{"guid": "2c19068c-2e8b-48f7-a076-899eac2c52f6:af2240d5-146e-4372-9a63-729ee7d5608f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1", "spisova_znacka": "2Co/16/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/16/2018 z 25. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2018, sp. zn. 2Co/16/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1", "identifikacne_cislo": "8313203557", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2018-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af2240d5-146e-4372-9a63-729ee7d5608f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203557
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313203557.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: O. Y., bytom F. XXX, F.
zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Zobrorská 13, Košice, proti žalovaným: 1. B.. E. K.,
A. F., G. A., I., 2. B.. E. K., bytom E. XXXX/X, I., o zaplatenie 48.104,79 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/59/2015 - 170 zo dňa 05.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje  rozsudok vo výroku o trovách konania strán a v rozsahu zrušenia  vracia  vec súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti  z a s t a v u j e  odvolacie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu
proti žalovanému B.. E. K. ako fyzickej osobe, bývajúcej na adrese E. XXXX/X, I.. Žalobu o zaplatenie
48.104,79 eur s príslušenstvom proti žalovanému B.., správcovi konkurznej podstaty úpadcu O. V.
F. vylúčil na samostatné konanie. Žalovanému v právnom postavení fyzickej osoby priznal právo na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal
proti žalovanému B.. E. K., správcovi konkurznej podstaty PD F. žalobu o vypratanie nehnuteľnosti -
skladu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, kat. územie F.. Konanie sa viedlo pod
sp. zn. 6C/138/2010. Dňa 25.02.2013 súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že konanie o zaplatenie
17.873,52 eur s prísl. a konanie o zaplatenie 25.000,- eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie.
Uznesením zo dňa 25.07.2014 opravil dopĺňací rozsudok sp. zn. 6C/139/2010 zo dňa 25.02.2013 tak,
že výrok o vylúčení nárokov na samostatné konanie doplnil o sumu 5.231,27 eur. Predmetom konania
tak bola suma 48.104,79 eur.

2. V časti zaplatenia sumy 25.000,- eur súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca predmetný nárok
nijako nepreukázal. Skutkovo ho neodôvodnil, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie
škody. Pokiaľ šlo o nájomné resp. žalobcom tvrdený nárok na odplatu za užívanie nebytových priestorov
po vypovedaní nájomnej zmluvy, žalovaný výšku uplatneného nároku nenamietal. Výška uplatneného
nároku, t. j. suma 17.873,52 eur s prísl. a 5.231,27 eur s prísl. tak nebola medzi stranami sporu
spornou. Keďže žalobca v podanej žalobe označil žalovaného ako subjekt v dvoch rozdielnych právnych
postaveniach, bolo povinnosťou súdu zistiť, či žalovaný má byť zaviazaný na úhradu žalovanej sumy ako
fyzická osoba, alebo ako správca konkurznej podstaty. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že
žalovaný B.. E. K. v právnom postavení fyzickej osoby nie je v danom spore vecne pasívne legitimovaný,
preto súd žalobu proti nemu v tomto právnom postavení zamietol.



3. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov bola
uzavretá medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby
po vypovedaní nájomnej zmluvy boli veci patriace do konkurznej podstaty z týchto priestorov vypratané
a užívané B.. E. K. ako fyzickou osobou. Pokiaľ šlo o výšku uplatneného nároku, žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Súd nárok posúdil právne tak, že ide o uplatnenie bezdôvodného obohatenia,
ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko nájomná zmluva bola
vypovedaná. Žalobca by musel preukázať za akú sumu sa v danom mieste a čase prenajímali obdobné
nebytové priestory. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol jeho
vykonanie. Ak by aj žaloba voči žalovanému ako fyzickej osobe bola dôvodná, musela by byť zamietnutá
z dôvodu, že výška uplatneného nároku nebola preukázaná. X. proti žalovaného B.. E. K. ako správcovi
konkurznej podstaty súd vylúčil na samostatné konanie podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Bude potrebné posúdiť, či nárok voči správcovi konkurznej podstaty nebude na
ďalšie konanie a rozhodnutie postúpený Krajskému súdu v Košiciach, ako súdu konkurznému.

4. O trovách konania žalovaného v právnom postavení fyzickej osoby súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku tak, že mu priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovaný bol v konaní úspešný, nakoľko žaloba voči nemu bola zamietnutá.

