Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/46/2017 z 14. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. februára 2018, sp. zn. 7Cob/46/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8314209070.1 Krajský súd Prešov | 7Cob/46/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8314209070.1 | 2018-02-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df70a5ec-7642-4a74-967f-4ebf9b89c507 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8314209070.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209070
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314209070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: G.. F. O. F. I., J. XXX/XX, P.,
G.: XXXXXXXX, proti žalovanému LD STAV, s.r.o., so sídlom v Snine, Strojárska 20, IČO: 45 693
358, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom so sídlom v Snine, Partizánska 1057,
o zaplatenie 9.192,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
11Cb/50/2014-212 zo 4.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 3.360,- eur s prísl..

V prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 992,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 527,- eur od 16.12.2013 až do zaplatenia a s
9,25 %-ným úrokom zo sumy 465,- eur od 11.1.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo
výške 78,42 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobe je možné čiastočne vyhovieť, a to pokiaľ ide o úhradu faktúry
č. 31/2013 na sumu 527,- eur, ktorou boli vyfakturované cestovné náklady a faktúry č. 35/2013 v
sume 465,- eur z dôvodu, že v tejto časti žalovaný uznal nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky svojim
písomným podaním z 25.5.2016. Žalovaný totiž uznal, že mal preplácať žalobcovi cestovné náklady a z
nezaplatených žalovaných cestovných náhrad ostali nezaplatené práve faktúry č. 31/2013 a faktúra č.
35/2013. Túto sumu súd žalobcovi priznal so zákonným úrokom z omeškania podľa § 369 Obchodného
zákonníka. Obrannej kompenzačnej námietke žalovaného nevyhovel, pretože veriteľom započítavanej
pohľadávky nie je žalovaný, ale P. M. ako fyzická osoba - živnostník, teda iný subjekt, ktorý je rozdielny
od žalovaného.

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní bolo
preukázané, že žalobca mal platne uzavretú písomnú mandátnu zmluvu z 2.10.2011 s mandantom P. M.,
so sídlom Q. XXX, W. A. I.. Bolo preukázané, že na základe tejto zmluvy žalobca ako mandatár vykonával
pre P. M. ako fyzickú osobu podľa § 566 Obchodného zákonníka rôznu činnosť spojenú s vymáhaním
pohľadávok, ale aj so zastupovaním P. M. pri jeho živnostenskej činnosti, vrátane zastupovania ako
spoločníka a konateľa nielen u žalovaného, ale aj vo firme P. I.-H., X..H..E.. Taktiež činnosť pre firmu LD
STAV, s.r.o. nevykonával žalobca pre túto firmu, ale zastupoval P. M. ako fyzickú osobu podľa uzavretej
mandátnej zmluvy. Žalobca vykonával pre P. M. činnosť ako advokát pre klienta na základe mandátnej



zmluvy. Z tohto dôvodu nie je žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z doložených listín vyplýva,
že P. M. udelil žalobcovi splnomocnenie na svoje zastupovanie. Žalobca vykonával túto činnosť pre P.
M. ako fyzickú osobu - živnostníka. Vyplýva to aj zo splnomocnenia, ktoré žalobcovi udelil P. M. na svoje
zastupovanie. Taktiež to vyplýva aj zo samotného znenia žaloby a z výsluchu žalobcu, ktorý udával, že
pre majiteľa P. M. vykonával činnosť v spoločnosti LD STAV, s.r.o.. Sám žalobca vypovedal, že pre pána
M. robil činnosť už keď chcel odkúpiť firmu LD STAV, s.r.o. a odporúčal mu nekúpiť túto firmu, pričom
následne sa dozvedel od pána M., že tento aj napriek tomu sa stal spoločníkom vo firme LD STAV, s.r.o.
a konateľom tejto firmy. Preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP s tým, že pomer úspechu a neúspechu
sporových strán v konaní vyhodnotil na 78,42 % v prospech žalovaného.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Poukázal na to, že je klamstvom konateľa žalovaného, že došlo k omylu pri úhrade paušálnej odmeny
za mesiace 6, 7, a 8/2013 vo väzbe na zmluvu o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ide o zmluvný rámec
vzťahov sporových strán, písomná mandátna zmluva síce podpísaná nebola, ale platila ústna dohoda,
a to tak, ako boli vystavované aj faktúry, ktoré boli evidované v účtovníctve žalovaný. Žalovaný faktúry
začal vracať až po ukončení činnosti, t.j. po marci roku 2014. Posledná z faktúr bola stanovená ako 40
% podiel z paušálnych odmien za 7 mesiacov, t.j. od 1.6.2013 do 23.12.2013.

