{"guid": "2c225704-ba48-4721-9bfd-9edb59f303b5:099fe1bb-2f58-4eac-8c1d-d5b76b414ca6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1", "spisova_znacka": "18Co/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/169/2018 z 12. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2019, sp. zn. 18Co/169/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1", "identifikacne_cislo": "8117221032", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2019-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedenie zo závetu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/099fe1bb-2f58-4eac-8c1d-d5b76b414ca6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/169/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221032
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221032.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: M. B., rod. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX X. právne zastúpená Mgr. Tatianou Frištikovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ P. X., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/
XX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01
Prešov a 2/ F.. X. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 5, XXX XX I., právne zastúpená JUDr. Ľubomír
Ivan, advokát, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/37/2017-97 zo dňa 19.06.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade v rozsahu
100%.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa M. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XX XXX X., je zákonnou dedičkou v tretej dedičskej skupine po poručiteľovi L. A.,
rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/X, XX XXX X.. Žalobkyni
priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške, ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §460, §461 ods. 1, 2,§475 ods.1, 2 OZ, §192 a §194 CMP. Poukázal
na to, že vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, výpoveďou svedkov Q. O. - U., D.. T. O. a F. G.,
písomným svedectvom D.. X. V., fotografiami predloženými k žalobe a výsluchom svedkyne F. V.. Z
týchto výsluchov a predložených dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa spĺňa podmienky dedičky
zo zákona v tretej dedičskej skupine. Svedkovia vypočutí na pojednávaní vyjadrili sa k tomu, okrem
svedkyne F. V., že považovali vzťah žalobkyne a nebohého poručiteľa za vzťah, ktorý trval viac ako
jeden rok pred jeho smrťou. Spoločný vzťah s poručiteľom v spoločnej domácnosti považovali v podstate
za vzťah manželov, ktorí zdieľali spoločnú domácnosť. Svedkyňa F. V. poukázala na to, že vídavala
nebohého poručiteľa v dome na F. ulici, kde býva aj ona, prevažne sa staral o záhradku, niekedy
nevidela nebohého poručiteľa aj niekoľko mesiacov. Išlo o sporadické poznatky. Čestné prehlásenia,
ktoré podpísali vypočutí svedkovia O. - U., O. a G. hoci boli textom pripravené, podpisy nepopreli a
obsah im bol známy. V podstate žalovaná v druhom rade v dedičskom konaní uznala nárok žalobkyne,
neskôr sa jej postoj zmenil. Žalované nespochybňovali starostlivosť o strýka zo strany žalobkyne, ktorá
disponovala so zdravotnou dokumentáciou nebohého. Nebohý poručiteľ zomrel v jej domácnosti, mal



