Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/166/2012 z 21. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. októbra 2012, sp. zn. 23CoE/166/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3209201751.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/166/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3209201751.1 | 2012-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 251 ods. 4 OSP, § 57 ods. 5 EP, § 243 ods. 1 EP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bf90240-85b1-49ee-bc19-cf04c4736593 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3209201751.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/166/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201751
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209201751.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36432105, právne zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti povinnej: U. O., bytom W. XXX/XX, N. D. N., o
vymoženie 852,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Er/233/2009-21 zo dňa 24. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 písm.
r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie
príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. M1208221 zo dňa 24.04.2009. Oprávnený
ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.06.2006 zmluvu o úvere Poštovej banky (vo
formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvého stupňa mal na základe uvedeného jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere Poštovej banky sú
aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré v článku 9/ Prechodné a záverečné ustanovenia, upravujú
rozhodcovskú doložku. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES)
vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSm Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Na
jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a
na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o. i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto
právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Na základe uvedených skutočností
dospel súd prvého stupňa k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice



Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju. Nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení
exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne
po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého postup exekučného súdu nie
je správny. Cieľom úpravy § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
dohodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie
teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/18/2010 a Krajského súdu Bratislava sp. zn.
18CoE/924/2009. V období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku
a zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku toho, pokiaľ predo dňom 01.01.2008
bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho
označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto
uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí
aj pre § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Pretože v preskúmavanej
veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa
a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonmi nebol
súdom prvého stupňa z rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. Neprimeranosť
rozhodcovskej doložky musí súd prvého stupňa posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do
01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska
podmienok neprimeranosti stanovených § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
10.10.2005. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti
rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve.
V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu,
že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní - žiadosť
na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, napr. aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
- doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu na najvyšší
súd. Aj právoplatne súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., zostáva
exekučným titulom v zmysle § 41 Ex. por., pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To platí
aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Neplatnosť
rozhodcovskej doložky preto nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní. Súd prvého stupňa napriek tomu, že nenastala ani jedna skutočnosť, uvedená v § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom,
pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel. Oprávnený je presvedčený, že nenastala
ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je
vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v
rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov žiada, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia.



Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm.
g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd
exekúciu zastaví.

Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto
zákona.

Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v
ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S
prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny
poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu,
že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu
jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je
§ 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č.
291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania
začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom
č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa
aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods.
1).

Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 230/2012 Z.
z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení
exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1
písm. g/ Ex. por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v predmetnej
exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.
por., s odôvodnením, dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve (Zmluva o
úvere Poštovej banky zo dňa 09.06.2006) je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný,
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v
rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie začalo dňa 19.06.2009, kedy
bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2
Ex. por.).

S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad
prechodného ustanovenia § 243 ods. 1 Ex. por. v znení novely č. 230/2012 Z. z. bolo zrejmé, že v
predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia
prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť,
pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný
(suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na
odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je
v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.



Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti
predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por., ustanovením § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj príslušnými ustanoveniami právneho poriadku
chrániacimi spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.