Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/382/2012 z 10. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2012, sp. zn. 14Co/382/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212200613.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/382/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6212200613.1 | 2012-12-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 150 OSP, § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d4fd6b5-fe04-42a3-9bcf-a4c7791cc3a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212200613.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/382/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200613
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200613.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŚ KUŚNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka 5
proti odporcovi A. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. P. XX, t.č. na neznámom mieste zastúpený
A. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš ako opatrovníčkou pre toto konanie, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova
9, IČO: 42 260 086 zastúpené HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 82,69
Eur istiny s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
2.8.2012 č.k. 1C/25/2012-69 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9
zastúpeného HKP Legal s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6 trovy konania vo výške 19,38 Eur
na účet právneho zástupcu HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6 v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil konanie, o trovách konania rozhodol dvomi výrokmi,
prvým výrokom nepriznal náhradu trov konania odporcovi, druhým výrokom nepriznal náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho
poplatku navrhovateľovi. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka
aplikáciou ust. § 150 O. s. p. keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že
vedľajší účastník vstúpil do konania ako procesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu bez predošlého kontaktovania odporcu, splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov,
hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na
strane koho vstupuje do konania a preto jeho trovy nie je nožné považovať za trovy účelne vynaložené.

Proti výroku prvostupňového súdu o nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi podal vedľajší účastník v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa názoru odvolateľa napadnutý výrok rozhodnutia vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne z nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.
s. p.. Argumentáciu súdu považuje za svojvoľnú a tendenčnú. Za nesporné považuje procesnú
disciplinovanosť vedľajšieho účastníka v danej veci, konštatujúc, že si uplatnil náhradu iba za dva
úkony právnej služby. Pre právne posúdenie veci je relevantné, že navrhovateľ uplatňoval premlčaný
nárok a preto súd mal o trovách rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Má za to,
že v danom prípade navrhovateľ zobral žalobu späť v celom rozsahu, čím zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť a nestalo sa tak pre správanie odporcu. Ďalej poukázal na ust. § 93 ods. 4 O. s. p.



v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a pokiaľ mu
vznikli trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby, mal súd v odôvodnení podrobnejšie
uviesť dôvody, prečo mu náhradu týchto trov nepriznal. Odôvodnenie v tomto smere považuje za
úplne nedostačujúce. Postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý je občianskym združením založeným za
účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, spočíva okrem iného v tom, že zastupuje spotrebiteľov v
občianskych súdnych konaniach v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Prejednávaná
právna vec je typickým spotrebiteľským sporom, pričom práve zastupovanie takýmto združením má
napomôcť vyváženiu faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi. V
tomto kontexte stanovisko prvostupňového súdu, ktorý popiera význam právneho zastúpenia a označuje
ho za účelové a zjavne nesprávne, odporuje zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Zvýraznil, že v danej
veci vzniesol námietku premlčania, ktorá nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná
ani zo strany súdu. Ide o právnu námietku vyplývajúcu z hmotnoprávnych predpisov. Bez vznesenia tejto
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by súd na ňu nemohol prihliadnuť a je možné a tiež
pravdepodobné, že by v takomto prípade mohol byť účastník neúspešný a rovnako neúspešný by mohli
byť mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Súd prvého stupňa
svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom
konaní, čím zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka. Odňal tiež fakticky spotrebiteľovi právo
na kvalifikovanú pomoc. Vyjadril názor, že vedľajšiemu účastníkovi nie je množné odoprieť právo dať sa
zastúpiť advokátom, čo podoprel viacerými súdnymi rozhodnutiami. V tejto súvislosti je dôvodné priznal
mu aj trovy konania. Navrhuje buď zmeniť napadnuté uznesenie a priznať vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania, prípadne zrušiť napadnutý výrok a vec v rozsahu zrušenia vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa navrhuje postupom podľa § 109
ods. 1 písm. c) O. s. p. pred vydaním rozhodnutia prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie
vrátane priznania náhrady trov konania ako o predbežnej otázke.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne
správne. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva názor,
že pokiaľ sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy
právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Tiež ustanovenia Charty základných práv EÚ
ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa a žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že združenia na ochranu
práv spotrebiteľa sa mali nechávať zastupovať advokátmi ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa jeho názoru nemožno prijať záver, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne
služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné
združenie bez právneho zastúpenia.

K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že Súdny dvor Európskej únie v žiadnom
prípade nemôže vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, pretože by prekročil svoje
právomoci. Vedľajší účastník, ktorý sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov vzhľadom
na svoju urputnú snahu o predloženie prejudiciálnych otázok na SDEÚ ohľadom nároku združenia, skôr
vyvoláva dojem ochrany jeho vlastných záujmov. Navrhuje napadnuté uznesenie podľa § 219 O. s. p.
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p.. Napadnuté uznesenie s poukazom na ust.
§ 220 O. s. p. zmenil.

Predmetom odvolacieho konania je výrok prvostupňového súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania odôvodňujúc svoje rozhodnutie tým, že vedľajší účastník vstúpil do
konania ako procesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho
zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť



schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania a preto jeho trovy nie je možné
považovať za trovy účelne vynaložené. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne posúdil aplikujúc
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keď uviedol, že navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh na začatie konania
celkom späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a tým tak odporcovi ako aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi trovy nevznikli, a preto
mu ich súd nepriznal a pokiaľ rozhodoval o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka aplikoval ust. §
150 O. s. p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že vedľajší účastník musí
byť sám schopný konať v mene toho, na strane koho vystupuje a preto trovy jeho právneho zastúpenia
nepovažoval za účelne vynaložené.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd považuje za správny záver, že vedľajší účastník má v tomto aj v obdobných
občianskoprávnych konaniach a v zmysle ust. § 93 O. s. p. právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom,
ide pritom o jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 47 Ústavy, ktoré mu nie je možné uprieť. V
konečnom dôsledku z takejto filozofie vychádzal aj prvostupňový súd. Pokiaľ však ide o odôvodnenie
napadnutého uznesenia, toto je treba označiť za čiastočne si odporujúce, keď na jednej strane sa
uznáva, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a na druhej strane sú
označené za účelne vynaložené vzhľadom na profesné zaradenie tohto účastníka.

Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd považuje za dôvodné trovy vedľajšiemu účastníkovi
s poukazom na predmetné zákonné ustanovenie (§ 150 ods. 1 O. s. p.) krátiť, a to vzhľadom
na skutočnosť, že vedľajší účastník vystupuje v identických sporových veciach opakovane, jeho
podania sú typizovanými štandardnými a častokrát všeobecnými podaniami (konkrétne aj prvé podanie
vedľajšieho účastníka, ktoré vzhľadom na časové súvislosti bolo dôvodom pre späťvzatie návrhu zo
strany navrhovateľa) a až v ďalšom vyjadrení možno už toto jeho podanie považovať za podanie ku
konkrétnej veci, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že toto podanie došlo súdu v rovnaký deň ako aj
späťvzatie zo strany navrhovateľa, toto už danú vec neovplyvnilo. Odvolací súd z dôvodne uplatnených
trov konania za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava, vyjadrenie po 16,60 Eur (čo je základná
sadzba), 2x režijný paušál 7,63 Eur a DPH 20%, ktoré spolu predstavujú sumu 58,15 Eur priznal iba
jednu tretinu, takže priznal vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov konania celkom čiastku 19,38 Eur.

Odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože tieto si v
podanom odvolaní neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.