u nej svoje osobné veci, zdieľali spoločnú domácnosť viac ako jeden rok. Okrem hľadiska právneho
aj morálne hľadisko bolo zo strany žalobkyne dôvodné. Pokiaľ išlo o doplnenie dokazovania, či už
výsluchom nevlastnej sestry žalovanej v 2.rade, matky žalovanej v druhom rade, resp. svedka ktorý dal
svedeckú výpoveď písomne, D.. X. V., tieto nepovažoval za také, ktoré by objasnili skutkové okolnosti
danej veci. Vyhovel žalobe a o trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1,2 Csp.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 2. rade mal za to, že
súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil zistené skutočnosti tým, že nevykonal všetky dôkazy, dospel
k nesprávnym skutkovým ale aj právnym záverom. Naviac svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil
a tým porušil čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Ústavu SR, keďže
účastník súdneho konania má právo na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná v 2. rade uviedla, že
nespochybňuje to, že sa žalobkyňa o nebohého poručiteľa starala. Bola však len jeho opatrovateľkou,
nie družkou. Žalobkyňa potvrdila, že nebohý poručiteľ prispieval na domácnosť, ona však neprispievala
na úhradu nákladov spojených z rodinným domom na ul. F.. Potom úhradu finančných prostriedkov a
podporu žalobkyne zo strany nebohého poručiteľa možno považovať za vďačnosť. Vypočutí svedkovia,
ktorí sú bezprostrední susedia v obytnom dome zo žalobkyňou, nie s svedkami nestrannými, práve
naopak, svedkyňa F. V., ktorá bola susedou na ul. F. uviedla, že vídavala nebohého poručiteľa žiť v
tomto dome a niekedy sa zdržiavala tam aj cudzia pani. Čo sa týka prejavov intímnosti alebo lásky medzi
žalobkyňou a nebohým poručiteľom, tieto otázky boli na mieste, v podstate na to reagovala žalobkyňa
popudlivo. Žiadala doplniť dokazovanie výsluchom svojej matky a sestry, čo zamietol súd prvej inštancie
s dôvodu hospodárnosti. Pritom žalovaná v 2. rade postupovala vo veci tak, že nespôsobovala žiadne
súdne prieťahy v konaní a žiadala len vykonať dokazovanie, na čo má právo. Okrem toho ešte navrhla,
aby trovy konania znášala samotná žalobkyňa. Poukázala na to, že boli dôvody na použitie ust. §257
CSP keďže tieto ona nezapríčinila. Navrhovala zrušiť rozhodnutie súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie
resp. rozhodnutie zmeniť.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach. Pravda je taká,
že na začiatku dedičského konania žalovaná v 2.rade uznala v celom rozsahu jej dedičský nárok. V
priebehu konania zmenila postoj vo vzťahu k nej, potom je rozporuplné tvrdenie, že vo vzťahu k trovám
konania by mali byť použité ust. §257 CSP. Na jednej strane poukazuje na svoj uznávací prejav a na to,
že nezapríčinila konanie a na druhej strane popiera nárok žalobkyne. Žalobkyňa uniesla svoje dôkazné
bremeno dôkazmi, ktoré boli  vykonané pred súdom prvej inštancie. Naopak, žalovaná v 2.rade neuviedla
žiadne dôkazy, ktoré by toto právo žalobkyne spochybnila. To, že boli vypočutí susedia žalobkyne bez
ďalšieho nemožno na základe toho tvrdiť, že by mali títo nejaký záujem na výsledku sporu. Naopak,
svedkyňa vypočutá ako suseda z F. ulice, pani V. mala dlhé roky zlý vzťah s nebohým poručiteľom.
Pokiaľ išlo o navrhované dôkazy žalovanou v 2. rade neskôr, po výsluchu vypočutých svedkov, súd
prvej inštancie nevykonal tieto dôkazy len pre hospodárnosť ale aj s ohľadom na zásadu sudcovskej
koncentrácie, ale aj dôvodov alebo okolností týkajúcich sa veci samej. Čo sa týka použitia ust.§257
CSP na to nevidí žiaden dôvod. Čo sa týka otázok intímnosti v rámci spolužitia žalobkyne s nebohým
poručiteľom vzhľadom na popísané okolnosti samozrejme toto ovplyvňoval dôchodkový vek a zdravotný
stav poručiteľa.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 2/ rade, ktorá poukázala na to, že prvotne vychádzala
z údajov z dedičskom konaní, uznala nárok žalobkyne, neskôr však nadobudla isté pochybnosti, ktoré ju
viedli k zmene postoja v priebehu súdneho konania. Čo sa týka výsluchu svedkov, susedov žalobkyne,
títo sú s ňou v dennodennom kontakte. Prejavy nejakej náklonnosti sa môžu preukázať v každom veku
čiže nič na týchto otázkach nebolo legitímne. Pokiaľ ide o použitie §257 CSP, bližšie dôvody žalobkyňa
k tomuto neuviedla.

6. K vyjadreniu žalovanej v 2/ rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že fakt o uznaní dedičského
práva žalobkyne, je protirečivý postoj k náhrade trov konania. Pokiaľ spochybňoval a nárok žalobkyne
potom v súdnom konaní je legitímne požadovať od nej nárok na náhradu trov konania. Čo sa týka
výsledkov výsluchu svedkyne F. V., sama uviedla, že niekedy niekoľko mesiacov nevidela nebohého
poručiteľa a v dome na F. ulici nikdy nebola. Pokiaľ išlo o prejav intímnosti medzi žalobkyňou a nebohým
poručiteľom na verejnosti tieto okolnosti nie sú právne dôležité pre posúdenie veci.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. §378, §379, §380 a §381 CSP a dospel k záveru, že odvolanie



žalovanej v 2/ rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

8. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa.

9. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

10. Podľa § 461 ods. 2 OZ ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia
zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo
zákona.

