Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/248/2014 z 8. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 8. apríla 2015, sp. zn. 9CoE/248/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4209203674.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/248/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4209203674.1 | 2015-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 EP, § 219 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 EP, § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8f8fc40-55f4-4762-b094-baf66950559a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4209203674.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/248/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209203674
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4209203674.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: M.. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX/X, Y.,
proti povinnému: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. cesta XXX/XX, Y., o vymoženie istiny 1.327,75
eura a trov konania, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. mája
2014 č. k. 9Er/173/2009-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekučného
konania zo dňa 17. 01. 2014. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že v predmetnom exekučnom konaní
sa ako exekučný titul vymáha právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Komárno
sp. zn. 10Ro/107/2006 zo dňa 09. 06. 2006. Nakoľko išlo o súdne rozhodnutie, a nie rozhodnutie
správneho orgánu, mal za to, že na toto vykonávacie konanie nebolo možné nijako aplikovať ustanovenia
piatej časti Správneho poriadku. Naopak, prebiehajúce exekučné konanie sa v plnej miere spravuje
ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov a podporne sa naň budú v zmysle § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov vzťahovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že podkladom pre vykonávanie predmetnej exekúcie
bolo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, povinným citované ustanovenie Správneho poriadku
nemalo pre toto konanie žiadnu relevanciu. To isté platilo aj pre povinným uvádzané ustanovenie
§ 13 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. V predmetnom exekučnom konaní sa nevymáhal ani
poplatok alebo doplatok súdneho poplatku, preto odvodzovanie neprípustnosti exekúcie s poukazom na
ustanovenie § 13 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch súd vzhliadol za nesprávne. Nakoľko súd prvého
stupňa žiadnu prekážku vedenia prebiehajúceho exekučného konania nezistil, exekúciu za neprípustnú
nevyhlásil a návrh povinného zamietol tak, ako uviedol vo výroku uznesenia.

Uznesenie súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadol povinný, namietajúc, že svoj návrh
riadne zdôvodnil a to tak, že odôvodnenie si nevymyslel, ale po dôkladných konzultáciách ho oprel o
citovanie popredných slovenských právnikov, autorov fundovaných publikácií - skúseného erudovaného
praktika, predsedu senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Jaroslava Krajča a dlhoročného učiteľa Právnickej
fakulty Univerzity J. A. Komenského a teoretika O.. B.. Q. K., R.. a to priamou citáciou z veľmi podrobnej
publikácie zaoberajúcou sa touto problematikou. Následne opätovne citoval stranu 87 riadok 31 až 39,
stranu 105 riadok 2 až 19 a stranu 105 riadok 38 a 39. Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností
podľa neho vyplýval jednoznačne odôvodnený záver, že zamietavé uznesenie nie je v súlade ani s
vyučovanou právnou teóriou a ani s právnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom
žiadal o zrušenie napadnutého uznesenia a vo veci rozhodnúť zákonne a podľa práva aj v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky s poukázaním na článok 46.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.



Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
povinného nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je treba
potvrdiť podľa § 219 OSP ako vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 22. 04. 2009 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 06.
2006 č. k. 10Ro 107/2006-25, právoplatného a vykonateľného dňa 04. 10. 2006. Súd prvého stupňa
poveril dňa 04. 05. 2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Dňa 20. 01. 2014 povinný osobne doručil súdu prvého stupňa svoj návrh o preskúmanie prípustnosti
(neprípustnosti) exekúcií, žiadosť o vyhlásenie neprípustnosti a následné zastavenie exekúcie. K návrhu
priložil aj zoznam exekúcií, ktorých sa jeho návrh týkal a žiadal preskúmať a vyhodnotiť ich v zmysle
procesných lehôt určujúcich maximálnu lehotu, po ktorú možno rozhodnutia vykonať v zmysle § 71 ods.
3 zák. č. 71/1967 Zb.

Súd prvého stupňa predmetný návrh povinného vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie a dospel
k záveru, že napadnutým uznesením je potrebné návrh povinného na zastavenie exekučného konania
zamietnuť a to najmä z dôvodu, že v predmetnej exekúcii je podkladom pre vykonanie právoplatné a
vykonateľné súdne rozhodnutie.

Exekučný poriadok podrobne upravuje dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že
exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému
právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj



dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami povinného uvedenými v odvolaní a dospel k názoru, že súd prvého
stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008)
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne
a dostatočne preskúmal podanie v zmysle ustanovení § 57 a nasl. Exekučného poriadku, nakoľko toto
podanie považoval za návrh na zastavenie exekúcie a správne dospel k záveru, že v danom konaní nie
je žiadny dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 a nasl. Exekučného poriadku, ako
ani povinným namietané dôvody, citované z publikácie, nie je možné považovať za dôvod na zastavenie
exekúcie, pretože v predmetnom konaní bol oprávneným riadne podaný návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi a to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 06.
2006 č. k. 10Ro 107-2006-25. Z uvedené teda vyplýva, že v danom prípade sa vykonáva rozhodnutie
súdu, a nie správneho orgánu, ako nesprávne namietal povinný, žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie
v danej veci zistený nebol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.