7. Všetky daňové doklady vystavované žalobcom boli v súlade s jedným variantom nepodpísanej
mandátnej zmluvy, aj s dátumom splatnosti, tak ako to uvádzal žalobca aj vo svojej výpovedi. Z
predložených dôkazov vyplýva, že v utajenom účtovníctve vo výsledovke za 11 mesiacov podľa
programu POHODA je uvedený daňový náklad mandatára pod položkou 518024 v sume 8.327,- eur,
v ktorom sú započítané aj paušálne odmeny. V starom účtovníctve je uvedený záväzok žalovaného v
sume 3.600,- eur ako paušálne odmeny. Tieto listinné dôkazy usvedčujú žalovaného z klamstva, pričom
ide o jeho listinné dôkazy.

8. Žalobca nároky uplatňované v tomto konaní preukázal a súd sa dopustil pochybenia aj v tom smere,
že sa nezaoberal faktúrou č. 10/2014 na sumu 40,- eur s lehotou splatnosti do 13.6.2014, ktorou si
žalobca uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojenú s pohľadávkou v zmysle § 2 nariadenia vlády č.
21/2013 Z.z.. Zo strany žalobcu nikdy nebol predložený doklad, že existovala dohoda medzi sporovými
stranami len o cestovných nákladoch.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že nebolo v konaní preukázané, že by
žalobca uzavrel mandátnu zmluvu so žalovaným, t.j. so spoločnosťou LD STAV, s.r.o., či už v ústnej alebo
písomnej forme. Dokázané bolo, že žalobca mal uzavretú písomnú mandátnu zmluvu so živnostníkom
P. M., na základe ktorej preňho vykonával činnosti buď priamo pre neho, alebo v spoločnostiach, v
ktorých P. M. pôsobil ako konateľ alebo spoločník. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý
nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vecne správne (do sumy 3 360 eur s prísl.),
avšak vo vzťahu k časti predmetu konania nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje



intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP).

12. Tento záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týka úvah súdu o tom, že
žalovaný nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný, pretože neexistoval zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným, t.j. obchodnou spoločnosťou LD STAV, s.r.o..

13. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

14. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

15. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

16. Podľa § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie
právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné
plnomocenstvo.

17. So zreteľom na to, že mandátna zmluva nevyžaduje písomnú formu a predovšetkým so zreteľom
na dôkazy obsiahnuté v spise, treba konštatovať, že medzi sporovými stranami existovalo zmluvné
dojednanie, podľa ktorého sa žalobca zaviazal vykonávať určité činnosti ekonomického charakteru,
bližšie špecifikované v popisoch prác, ktoré sú prílohou ku každej faktúre, ktorú v tejto súvislosti zasielal
žalovanému a ktoré žalobca pracovne nazýval činnosťou krízového manažéra, pričom túto činnosť
vykonával za účelom zlepšenia ekonomického stavu obchodnej spoločnosti LD STAV, s.r.o..

18. O existencii tohto ústneho zmluvného dojednania medzi sporovými stranami možno usúdiť v
dôsledku viacerých listinných dôkazov (list žalovaného z 29.5.2014 na č.l. 59 spisu, list bývalého
právneho zástupcu žalovaného zo 4.6.2014 na č.l. 61 spisu a e-mailová komunikácia bývalého právneho
zástupcu žalovaného so žalobcom na č.l. 62 spisu). Všetky tieto listinné dôkazy poukazujú na to, že v
konečnom dôsledku medzi sporovými stranami bola uzavretá mandátna zmluva na uvedené ekonomické
činnosti, a to v ústnej forme. Žalobca tieto činnosti vykonával a následne ich popísal v zmysle vyššie
uvedeného v prílohe k jednotlivým faktúram, ktoré zasielal žalovanému, pričom je právne významné,
že časť odmeny bola žalobcovi aj vyplatená, ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
uzavrel žalobca s P. M. (t.j. konateľom žalobcu), ktorá bola podpísaná 23.12.2013 a týka sa jednak
cestovných nákladov v sume 566,- a 600,- eur (faktúry č. 19/2013 a 28/2013), ako aj odmeny za
mesiace jún, júl, august 2013 v celkovej sume 3.600,- eur podľa faktúry č. 25/2013. V tejto zmluve o
postúpení pohľadávok nepochybne konateľ žalovaného uznal, že postupca, t.j. žalobca má pohľadávky
voči obchodnej spoločnosti LD STAV, s.r.o., čo potvrdil podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok. Tieto
finančné prostriedky boli žalobcovi aj vyplatené. Za týchto okolností možno uzavrieť, že sú pravdivé
tvrdenia žalobcu, že jeho mesačná odmena predstavovala sumu 1.200,- eur, ktorú potom fakturoval
na základe vykonaných prác a činností aj faktúrami, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. faktúrou
č. 30/2013 na sumu 3.600,- eur a faktúrou č. 34/2013 na sumu 1.200,- eur. Faktúra č. 30/2013 sa
týkala prác vykonaných v mesiacoch september, október a november 2013 a faktúra č. 34/2013 sa
týkala prác vykonaných v mesiaci december 2013. Ako bolo vyššie naznačené, všetky tieto okolnosti
potvrdzujú uzavretie mandátnej zmluvy v ústnej forme a obrana žalovaného spočívajúca v tom, že
časť odmeny bola žalovanému preplatená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v zásade
omylom, nemôže byť za daných okolností relevantnou obranou spochybňujúcou uzavretie predmetnej
mandátnej zmluvy, pričom za činnosti takto vykonané patrí nepochybne žalobcovi odmena. Nemožno
taktiež uveriť argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že určité činnosti vo firme LD STAV, s.r.o.
žalobca vykonával len za úhradu nákladov. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že isté činnosti, len na
základe predchádzajúceho vzťahu ku konateľovi spoločnosti, žalobca vykonával len za úhradu nákladov,