11.  Podľa § 475 ods. 1 OZ ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.

12. Podľa § 475 ods. 2 OZ ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.

13.  Z úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí F. úradu X., vo zväzku 58, ročník 2017, strana 121, por.
č. 81 je uvedené, že L. A., zomr. XX.X.XXXX v X..
14.  Uznesením OS PO č. k. 26D/168/2017-58, Dnot 60/2017 zo dňa 26.7.2017 bolo dedičské konanie po
nebohom L. A. prerušené a žalobkyňa bola odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto uznesenia podala žalobu na OS PO o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi L. A. z dôvodu, že
žalovaná v 1. rade poprela dedičské právo žalobkyne.
15.  Písomným podaním doručeným P.. F. V., notárke, vo veci sp. zn. Dnot 60/2017 zo strany právneho
zástupcu v tomto konaní žalovanej v 2. rade vyplýva, že  žalovaná v 2. rade prostredníctvom právneho
zástupcu oznamuje konajúcemu notárovi, že v celom rozsahu uznáva dedičské práva pani M. B., ako
spolu žijúcej osoby poručiteľa, t. j. v tomto konaní žalobkyne.
16.  Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí vyplýva, že neb. L. A., zomrel dňa
XX.X.XXXX o XX:XX hod. - doma u priateľky.
17.  Z objednávky č. XXXXXXXXX spoločnosti GLORIA s.r.o. zo dňa 23.1.2017 vyplýva, že
obstarávateľom objednávky týkajúcej sa pohrebu zosnulého L. A. bola M. B., bytom B. XX, X.. Celková
suma uvedená na tejto objednávke pohrebných služieb predstavovala 1.130,72 eur.
18.  Z platobných dokladov SIPO nachádzajúci sa na č. l. 21 a nasl. vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala
po úmrtí neb. L. A. aj náklady spojené s nehnuteľnosťou, t.j. rodinným domom na ulici F. X v X. po úmrtí
nebohého poručiteľa, t.j. za obdobie mesiaca marec 2017 až august 2017, teda minimálne do podania
samotnej žaloby.
19.  Ustanovenia Občianskeho zákonníka uvádzajú dedičov zo zákona podľa jednotlivých dedičských
skupín, čo bolo konštatované jednak súdom prvej inštancie ale aj notárkou ako súdnou komisárkou v
dedičskom konaní, z ktorých vyplynul záver, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný v 1/ a 2/ rade by prichádzali
do úvahy ako zákonní dedičia v III. dedičskej skupine. Keďže v dedičskom konaní žalovaná v 1/ rade
nárok žalobkyne, ktorý by zrovnocenil jej dedičský nárok  neuznala a poprela žeby bola osobou, ktorá žila
najmenej posledný rok v spoločnej domácnosti s nebohým poručiteľom, spoločne s ním hospodárila a
tak splnila zákonom stanovené podmienky. Preto bola odkázaná žalobkyňa na podanie žaloby. Zároveň
odvolací súd dodáva, že žalobkyňu nediskvalifikuje z pozície zákonnej dedičky ani v prípade, že žila s
nebohým poručiteľom bez intímnej známosti respektíve, žeby jej bol vyplácaný opatrovateľský príspevok
( čo nebolo zistené ). Ust. §475 ods.10Z vyžaduje spolužitie s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorý sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť . Naplnenie
zákonných predpokladov žalobkyňou boli splnené.

20.  Postup notárskej komisárky ale aj postup súdu, ktorý sa sústredil  na preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok zo strany žalobkyne bol legitímny. Nutné je konštatovať, že žalobkyňa pri
podaní žaloby predložila a navrhla dôkazy, ktorými disponovala. Išlo o dôkazy spočívali vo fotografických
záberoch ako ilustráciou dlhodobého vzťahu medzi žalobkyňou a nebohým poručiteľom a na faktické



splnenie podmienok podobu najmenej posledného roka pred jeho smrti výsluch svedkov. Títo boli a
sú susedmi žalobkyne, s ktorými žalobkyňa, ale aj nebohý poručiteľ, čo vyplynulo z ich svedeckých
výpovedí, bez rozporu prichádzali do kontaktu.

21.  Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dôkazne bremeno uniesla, predložila
dôkazy týkajúce sa dĺžky spolužitia vzťahu medzi žalobkyňou a nebohým poručiteľom, starostlivosť o
jeho osobu, ktorá dlhodobo trpela vážnymi zdravotnými problémami. Jeho doprovod k lekárovi, úmrtie v
byte žalobkyne usporiadanie jeho pohrebu práve žalobkyňou, sú nepochybne okolnosťami, ktoré spĺňajú
zákonom stanovené podmienky. Naopak opatrovateľský vzťah, ktorý prezentovala žalovaná v 2/ rade
v priebehu konania resp. takto označila vzťah aj vo svojom odvolaní, preukázaný nebol. Čo sa týka
výsluchu svedkov išlo o svedkov, ktorí boli riadne poučení konajúcim súdom. Išlo o výpovede, ktoré mali
hodnotu objektívnosti a splnili predpoklady pre použitie týchto svedeckých výpovedí v súdnom konaní.

