Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/35/2014 z 25. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2014, sp. zn. 12CoE/35/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6709210445.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoE/35/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6709210445.2 | 2014-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10a527ea-4daf-4be0-a78a-550c32cfdc4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6709210445.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709210445
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709210445.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Advocate, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, za ktorú koná advokát a konateľ
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX R., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava,
pod sp. zn. EX 6898/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7,73 Eur s príslušenstvom,
na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/678/2009 - 34
zo dňa 20. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným titulom je v tomto
prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 22. 06. 2009, sp. zn. SR 06641/09, ktorý
nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť 13. 07. 2009 a vykonateľnosť dňa 16.07.2009. Z
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníci sa v bode 17 Zmluvy o úvere, uzatvorenej 13. 11.
2007, záväzky z ktorej si povinná riadne a včas neplnila, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde. Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu, uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou, ako zmluvu
spotrebiteľskú a následne dojednanú rozhodcovskú doložku (tak ako bola uvedená v rozhodcovskom
rozsudku), po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy,
predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora, ako neprimeranú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Takáto podmienka vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ
ňou nie je viazaný. Prvostupňový súd v rozsiahlom odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na to,
že rozhodcovský rozsudok priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania vo výške
0,25% denne.

Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a z dôvodu, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok



nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. Prvostupňový súd
na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu,
tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Preskúmavaním materiálnej stránky
exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Preskúmavaním exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa má obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Inou vadou, na ktorú by mal podľa oprávneného odvolací súd prihliadnuť, je
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa podľa jeho
názoru vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Žiadal odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca nemienil
odvolaniu vyhovieť a podľa § 374 ods. 4 druhej vety O. s. p. vec predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného
konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedený v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v
príslušných právnych predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.
10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné
sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv
a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského



konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní).
Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má
predstavovať exekučný titul, uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má
na to právomoc.

Zo súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. §44 Exekučného
poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odkazom na exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcovským súdom. Uvedeným rozsudkom bola uložená žalovanej (povinnej)
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 67,73 Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol v podstate z dôvodu, že
rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je od počiatku neplatnou.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé,
že exekučný súd postupoval správne, keď sa aj v tomto štádiu konania zaoberal skúmaním
rozhodcovskej doložky.
Okresný súd však nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože v súdnom spise absentuje Zmluva
o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, teda aj samotná rozhodcovská doložka, ktorú
prvostupňový súd vyhodnotil ako neplatnú. V súdnom spise sa nachádza len rozhodcovský
rozsudok, v odôvodnení ktorého je uvedené, že „účastníci konania sa v Zmluve o úvere, v časti
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. Rozhodcovská doložka (ďalej aj ako „VPPÚ Zmluvy o
úvere“) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, v rátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. (ďalej aj ako „rozhodcovský súd“ alebo „súd“), ak žalujúce zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde.“ Samotná Zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
však v súdnom spise nie sú doložené a prvostupňový súd pri formulovaní svojich záverov vychádzal len
z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Nemohol teda adekvátne posúdiť záväzkovo-právny vzťah
medzi oprávneným a povinnou a prijať záver, že ide o vzťah spotrebiteľský, a ani adekvátne vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku, ktorú nemal k dispozícii.

Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával
sa s námietkami oprávneného k nim, prihliadol v zmysle § 212 ods. 2 O. s. p. na inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri vyhodnotení určitého záväzkovo-právneho
vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského musí mať súd k dispozícii zmluvu, ktorou bol tento vzťah založený.
Rovnako pri skúmaní a hodnotení, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý má na to právomoc a
teda v tej súvislosti pri skúmaní a hodnotení rozhodcovskej doložky, musí mať exekučný súd predmetnú
rozhodcovskú doložku k dispozícii v jej úplnom znení a až následne po oboznámení sa s ňou môže
skúmať, či spĺňa príslušné zákonné kritériá. V prejednávanej veci tomu tak nie je; exekučný súd zjavne
vychádzal len z odkazov uvedených v rozhodcovskom rozsudku.

V súvislosti so založením právomoci rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, podľa
ktorého základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy
(vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej
písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2
O. s. p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite vyhodnotí, či zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským (preskúmaním príslušnej zmluvy) a
taktiež náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie, a to preskúmaním
rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.