II. Obsah odvolania žalobcu

1. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
nedostatočné odôvodnené, nezrozumiteľné až arbitrárne. Konajúci súd sa nevyporiadal s určením
obvyklej ceny nájmu skladových priestorov prenajatých žalovanému, hoci žalobca v konaní riadne
preukázal výšku určeného nájomného, ktorá zodpovedala obvyklej výške nájomného v danom čase
a lokalite. Súd nedostatočne venoval pozornosť zisteniu skutočného užívateľa dotknutých skladových
priestorov po skončení nájomného vzťahu. Obmedzil sa len prevzatie právnych záverov z oných súdnych
konaní, ktoré prebiehali medzi totožnými sporovými stranami. Pri rozhodovaní o trovách konania
nezohľadnil všetky osobitosti tohto konania, a to majetkové a osobnostné postavenia žalobcu, ktorý je
toho času dôchodcom, v dôsledku čoho musel predať aj dotknuté skladové priestory, ich prevádzkovanie
bolo pre neho neúnosné. V konaní bolo preukázané, že žalovaný za prenájom skladových priestorov
riadne neplatil. Svojim konaním tak zavinil existenciu vedenia predmetného konania. Aj v prípade
pripustenia, že sa jedná o nárok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu, v konkurznej podstate nie je
žiaden majetok a žalobca bude uspokojený len v minimálnom rozsahu, ak vôbec. V danom prípade nie je
spravodlivé žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Sú splnené všetky podmienky hodné osobitného
zreteľa, preto v danej veci nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania. Z týchto dôvodov
žalobca navrhol napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.12.2017 žalobca vzal podané odvolanie s poukazom
na § 369 Civilného sporového poriadku čiastočne späť, a to čo do prvého a tretieho výroku rozsudku.
Odvoláva sa len proti výroku o priznaní práva na náhradu trov konania žalovanému v právnom postavení
fyzickej osoby v celom rozsahu.

3. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k doručenému odvolaniu žalobcu, ani jeho čiastočnému
späťvzatiu, písomne nevyjadrili.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní   (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zrušenie rozsudku v napadnutom rozsahu.
2. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.



3. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovanému v právnom postavení fyzickej osoby bolo
priznané právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, vzhľadom na skutočnosť, že
žaloba bola voči nemu zamietnutá, z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Žaloba o zaplatenie
48.104,79 eur s prísl. proti žalovanému B.. E. K., správcovi konkurznej podstaty úpadcu O. družstvo F.
bola vylúčená na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 C.s.p., nakoľko je potrebné posúdiť či tento
nárok nebude postúpený na ďalšie konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako konkurznému
súdu.
4. Súd prvej inštancie nesprávne právne postupoval, keď sa nezaoberal možnou aplikáciou ustanovenia
§ 257 C.s.p.. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia § 257 C.s.p.
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon
nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským
výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia
všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p.
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
5. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej právnej veci je potrebné zaoberať sa okolnosťami
vyvolanými povahou daného sporu. Žalovaný vystupuje v dvojakom právnom postavení. Žaloba však
bola zamietnutá len voči žalovanému ako fyzickej osobe. Uplatnený nárok voči žalovanému ako
správcovi konkurznej podstaty bol vylúčený na samostatné konanie. Je potrebné rovnako skúmať
vznik preukázateľných trov, vzhľadom na skutočnosť, že tento žalovaný nebol právne zastúpený,
pojednávaní sa zúčastňoval nielen ako fyzická osoba, ale aj ako správca konkurznej podstaty úpadcu.
Opomenúť nemožno ani skúmanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov strán sporu, za
účelom dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia v otázke náhrady trov konania.
6. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).
7. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať prípadnú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktoré by mali spočívať tak v okolnostiach daného sporu, ako
aj okolnostiach u strán sporu.
8. Podľa § 369 ods. 1, 3, 4 C.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.
9. Podaním zo dňa 14.12.2017 žalobca vzal podané odvolanie v rozsahu prvého a tretieho výroku
napadnutého rozsudku späť, preto odvolací súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, odvolacie
konanie v tomto rozsahu zastavil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/59/2015", "guid": "992c3514-9dd9-490e-ae35-bfe67dd15b5a:4916f06d-1cb6-4f7b-ba5d-0128edcc4070", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}