22.  Súd prvej inštancie, ktorý koná vo veci, zamietol vykonanie dôkazov navrhovane žalovanou v 2/
rade zdôvodnil. Tu možno súhlasiť so vyjadrením žalobkyne, že toto súd zamietol nie len z dôvodu
hospodárnosti. Súd v rozsudku konštatuje, že výsledky výpovedi svedkýň matky a sestry žalovanej
v 2/ rade, ale aj výsluchu svedka, ktorý podal svedectve písomne nepovažoval za také, ktoré by
zmenilo zistený skutkový stav a posúdenie veci súdom prvej inštancie. V tomto smere potom nemožno
súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej v 2/ rade, že bolo návrh na doplnenie dokazovania bol
zamietnutý len z dôvodu hospodárnosti. Naviac bola žalovaná v 2/ rade riadne poučená o svojich
procesných právach a povinnostiach a  výsluch matky a sestry nebol takým dôkazom, ktorý nebolo
možné navrhnúť v zmyslu zásady sudcovskej koncentrácie už pri navrhovanom výsluchu svedkyne
F. V.. Z dĺžky vzťahu medzi žalobkyňou a nebohým poručiteľom predložených listinných dôkazov o
zdravotnom stave nebohého poručiteľa, o úhrade nákladov spojených s vlastníctvom rodinného domu
na F. ulici, dĺžke vzťahu žalobkyne s nebohým poručiteľom možno pripísať v zákonom stanovene
podmienky spoločného spolužitia a  splnenia podmienky stanovenej zákonom. Okolnosť, že nebohý
poručiteľ vlastnil rodinný dom, v ktorom preukazateľne sa zdržiaval sporadicky cez deň čo vyplynulo
v konečnom dôsledku aj z výsluchu svedkyne F. V., nemôže samo o sebe znamenať, že nesplnil
podmienku zdielania spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Z týchto dôvodov je možné konštatovať,
že súd rozhodol v prvej inštancie správne. Nemožno súhlasiť s námietkou odvolania, že rozsudok
súdu prvej inštancie nespĺňa podmienky zákonom stanovené. Práve naopak, súd prvej inštancie tieto
zákonom stanovené predpoklady odôvodnenia súdneho rozhodnutia, podľa názoru odvolacieho súdu,
splnil v celom rozsahu.

23.  Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. §387 ods.1, 2 CSP.

24. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa nepriznania náhrady trov konania pred súdom prvej
inštancie medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade, kde žalovaná v druhom rade navrhla postupovať
podľa ust. §257 CSP s poukazom na jej postoj v konaní pred notárkou, odvolací súd sa s touto
argumentáciou nestotožňuje. Aj keď v konaní pred notárom žalovaná v 2/ rade skutočne ako dedička vo
zákona uznala nárok žalobkyne. Tento neuznávala žalovaná v 1/ rade a z toho dôvodu bola odkázaná
žalobkyňa na podanie žaloby. V priebehu súdneho konania kedy ani žalovaná v 1/, ale už ani žalovaná
v 2/ rade, nárok žalobkyne neuznávali, je potom správny záver súdu prvej inštancie, že rozhodoval o
náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu, teda §255 ods.1 CSP. Keďže v priebehu konania práve
žalovaná v 2/ rade zmenila svoj postoj, bolo to jej právo, so žalobou nesúhlasila, podala odvolanie, vo
sporovom konaní platí zásada úspechu v konaní a postup podľa ust. §255 ods.1CSP je vecne správny.

25.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. §396 ods. 1 a §255 ods.1 CSP. V
odvolacom konaní hodnotil odvolací súd úspech v konaní, keďže sa prejednavalo odvolanie žalovanej
v 2/ rade, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola, naopak žalobkyňa úspech v konaní mala. Priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni, ako úspešnej účastníčke, vo vzťahu k žalovanej v
2/ rade. Keďže žalovaná v 1/ rade v odvolacom podaní nepodala žiadne vyjadrenie, odvolanie nepodala
a tým medzi ňou a žalobkyňou žiaden nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

26.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/37/2017", "guid": "08748fe0-9c11-43c6-b08f-2424fce24f4c:15b3b372-7dfb-48dd-8a44-1fc2aaa76a9d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}