a s prihliadnutím na príznaky, ktorými sa u detí
prejavuje  torzia adnex /je definovaná ako čiastočné alebo úplné obtočenie adnexov okolo pozdĺžnej osy/,
a tiež na príznaky, akými sa prejavuje dysmenorhea /bolestivá menštruácia/, nie je možné jednoznačne
vyjadriť kedy, v ktorom časovom úseku došlo u navrhovateľky k torzii pravého ovária a tuby, ktorá
viedla k odumretiu tkaniva týchto orgánov. Tento časový interval nie je možné bližšie ohraničiť ani na
základe vlastného vyhodnotenia histologických preparátov. Postup odporcu 1/ považovala za správny,
keď v náleze po prijatí navrhovateľky na detské oddelenie je poznamenané, že dne navrhovateľka
absolvovala chirurgické a gynekologické konziliárne vyšetrenia, čo pravdepodobne viedlo lekárov k
tomu, že tieto vyšetrenia neopakovali.  Na stanovenie diagnózy  u silných bolestí  brucha nejasnej
etiológie a príznakoch akútneho brucha je vhodná diagnostická laparoskopia. Navrhovateľka však po
prijatí  nemala známky akútneho brucha, jej subjektívne ťažkosti neboli typického charakteru, mala
menses, laboratórne výsledky nebol priekazné. Ihneď po prijatí preto nebol dôvod na neodkladné
laparoskopické vyšetrenie, rozhodnutie lekárov  pri nejasnej diagnóze, sledovať vývoj ochorenia na
JIS, bolo teda postupom lege artis. K odomretiu tkaniva pravého ovária, tuby ovária, resp. k takému
poškodeniu tkaniva  týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne nedali zachrániť, resp.
zvrátiť tento  stav, došlo pravdepodobne  menej ako 48 hodín pred operáciou dňa 02.04.2003. Presnejšia
časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie je možná. Znalci tak nezistili, že by postup
odporcu 1/, resp. odporcu 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol nesprávny a bol v príčinnej
súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky. K znaleckému posudku Prof. MUDr. L. J.  uviedli, že
z jeho odpovedí  na položené otázky vyplýva, že odporca 1/ a rovnako odporca 2/ svojím konaním
nespôsobili poškodenia zdravia navrhovateľky, nakoľko v čase prijatia na detskú kliniku bol nález na
pravých adnexách rovnaký ako v čase operácie, a teda poškodenia zdravia navrhovateľky po prijatí na
kliniku bolo neodvratné.  K znaleckému posudku MUDr. N. X., G..  uviedli, že znalec pomerne odborne
odvážne určil čas, kedy malo dôjsť k torkvácii pravých adnex. Vzhľadom k tomu ako rôzne sa môže
prejavovať torkvácia adnex u detí, sa s týmto tvrdením znalci znaleckej organizácie nestotožnili a toto
nepotvrdili. Závery oboch znaleckých posudkov inak vyhodnotili tak, že sa zhodujú s ich záverom v
tom, že ani odporca 1/ ani odporca 2/ nespôsobili svojím konaním poškodenia zdravia navrhovateľky.
Skutočnosť, že sa znalci nezhodli na časovom období, v ktorom torzia prebehla, nezohráva pri hodnotení
znaleckých posudkov a prípadu veľkú rolu, lebo táto časová diskrepancia nemá vplyv na závery
znaleckého posúdenia.

Na odvolacom pojednávaní bola za znaleckú organizáciu vypočutá znalkyňa MUDr. L. M., ktorá podľa
záveru znaleckého posudku  bola poverená podať vysvetlenia či doplnenia znaleckého posudku.
Vo svojej výpovedi znalkyňa uviedla, že torzia adnex je najčastejšou príhodou v gynekológii detí
a dospievajúcich a pri práve tejto kategórií má iný priebeh ako u dospelej ženy, neznamená to
však, že možno nariadiť preto hneď laparoskopické vyšetrenie. Na takéto vyšetrenie musí byť určité
porušenie organizmu, čo v danom prípade u navrhovateľky nebolo zistené, navrhovateľka bola stále
sledovaná počas hospitalizácie, brucho bolo pri hmataní voľné, nevykazovalo žiadne znaky brušnej
príhody. Preto postup odporcu 1/ bol správny. Pokiaľ sa navrhovateľke dávali utišujúce prostriedky
proti bolesti neznamenalo to, že keď opätovne bolesti začali, že sa u nej jednalo o iné ochorenie ako
menštruáciu, nakoľko práve pri menštruácii sa takéto bolesti môžu vyskytovať a takto prejavovať. K



výkonu laparoskopie uviedla, že ide o invazívnu metódu, čo znamená, že sa robí v úplnej anestéze a
pacient musí byť na ňu pripravený, musia byť vykonané základné laboratórne vyšetrenia, zabezpečená
krv v prípade potreby. Takže chce to určitý časový priestor, samozrejme v prípade akútnej veci sa
takýto zákrok musí urýchliť. Pokiaľ ide o sono vyšetrenie, ide o vyšetrenie, ktorým sa nedá zistiť, že
došlo k torkvácii  alebo obtočeniu vaječníka, ňou sa dá zistiť len to, tak ako v danom prípade, že v
brušnej dutine sa vyskytol nejaký problém, nejaká tekutina. Obtočenie vaječníka sa dá zistiť jedine
laparoskopickou metódou alebo klasickou operáciou. K potrebe privolať po hospitalizácii navrhovateľky
gynekológa uviedla, že podľa záznamov, navrhovateľka bol prijatá na hospitalizáciu potom, ako u nej
bolo urobené vyšetrenie chirurgom a gynekológom. Za správny považovala postup odporcu 1/ aj za
situácie, že až pri operácii sa zistili správa diagnóza u navrhovateľky.