avšak išlo o tzv. kontrolnú činnosť, tak ako to vyplýva z pripojeného plnomocenstva nachádzajúceho sa v
spise oprávňujúceho žalobcu na vykonávanie tejto kontrolnej činnosti. Následná činnosť ekonomického
charakteru, ktorú ako bolo vyššie uvedené žalobca popisoval ako činnosť tzv. krízového manažéra mala
však inú povahu a z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že za ňu bola dojednaná aj odmena v
sume 1.200,- eur mesačne.

19. S týmito okolnosťami sa súd prvej inštancie nevyporiadal, a preto jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné pokiaľ ide o sumy 3.600,- eur (faktúra č. 30/2013) a 1.200,- eur (faktúra č. 34/2013).
Nemožno sa stotožniť s právnym názorom, že práce, ktoré žalobca vykonával boli len pre konateľa
žalovaného ako fyzickú osobu a živnostníka.

20. Naproti tomu za vecné správne treba považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k
sume 3.360,- eur (faktúra č. 36/2013), ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému aj prémiu za vykonané
práce a ktorá sa mala stať splatnou 14.1.2014. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno pokiaľ ide o skutkové okolnosti týkajúce sa takto
uplatňovanej sumy. Práve so zreteľom na absenciu písomnej formy zmluvy, žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že na takúto odmenu mu vznikol nárok, pričom až v odvolacom konaní (v argumentácii
nachádzajúcej sa v odvolaní) poukazoval na to, že táto suma by mala byť taktiež podchytená v
účtovníctve žalovaného. Treba tiež konštatovať, že nárok na prémiu je síce nárok, ktorý súvisí s
činnosťou žalobcu pre žalovaného, ale treba tiež vnímať, že ide o nárok, ktorý je doplnkový a jeho
skutkový základ, ktorý treba preukázať osobitne (pretože ide o bonusové plnenie), je v istom slova
zmysle odlišný od základných nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní a ktoré sú dané už
vlastným výkonom práce, vykonanie ktorej v zmysle vyššie uvedeného spochybnené nebolo. Takúto
argumentáciu však v priebehu prvoinštančného konania neprodukoval, predovšetkým treba zdôrazniť,
že nepredložil žiaden návrh na vykonanie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu nárokov na takúto
prémiu a jeho tvrdenia v štádiu odvolacieho konania nemožno akceptovať, nakoľko ide o okolnosť novú
(nový prostriedok procesného útoku žalobcu), ktorý nie je možné so zreteľom na sudcovskú koncentráciu
konania (§ 153 CSP) pripustiť v tomto štádiu konania, pretože ide o taký prostriedok procesného úkonu,
ktorý nemá charakter procesného útoku, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie (§ 366 písm. b) CSP).

21. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne vo vzťahu k sume 3.360,- eur
(faktúra č. 36/2013), nárok na ktorú žalobca nepreukázal, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené však nemožno potvrdiť ani zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k sumám 3.600,- eur a 1.200,- eur (faktúry č. 30/2013 a 34/2013) a 40 eur ( faktúra č. 40/2014 )
so zreteľom na uvedenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nevyrovnanie sa s podstatnými skutkovými
okolnosťami preukázanými v tomto konaní, ako aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súdom
prvej inštancie. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozsudok vo vzťahu k
týmto sumám 1.200,- eur a 3.600,- eur s prísl. zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom v tomto zrušujúcom uznesení a doplniť dokazovanie o oboznámenie uvedených faktúr, pričom
je nepochybné, že zmluvný základ pre fakturáciu uvedených prác a činností vo vzťahu medzi sporovými
stranami bol daný, pričom tieto činnosti boli vykonávané v prospech žalovaného ako obchodnej
spoločnosti a nie v prospech konateľa tejto obchodnej spoločnosti ako fyzickej osoby. V závislosti od
toho rozhodne súd prvej inštancie o takto uplatňovaných nárokoch žalobcom vo vzťahu k týmto dvom
fakturovaným sumám.

24. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť,
pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).