Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/262/2011 z 19. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. septembra 2011, sp. zn. 4CoE/262/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3810218307.1
Krajský súd Trenčín | 4CoE/262/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3810218307.1 | 2011-09-19 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/871c6939-72df-42a8-a3f6-bcb5f6353461
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3810218307.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/262/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810218307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810218307.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GOLDKREDIT, a.s., so sídlom v Prahe, Pařížská
1067/8, Česká republika, IČO: 28 870 191, zastúpeného JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v
Trenčíne, Hasičská 3855 proti povinnej: B. X., bytom L., O. XXX/XX, o vymoženie 409,31 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 20. januára
2011, č.k. 9Er/3361/2010-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora         JUDr. Ladislava
Ďorďoviča ml., so sídlom Exekútorského úradu v Trenčíne, Mierové námestie 1, o udelenie poverenia
zo dňa 6.12.2010 na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 6.10.2010. Súd
prvého stupňa v náväznosti na § 44 ods. 2, § 41     ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným
titulom. Z rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere č.
10000228, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Po preskúmaní danej
zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, dospel súd k záveru, že táto zmluva bola uzavretá ako
zmluva                       o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní
tejto zmluvy povinná konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti. Povinná nemohla
individuálne ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré už boli vopred pripravené na predtlačenom
formulári. Pôžička bola povinnej poskytnutá ako spotrebiteľovi a má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na vzťah medzi
veriteľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. V náväznosti na ust. § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54      ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj článok
2 písm. a/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ďalších ustanovení danej Smernice a
preskúmaním všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že v zmluvnom dojednaní bola dojednaná
nekalá podmienka a to rozhodcovská doložka, ktorú rozhodcovský súd vydal bez vypočutia povinnej.
Súd sa zaoberal tiež tým, či je možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy uzatvoriť platnú rozhodcovskú
doložku. Voľba riešenia sporov je jednostranná, pretože povinnej úverová zmluva, súčasťou ktorej
rozhodcovská doložka bola predložená na predtlačenom formulári. Povinná nemala možnosť zmeniť
znenie rozhodcovskej doložky, zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a
nekalosť zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú spory
riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti
využíva. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Výkladovým pravidlom je aj ustanovenie
Smernice Rady 93/13/EHS. Rozsudok vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská



rozhodcovská a.s., ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, ktorého vopred
stanovil oprávnený. Rozhodca, ktorého si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu,
resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z.) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na
strane spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom. Poukázal tiež na rozsudky
C-240/98 až          C-244/98, C-168/05. Rovnako poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-40/08. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky
hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých
zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach
a povinnostiach značnú nerovnováhu. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou
úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovaná od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská doložka
dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského
konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným
je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca z takto uzavretej
doložky odvodil svoju právomoc a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Preto súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že napriek tomu, že v hlavičke zmluvy o úvere je uvedené, že sa jedná o zmluvu
uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, táto zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdenie exekučného súdu, že
voľba riešenia sporov bola jednostranná, nie je pravdivá. Zámerom zmluvných strán pri uzatváraní
zmluvy bolo umožniť zmluvným stranám voľbu výberu miesta riešenia prípadných sporov a to buď
pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Samotné rozhodcovské konanie v súčasnosti
predstavuje rovnocennú alternatívu riešenia sporov. V prípade, ak by povinný nechcel byť po uzatvorení
zmluvy o úvere viazaný rozhodcovskou doložkou, stačilo by, aby podal akýkoľvek návrh na všeobecnom
súde          v súvislosti s touto zmluvou, napr. návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere. Taktiež
má možnosť brániť sa v rámci rozhodcovského konania svojou žalobnou odpoveďou a po skončení
rozhodcovského konania aj žalobou o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žiadal preto, aby odvolací súd
v konečnom dôsledku zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a to tak, že uzná za oprávnenú a
predmetnú žiadosť na vykonanie exekúcie súdneho exekútora a vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinná sa k podanému  odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel            k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, O.s.p. potvrdiť s tým, že v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa,          s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovení § 44 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti posudzuje, či  rozhodcovský



rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania     na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, resp. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a/, b/. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný        v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, potom exekučný súd v rámci
postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti
správne posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie, priznané týmto rozsudkom nemá taký
charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.                      Pri
posudzovaní exekučného titulu z aspektov § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. správne súd
prvého stupňa vychádzal z § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v
právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu. Rozhodcovskú doložku vo všeobecných
obchodných podmienkach správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc              na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku a následne správne žiadosť           o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.    V danej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľského úveru a je potrebné
na ňu použiť ustanovenia zákona          č. 258/2001 Z.z. a následne ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Rovnako správny bol aj postup súdu prvého stupňa, ktorý uviedol,
že povinná nemala  možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky, daná zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná a preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán          v neprospech spotrebiteľa a preto ako taká je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je zo
zákona neplatná. Spotrebiteľ nemá žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť spôsob riešenia sporu,
výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu, čo pri garantovanej rovnosti účastníkov znamená, že tu
dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Správny bol teda postup súdu prvého
stupňa, ktorý po preskúmaní exekučného titulu z úradnej moci dospel                k záveru, že je
nutné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože predĺžený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é .