Aj potom, ako znalkyňa podala vysvetlenie na odvolacom pojednávní, dospel odvolací súd  záveru v
zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané protiprávne konanie odporcu
1/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľky po jej prijatí na detské oddelenie. Zo
záverov všetkých znaleckých posudkov vyplynulo, že určenie správnej diagnózy u navrhovateľky
bolo možné stanoviť  len laparoskopickou metódou. U navrhovateľky bola stanovená diagnóza
bolesti brucha nejasnej etiológie  /bolestivá menštruácia, appendicitída/ s tým, že aj operácia bola
vykonaná s podozrením na appendicitítu. Ako však vyplynulo zo záverov znaleckých posudkov, najmä
znaleckého posudku Prof. MUDr. L. J.  a znaleckej organizácie forensic. sk ani určenie správnej
diagnózy tou metódou hneď po prijatí navrhovateľky na detské oddelenie odporcu 1/ by s veľkou
pravdepodobnosťou nebolo zachránilo poškodenie zdravia navrhovateľky odobratím maternicových
príveskov. Záver znaleckej organizácie forensic.sk, že k odumretiu tkaniva pravého ovária, tuby ovária,
resp. k takému poškodeniu tkaniva  týchto orgánov navrhovateľky, kedy sa už ani operačne nedali
zachrániť, resp. zvrátiť tento  stav, došlo pravdepodobne  menej ako 48 hodín pred operáciou dňa
02.04.2003, pričom presnejšia časová špecifikácia na základe histologického nálezu nie je možná,
svedčí o tom, že nebolo preukázané, že k odumretiu tkaniva maternicových príveskov došlo počas
hospitalizácie navrhovateľky. Aj podľa záverov znaleckého posudku Prof. MUDr. J., ak dôjde k torkvácii
maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku
krvi, tkanivo maternicových príveskov  prežije 10 až 15 minút. So 100% istotou ako odborník mal za
to, že keďže navrhovateľka mala silné bolesti už dňa 01.04.2003 ku torkvácii  maternicových príveskov
došlo už 01.04.2003, čiže ak by bola aj operovaná už 01.04.2003 okolo poludnia, už by bolo neskoro.
Keby bol odporca 1/ aj vykonal laparoskopické vyšetrenie  hneď po prijatí navrhovateľky okolo 14.30 hod.
dňa 02.04.2003, bol by zistil torziu a odumretie  maternicových príveskov a musel by vykonať operačne
ich odobratie. Za tejto skutkovej situácie podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že i keď
bolo v možnostiach odporcu 1/ na určenie správnej diagnózy u navrhovateľky vykonať laparoskopické
vyšetrenie, nemožno považovať postup odporcu 1/, ktorý toto laparoskopiské vyšetrenie nevykonal, za
nesprávny, vzhľadom na závery znaleckého dokazovania znaleckej organizácie forestic.sk a závery
znaleckého posudku Prof. MUDr. L. J.. Postup odporcu 1/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke bol teda lege artis. Zo strany odporcu 1/ preto nie je daná  právna zodpovednosť za
následky na zdraví navrhovateľky podľa § 420 a § 415 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej považoval za vecne správny.

Odvolací súd  sa ďalej zaoberal aj odvolaním odporcov 1/ a 2/, ktoré smerovalo proti výrokovej časti
rozsudku súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania. Aj túto výrokovú časť rozsudku
považuje odvolací súd za správnu a k odvolacím námietkam odvolateľov uvádza nasledovné:

V § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania, a to tým, že výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom
alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá
aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane
účastníkov konania.  Odvolací súd v danej veci videl dôvody hodné osobitného zreteľa jednak v
okolnostiach na strane neúspešnej navrhovateľky, ktorá je študentkou na vysokej škole, je bez príjmu,



odkázaná na výživu od svojich rodičov, a jednak v okolnostiach danej veci, keď výsledok sporu závisel od
posúdenia odporných otázok, čiže sa nedal predpovedať výsledok sporu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu sú v danej veci na strane navrhovateľky dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z ust. §
150 ods. 1 O.s.p., ktoré aj podľa jeho názoru spočívajú v okolnostiach na strane navrhovateľky, ale
aj v okolnostiach daného prípadu, tak ako to uviedol súd prvého stupňa.  Odvolací súd k tomu ešte
dodáva, že v danej veci sa jednalo o žalobu na náhradu škody z titulu protiprávneho konania odporcov,
spočívajúcom v nesprávnom postupe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke. Takáto
žaloba nebola  od začiatku bezúčelná, nakoľko jej úspech závisel na preukázaní príčinnej súvislosti
medzi postupom odporcov a poškodením zdravia navrhovateľky, čo je vec veľmi náročná po skutkovej
aj právnej stránke, a ktorú nemohol laik na začiatku odhadnúť. Preto aj dôvodne  v danej veci bolo
vykonané znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie, keď až z ktorých záverov bolo
možné opodstatnenosť žaloby posúdiť.

Odvolací súd preto aj vo výrokovej časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešných
odporcom 1/ a 2/ nepriznal ani túto náhradu trov, nakoľko aj pri ich posudzovaní vychádzal z tých istých
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e   je     prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/94/2004", "guid": "bcd36607-bcb7-4b7a-93cf-6588814ad499:b020a730-cf1b-49ec-849d-e6ee7a7c3d8e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}