{"guid": "2c33c182-c455-42d1-87c9-24d29b79b71e:255b88e8-bcd8-4c06-bb9c-baa9a3a0b13c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2", "spisova_znacka": "5Co/130/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/130/2017 z 27. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2017, sp. zn. 5Co/130/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2", "identifikacne_cislo": "8116203304", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2017-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/255b88e8-bcd8-4c06-bb9c-baa9a3a0b13c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/130/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116203304.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a
členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: N. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX N., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie
bezdôvodného obohatenia 2.157,06 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10C/53/2016-38 zo dňa 23.05.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok  v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.157,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 05,05 % ročne zo
sumy 2.157,06 Eur od 23.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že I. bod. 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, z 24.06.2010 v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok
Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 196,02 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 118,80 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čom Dlžník udeľuje veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou.
Ďalším výrokom II. súd prvej inštancie určil, že bod 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300030418,
z 24.6.2010 v znení: ,,Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto
Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia
úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie



schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke
Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm b) tejto Dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v č. 2 Žiadosti/Zmluvy“,
je neprijateľnou podmienkou. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.157,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania výške 5,05% ročne zo sumy 2.157,06
Eur od 23.03.2016 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným
výrokom IV. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 3, § 39, § 52 ods.1,2,3,4,, § 53 ods.1,2,3
a 5, § 53a, § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 9 ods.2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust.§ 3 ods.3 a 5 zákona č. 250/20087 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
ust.§ 451 odsl.1,2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2010 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej bolo uvedené, že schválená výška úveru, je 1.320 eur,
avšak reálne poskytnutá bola čiastka 991,20 eur. Žalobca mal úver splatiť formou 36 splátok  k 14. dňu
v mesiaci, pričom celková čiastka predstavovala sumu 2.697,84, RPMN bola vo výške 65,83 %, ročná
úroková sadzba 70,02 %, priemerná RPMN vo výške 51,49 %.  Ďalej v bode 5 zmluvy, t. j. v údajoch o
požadovanom revolvingovom úvere je uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo výške 60,28 %, pričom
v bode 6, kde sa nachádzajú údaje o už schválenom úvere, je uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo
výške 56,10 %. V prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval za neprijateľné podmienky uvedené v
zmluve pod bodom 8 v odsekoch 8.1. a 8.4., pričom bod 8 má názov Dohoda o poskytnutí služby uzavretá
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie v predmetnom zmluvnom dojednaní videl
jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie
tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu
nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho,
aby obdržal za to protiplnenie.

4. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď
podpisovala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej
zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná. Zdôraznil, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku
je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

5. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobcovi
strhol z úveru sumu 196,02 Eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad
splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru) povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za uvedený poplatok.
Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a
zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 196,02 Eur, čo je takmer 20 % z úveru. Nepochybne ide o
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd
považoval za dôvodne tejto žalobe vyhovieť. Na záver súd prvej inštancie pripomenul, že existujú už
viaceré právoplatné súdne rozhodnutia, ktorým bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka totožná
s predmetom tejto žaloby, ale z inej úverovej zmluvy uzavretej s iným klientom (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 20Co/111/2014 zo dňa 26.05.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu v Prešove č. k. 11C/6/2014-62 zo dňa 11.04.2014 alebo rozsudok tohto súdu 25C/4/2014-111
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014-138 zo dňa 24.11.2014).



6. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a medzi
nimi pod písm. f), k), j) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov .

7. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úveru a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co/286/14 zo dňa 27.05.2014). Napokon v zmluve absentovali aj predpoklady pre výpočet RPMN, čo
rovnako spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a rovnako tak pri údajoch o schválenom úvere
bola RPMN nižšia ako úroková sadzba úveru, pričom RPMN je okrem iných údajov tvorená aj z úrokovej
sadzby úveru.

8. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už
pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

10. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uviedol, že suma 2.157,06 Eur predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(4.421,46 - 2.264,40 Eur).

11. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust.§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Konštatoval, že žalobca sa domáhal úhrady
úrokov z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia až od dňa po doručení žaloby (23.03.2016).
Preto súd aj tomuto nároku vyhovel.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie medzi žalobcom a žalovaným podľa § 255
ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v konaní proti žalovanému plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po  právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku a to iba vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.157,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 05,05 % ročne zo
sumy 2.157,06 Eur od 23.03.2016 do zaplatenia podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne a neúplne posúdil jednak predloženú zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX a súčasne sa ani nevyporiadal s tvrdeniami žalovaného ohľadne náležitosti úverovej



zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že podľa odseku 13 Zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a
následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom
Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej
strane tejto Žiadosti/Zmluvy. Ako podstatnú skutočnosť považuje žalovaný za potrebné zdôrazniť, že
zmluva o revolvingovom úvere  pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na lícnej strane listiny
a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah
zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7 ods.7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.  V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako
takej. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Údaj o dni
splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo súdu
predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť (viď článok 7 ods.7.1 písm.g/
zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Záver súdu o
nedostatku náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.2 písm.f/ zákona č. 129/2010 Z.z. preto nepovažuje
žalovaný za vecne správny a dôvodný. V súvislosti so závermi súdu o nedodržaní požiadavky na
uvádzanie predpokladov na výpočet RPMN žalovaný uviedol, že ani v tomto smere nejde o správne
skutkové a právne závery konajúceho súdu. Podľa článku 3 ods.3.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa
aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.
Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku uvedených náležitosti. Žalovaný tvrdí,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru poskytnutého podľa zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a teda aj k nesprávnemu záveru o vzniku bezdôvodného
obohatenia. Čo do trov konania, žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že ide o závislý výrok od veci
samej. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žiadna zmluva obsahujúca dohodu o poskytnutí služby so
znením ako je uvedená v prílohe zmluvy nebola uzavretá potom ako sa stalo právoplatným akékoľvek
súdne rozhodnutie týkajúce sa článku 8, resp. poplatkov podľa tohto článku. Preto žalovaný navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu  a rozhodol sám v tejto časti o veci
tak, že žalobu zamietne alebo aby po zrušení napadnutého rozsudku vrátil vec na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania.

14. Aj keď bolo odvolanie doručené právnemu zástupcovi žalobcu, vyjadrenie k odvolaniu podané
nebolo.

15. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote
(§ 362 ods1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 22.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalovaného uvádza.

17. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300030418, v ktorej
bolo uvedené, že schválená výška úveru, je 1.320 eur, avšak reálne poskytnutá bola čiastka 991,20 eur.
Žalobca mal úver splatiť formou 36 splátok  k 14. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka predstavovala
sumu 2.697,84, RPMN bola vo výške 65,83 %, ročná úroková sadzba 70,02 %, priemerná RPMN
vo výške 51,49 %.  Ďalej v bode 5 zmluvy, t. j. v údajoch o požadovanom revolvingovom úvere je
uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo výške 60,28 %, pričom v bode 6, kde sa nachádzajú údaje o už
schválenom úvere, je uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo výške 56,10 %.

18. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho



dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

21. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje za dôvodný návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a medzi nimi pod písm. f), k), j) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie, že nepochybne zákonodarca pod konečnou
splatnosťou  úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel len stanovenie počtu
mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet
splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f)
citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo,
neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/286/14 zo dňa 27.05.2014).
Napokon v zmluve absentovali aj predpoklady pre výpočet RPMN, čo rovnako spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a rovnako tak pri údajoch o schválenom úvere bola RPMN nižšia ako úroková
sadzba úveru, pričom RPMN je okrem iných údajov tvorená aj z úrokovej sadzby úveru. Žalovaný
skutočne prijal naviac plnenie vo výške 2.157,06 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi zaplatenými splátkami
zo stranami žalobcu vo výške 4.421,46 Eur a čerpanou výškou úveru vo výške 2.264,40 Eur. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu sa jedná o plnenie prijaté bez právneho dôvodu v zmysle ust.§ 451 ods.1 a
2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný vydať. Preto súd prvej inštancie správne zaviazal
žalovaného na vydanie sumy 2.157,06 Eur žalobcovi. Správne súd prvej inštancie aplikoval aj úrok
z omeškania i dobu, teda deň odkedy tento úrok priznal, teda po doručení žaloby dňa 23.03.2016.
Výška tohto úroku je správne stanovená úrokovou sadzbou ESB + 5 % hlavných bodov k prvému dňu
omeškania, ktorá v čase doručenia žaloby predstavovala 5,05 %.

23. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodného obohatenia vo výške 2.157,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 05,05
% ročne zo sumy 2.157,06 Eur od 23.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku o trovách konania podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1,2 C.s.p. Úspešnému žalobcovi by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu
k žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a trovy odvolacieho konania si uplatnil. Úspešnej
žalobkyni však žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaný na náhradu trov
odvolacieho konania nemá právo. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/53/2016", "guid": "bd021803-f06f-45fd-85f7-191a1a262a27:479175ec-174c-4387-bcd0-b7ac4b0fa2f6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d8f64123-8c45-4a74-a26c-072cedf22313:d1fd5fd0-bd2f-4bff-95af-562ac8f614af", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3", "spisova_znacka": "13Co/111/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 z 30. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3"}, {"guid": "fd31db4f-8c6d-4f54-bff1-3d1bbe57b94b:65caa6c9-8176-47d2-bb94-706bcafcb7ba", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114200800.3", "spisova_znacka": "20Co/111/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/111/2014 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114200800.3"}, {"guid": "46db3a99-f44a-4069-bd6b-7677b33b2a0e:45ed00d4-92b8-4f30-bed9-f07518b7721a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8114200809.1", "spisova_znacka": "7Co/220/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/220/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114200809.1"}, {"guid": "de46ef57-0088-4fd9-9866-322c8934ee2b:2ab38363-3cfe-4ed2-a59b-335fa84bcfe3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4", "spisova_znacka": "1Co/237/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/237/2013 z 17. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4"}], "citovane_v": []}